Bratislava – Opera Slovenského národného divadla pripravila novú inscenáciu jednej z najväčších Verdiho drám Don Carlo v hudobnom naštudovaní Martina Leginusa a v réžii Diega de Breu. Premiéry príbehu nešťastného španielskeho infanta Dona Carla, v ktorom balvan politiky dokáže rozdrviť ľudské srdcia, sa uskutočnia 19. a 20. októbra 2018 v novej budove SND.
Predlohou k Verdiho španielskej ságe Don Carlo je Schilerova hra Don Karlos. Svetová premiéra prvej, francúzskej verzie opery s libretom Josepha Méryho a Camille du Locla vznikla na objednávku parížskej opery a konala sa 11. marca 1867 v Opéra Le Peletier v Paríži. Budova tohto divadla v roku 1873 síce vyhorela, ale fabula o dynastii kráľa Filipa, ktorý sa ožení so snúbenicou svojho syna a pripraví ho o šťastie, žije ďalej vo viacerých verziách. Verdi dielo niekoľkokrát prepracoval a premiéra talianskej adaptácie sa konala 10. januára 1884 v milánskom Teatro alla Scala.
Ako uvádza v bulletine k inscenácii dramaturg Martin Bendik ,,(…) z Verdiho pera vyšlo dielo, v ktorom sa snúbi intímna dráma, dráma otca a syna zo stredného tvorivého obdobia so scénami politických ideálov z raného obdobia. Zápletka sa odohráva síce na francúzskom dramaturgickom pôdoryse, ale Verdi ako dramatik racionálnej funkčnosti sa nezaprel. Elegantne obišiel francúzsku pozlátku a divákom naservíroval plnohodnotnú taliansku drámu. V pravom zmysle slova sa v opere nachádza iba jedna veľká spektakulárna masová scéna, ktorú by sme mohli nazvať „francúzskou“ (autodafé), ale i tá je dramaturgicky koncipovaná tak, aby sa v nej zvýraznil ústredný konflikt opery v rámci peripetie so silným dramatickým nábojom. Verdi sa v nej snažil utlmiť dekoratívnosť, preto sa sústredil na pointovanie zvratu. Isteže, baletné vstupy sa mu pri prvom uvedení v Paríži nepodarilo eliminovať ani podstatne obmedziť, ale bol to kompromis, ktorý asi musel pripustiť. Opera je do značnej miery operou duetov, čo by mohlo opäť evokovať francúzsku inšpiráciu. Lenže Verdi už od čias Luisy Miller vykresľoval svoje charaktery práve duetmi. V Donovi Carlosovi dominuje najmä sugestívne dueto Filipa a Veľkého inkvizítora, v ktorom pán „ríše, nad ktorou nezapadá slnko“, nevie vyriešiť rodičovské problémy a radí sa o synovi s najtemnejšou postavou svojej moci. Dramatický konflikt v obskúrnom prostredí, podfarbený hlbokými tónmi kontrabasov a dychov, je majstrovským dramatickým momentom, akých je v opernej literatúre veľmi málo.(…)“
V článku Päť poschodí alebo Verdiho Don Carlo pod mikroskopom prináša jeho autorka, historička opery a muzikologička Lucia Laudoniu rôzne zaujímavosti a historické pozadie opery Don Carlo.
Na slovenskej profesionálnej opernej scéne toto dielo po prvýkrát uviedli 23. marca 1938 v hudobnom naštudovaní Zdeňka Folprechta a v réžii Bohuša Vilíma. Premiéry ďalších inscenácií na javisku SND sa konali 17. marca 1956 (Tibor Frešo, Miloš Wasserbauer), 17. októbra 1981 (Viktor Málek, Miroslav Fischer) a 21. marca 1997 sa uviedli premiéru Dona Carla pod taktovkou Ivana Anguèlova a v réžii Jozefa Bednárika. Piate naštudovanie Dona Carla prichádza na javisko Opery SND v premiére 19. októbra 2018 po 21 rokoch.
Nová inscenácia Vedriho Dona Carla zaznie v hudobnom naštudovaní Martina Leginusa. ,,Rozhodli sme sa pre 4-dejstvovú verziu v talianskom jazyku – konkrétne ide o milánsku verziu z roku 1884, ktorú Verdi zredukoval pre milánske divadlo La Scala z pôvodne 5-dejstvovej verzie. Svetová premiéra bola v Paríži v dnes málo uvádzanej 5-dejstvovej verzii vo francúzskom jazyku. Už v Paríži musel Verdi redukovať dĺžku piatich dejstiev z kuriózneho dôvodu – po skončení premiéry by diváci nestihli prímestské parížske vlaky. Pre talianske uvedenie Verdi vynechal prvé dejstvo nazývané Fontainebleau podľa francúzskeho mesta, v ktorom sa to dejstvo odohráva. Vznikla tak 4-dejstvová verzia, ktorá sa hráva najčastejšie a i v tejto skrátenej dĺžke stále ostáva najdlhšou verdiho operou.“ uviedol pre Opera Slovakia Martin Leginus a k novej inscenácii ďalej uvádza: ,,Divákom prinášame opäť kompletnú operu bez jediného škrtu. Už i pri uvedení Simona Boccanegru pred tromi rokmi som sa rozhodol neskracovať toto dielo na našej prvej scéne. A keďže sa posledná inscenácia Dona Carla v SND v réžii pána Jozefa Bednárika uvádzala so škrtmi, o to viac sa tešíme, že tentokrát divákom môžeme priniesť kompletnú 4-dejstvovú verziu.“
Dirigovať operu Don Carlo bol pre Martina Leginusa sen už od jeho študijných čias. ,,S hudbou z Dona Carla som sa doposiaľ interpretačne stretával len na operných galakoncertoch, ktoré som dirigoval a do ktorých boli zaradené niektoré čísla z tejto opery. Som zároveň aj rád, že šanca naštudovať toto dielo neprišla skôr. Don Carlo patrí medzi veľké výzvy ako pre sólistov, tak aj pre dirigentov. Dnes môžem čerpať skúsenosti z množstva „nabehaných kilometrov“ vo verdiovskom repertoári. Po Foscariovcoch, Otellovi, Macbethovi, Aide, La traviate, Nabuccovi, Boccanegrovi, Rigolettovi a Falstaffovi je Don Carlo moja desiata verdiovka. A každý dotyk s verdiho partitúrou považujem za dar a veľké šťastie.“
,,Verdi revidoval množstvo svojich predchádzajúcich diel, ale do žiadnej opery nezasahoval tak často ako práve do opery Don Carlo. Dôvodom týchto zásahov nebol nedostatok kvality, dnes sa uvádzajú i staršie verzie. Verdi sám dohliadal na mnohé prvé uvedenia v talianskych mestách (podľa ktorých dnes odlišujeme jednotlivé verzie), priestor videl v zlepšení dramatického účinku zmenou dĺžky alebo inštrumentácie niektorých pasáží diela“ približuje Martin Leginus čitateľom Opera Slovakia Verdiho zásahy do diela a dodáva: ,,Hudobne patrí Don Carlo medzi diela vrcholnej tvorby Giuseppe Verdiho. Je to vznešené dielo nesmierne hlbokej zrelosti. Dona Carla hudobne charakterizuje dokonalá kompozičná práca so speváckou líniou, vychádzajúca z najlepších tradícií talianskeho belcanta a siahajúca do hraničných možností vokálneho umenia. Strhujúca inštrumentácia využíva všetky divadelné akustické možnosti. Verdi tu používa moderný harmonický jazyk rozšírenej tonality s nebývalou mierou dizonancií a modulácií. V novej bratislavskej inscenácii Don Carlo využívame veľký operný aparát. V opernom zbore účinkuje 72 spevákov, v orchestri až 83 hudobníkov. Verím, že diváci sa majú na čo tešiť.“
Dielo zinscenoval slovinský režisér Diego de Brea, absolvent odboru réžia na Akadémii divadla, rozhlasu, filmu a televízie v Ľubľane, ktorý sa na javisko Opery SND vracia po druhýkrát. Predtým tu zinscenoval Gounodovu romantickú operu Romeo a Júlia v marci 2015 (recenziu predstavenia sme priniesli TU…)
,,Verdiho Don Carlo je vo svojej téme veľmi epicky zostavený a zaoberá sa tromi základnými témami vo svete, v ktorom žijeme a to viera, vojna a láska, a keďže hovoríme o Verdim a období romantizmu, ide tu o veľmi zmyslové a intímne zabalenie týchto tém. Je to veľmi aktuálny príbeh, pretože sa zaoberá témami, ktorými žijeme aj my dnes. Sú to napríklad otázky, či sa rozhodneme pre bezpečnosť alebo slobodu, avšak rozhodujeme sa najmä pre bezpečnosť.“ uviedol k svojej inscenácii režisér Diego de Brea, ktorý je zároveň aj autorom scény.
,,Ústredný bod každej inscenácie je pre mňa umelec, herec a v prípade opery spevák a nikdy by som si ho neželal zakryť nejakou historickou scénografiou, pretože si myslím, že umelec potrebuje priestor. Moja réžia je zostavená z malých detailných vecí, ktoré ale povedia veľmi veľa, a tomu sa povie jednoduchosť, alebo iným slovom minimalizmus. Je to náročná vec, ale s vypracovanými malými prostriedkami sa dá dosiahnuť veľký výsledok. Veľmi sa zaoberám svetlom a svetlo vytvorí atmosferické premeny. V tejto réžii som šiel aj smerom k publiku, a to tým, že som dodal aj farbu cez projekcie, čo znamená, že celá inscenácia je intímna a senzuálna, ale má v sebe monumentálny prvok, ktorý sa mi zdá pre takúto epickú operu otvárajúcu už spomínané tri hlavné civilizačné témy – vieru, vojnu a lásku, ako kontrast prítomný aj vo Verdim. Kostýmy majú v našej inscenácii len elementy historických kostýmov. Tak, ako sa v scénografii nechcem približovať k určitej časovej reálii, v kostýme to dovolím, a v tejto estetike aj tak funguje stále nadčasovo“ dodal pre Opera Slovakia k vizuálu novej inscenácie Diego de Brea, ktorý zároveň uviedol, že ,,modernosť nespočíva v režisérskom výmysle, ale že sa zaoberá tým, čo dnes stále existuje a je aktuálne. Don Carlo je exemplárny príklad opery, ktorá je dnes aktuálnejšia a zaujímavejšia predovšetkým aj preto, že perfídne kapitalistické systémy držia človeka ešte viac ako kedysi, len sú v inej forme.“
Diego de Brea je síce činoherný režisér, ale má už za sebou niekoľko operných inscenácií (Pucciniho Toscu v Maribore, Čajkovského Pikovú dámu na Festivale Ľubľana, Gounodovho Romea a Júliu v Opere SND a Mozartovho Dona Giovanniho v Ľubľane). Verdiho Don Carlo je jeho piatou opernou inscenáciou.
V hlavných postavách sa predstavia domáci aj hosťujúci umelci. V role vládcu Hispánie kráľa Filipa II. sa v alternáciách predstavia Peter Mikuláš, Štefan Kocán a Jozef Benci. Španielskeho infanta Dona Carla, syna Filipa II. stvárnia Ľudovít Ludha a Tomáš Juhás. Carlovho priateľa Rodriga, markíza Posu uvidia diváci v podaní Daniela Čapkoviča, Dalibora Jenisa a Sergeja Tolstova. Veľkým inkvizítorom sa stanú Jozef Benci, Ján Galla a Gustáv Beláček. Kostým kráľovnej Španielska Elisabetty di Valois si oblečú Andrea Danková a Adriana Kohútková a dvornú dámu Elizabetty Princeznú Eboli stvárnia Monika Fabianová a Denisa Hamarová. V role Mnícha (Zjavenie Karola V.) sa budú alternovať Gustáv Beláček a Ján Galla a Tebalda / Anjelský hlas stvárnia Adriana Banásová a Miriam Garajová.
Okrem toho, že obsadenie je čisto slovenské, je na ňom zaujímavé aj to, že napríklad pre Štefana Kocána ide o prvé naštudovanie postavy v Opere SND. Predstaví sa v role Filipa II. – postave, ktorú počas svojej umeleckej dráhy spieval doposiaľ najviac. Barytonista Dalibor Jenis s postavou Rodriga reprezentoval Slovensko v roku roku 2008 na otváracom predstavení milánskej La Scaly, ako aj na iných scénach a po ôsmich rokoch sa na javisko Opery SND vracia sopranistka Andrea Danková, ktorá stvárni rolu Elisabetty.
Autorom scény je Diego de Brea, kostýmy navrhol macedónsky kostýmový výtvarník Blagoj Micevski, ktorý už s Diegom de Breom spolupracoval na viacerých produkciách. Zbormajstrom je Pavel Procházka a dramaturgom Martin Bendik.
Giuseppe Verdi: Don Carlo
Opera SND
premiéry 19. a 20. októbra 2018
Hudobné naštudovanie: Martin Leginus
Réžia: Diego de Brea
Dirigent Martin Leginus, Maroš Potokár
Scéna: Diego de Brea Jaroslav Valek
Kostýmy: Blagoj Micevski
Zbormajster: Pavel Procházka
Dramaturgia: Martin Bendik
Filipo II: Peter Mikuláš, Štefan Kocán, Jozef Benci
Don Carlo: Tomáš Juhás, Ľudovít Ludha
Rodrigo, markíz Posa: Daniel Čapkovič, Dalibor, Jenis Sergej Tolstov
Veľký inkvizítor: Jozef Benci, Ján Galla, Gustáv Beláček
Elisabetta di Valois: Andrea Danková, Adriana Kohútková
Princezná Eboli: Monika Fabianová, Denisa Hamarová
Mních (Zjavenie Karola V.): Gustáv Beláček, Ján Galla
Tebaldo / Anjelský hlas: Adriana Banásová, Miriam Garajová
Gróf Lerma: Jiří Zouhar, Michal Želonka
Kráľovský posol: Jozef Kundlák, Martin Gyimesi
Pripravil: Ľudovít Vongrej
video
Pridajte komentár
Prepáčte, ale pred zanechaním komentára sa musíte prihlásiť/registrovať.