Opera SND uvádza premiéru Verdiho La traviaty

0

Týždenný prehľad najnovších článkov

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Slovenské národné divadlo pripravilo premiéru Verdiho opery La traviata. Príbeh najslávnejšej parížskej kurtizány zaznie v hudobnom naštudovaní českého dirigenta Roberta Jindru a v inscenačnom spracovaní talianskeho režiséra Roberta Catalana, ktorý sa so svojim tímom predstaví na Slovensku po prvýkrát.

Verdiho La traviata bude prvou premiérou Opery SND v jej 102. divadelnej sezóne. V príhovore na úvod tlačovej konferencie k tejto udalosti generálny riaditeľ SND Matej Drlička uviedol, že ,,s návrhom uviesť tento titul s daným inscenačným tímom prišiel bývalý umelecký riaditeľ Dalibor Jenis“. Inscenácia bola v komornejšej verzii (putovala po viacerých historických divadlách Lombardie) uvedená v roku 2018 v talianskom meste Coma. Jej bratislavská adaptácia prichádza s novou aktualizáciou.

Riaditeľ Opery SND Lubor Cukr oznámil mená účinkujúcich a zmeny obsadenia premiér kvôli náhlemu ochoreniu sopranistky Adriany Kučerovej, predstaviteľky hlavnej postavy Violetty Valéry, ktorá mala účinkovať na prvej premiére. Na prvej premiére sa v troch hlavných postavách predstavia Mariana Sajko, Pavol Bršlík (čerstvý držiteľ čestného titulu Kammersänger mníchovskej opery) a Daniel Luis De Vicente, na druhej Ľubica Vargicová, Ondrej Šaling a Daniel Čapkovič.

Tlačová konferencia k premiére Verdiho opery La traviata, foto: Ľudovít Vongrej/Opera Slovakia

Námetom Verdiho La traviaty sa stal román Dáma s kaméliami z roku 1848 od Alexandra Dumasa ml., ktorý rozpráva príbeh reálne žijúcej slávnej parížskej kurtizány Marie Duplessis (s rodným menom Alphonsina Plessis), ku ktorej Dumas prechovával vrúcne sympatie. Jej meno sa v dielach menilo, v románe sa volala Marguerite Guatier a v opere Violetta Valéry. Dumas sa ako nemanželské dieťa zaoberal ľuďmi, ktorých spoločnosť z rôznych dôvodov vylučovala. Medzi diela s touto tematikou patrí aj Dáma s kaméliami.

Na základe románu vznikla divadelná hra a predloha inšpirovala aj Giuseppeho Verdiho a libretistu Francesca Mariu Piaveho na napísanie opery, ktorej svetová premiéra sa konala 6. marca 1853 v Teatro la Fenice v Benátkach pod taktovkou talianskeho dirigenta Gaetana Maresa, no nezožala úspech. ,,La traviata prepadla. Nehľadajme príčiny. Je to proste jednoducho tak.“ uviedol Verdi v liste vydavateľovi Ricordimu.

Prečítajte si tiež:
Známy-neznámy Giuseppe Verdi (seriál)
Giuseppe Verdi zomrel pred 120 rokmi. Ako reflektuje jeho operný odkaz Slovensko? (1)
Giuseppe Verdi zomrel pred 120 rokmi. Ako reflektuje jeho operný odkaz Slovensko? (2)

Dôvodom nebol len provokatívny námet z parížskeho „polosveta“, nastavujúci zrkadlo meštiackej pokryteckej morálke, ale aj spevácke obsadenie a mnohé ďalšie faktory. Na podnet benátskeho impresária Gallu Verdi neskôr dielo prepracoval a túto verziu uviedlo 6. mája 1854 benátske Teatro San Benedetto. Zožala veľký úspech, ktorý pretrváva dodnes, pretože patrí medzi najpopulárnejšie operné tituly. La traviata spolu s RigolettomTrubadúrom tvoria trilógiu, v ktorej sa Verdi zameral na osudy ľudí vylúčených zo spoločnosti (Rigoletto, Azucena, Violetta).

Giuseppe Verdi (1813 – 1901), zdroj: internet

,,La traviata patrí medzi divácke tituly s perspektívou dlhej životnosti. Zároveň Opera SND disponuje optimálnym obsadením všetkých postáv a atraktívna bola aj ponuka hudobného naštudovania od vynikajúceho českého dirigenta Roberta Jindru.“ zdôvodnil pre Opera Slovakia zaradenie titulu do repertoáru dramaturg Opery SND Jozef Červenka, ktorý na stretnutí s novinármi uviedol, že divadlo si uvedomuje, že tento titul nie je žiadnym dramaturgickým objavom, a dodáva: ,,La traviata patrí k základnému repertoáru každej opernej scény. Po takmer tristo reprízach predchádzajúcej inscenácie, ktorá mala premiéru v roku 1992, sme sa spolu s bývalým umeleckým riaditeľom Daliborom Jenisom rozhodli vrátiť tento obľúbený divácky titul do repertoáru v novej inscenačnej podobe.“

Na slovenskej profesionálnej opernej scéne La traviatu po prvýkrát uviedli 3. marca 1922 v Slovenskom národnom divadle. Derniéra ostatnej inscenácie, ktorá sa v repertoári SND udržala 27 rokov, sa konala v júni 2019. Vo viac ako storočnej histórii našej prvej scény to bude siedme inscenačné spracovanie. Historické súvislosti s uvádzaním La traviaty na Slovensku si prečítate v článku Vladimíra Blaha Traviata, tá naša slovenská.

,,Okrem potreby opätovného zaradenia La traviaty do repertoáru Opery SND z hľadiska doplnenia chýbajúcich diváckych titulov, ktorými musí každé divadlo disponovať, významnou motiváciou bola aj možnosť predstaviť pohľad súčasného divadelného tvorcu na tento operný evergreen. Vizuálnu podobu našej novej inscenácie realizoval mladý taliansky tím pod vedením režiséra Roberta Catalana a jej scénický jazyk reflektuje jednak súčasné divadelné tendencie a zároveň rešpektuje tie najlepšie tradície talianskej opery.

V novej inscenácii prináša režisér veľmi hlboké psychologické posolstvo vychádzajúce z istej fotografickej metafory, ktorá možno niekoho až prekvapí svojou prostotou a zároveň filozofickou hĺbkou.“ uviedol pre Opera Slovakia Jozef Červenka.

G. Verdi: La traviata, Opera SND, 2021, Monika Fabianová (Flora), Martin Morháč (Marchese d’Obigny), Ján Galla (Dottore Grenvil), Adriana Kučerová (Violetta), zbor Opery SND, foto: Marek Olbrzymek/SND
G. Verdi: La traviata, Opera SND, 2021, Ľubica Vargicová (Violetta), foto: Marek Olbrzymek/SND

Dielo zaznie v hudobnom naštudovaní českého dirigenta, v súčasnosti šéfdirigenta Štátnej filharmónie Košice, Roberta Jindru, ktorý v SND dirigoval viaceré tituly. La traviatu naštudoval vo svojej umeleckej kariére po prvýkrát.

,,Pôvodne ma SND oslovilo na iný projekt, ktorý mi bol bližší. Situácia sa však zmenila, pretože vtedajší umelecký riaditeľ Dalibor Jenis trval na tom, aby bola La traviata otváracím predstavením tejto sezóny. Na jeho želanie – ako aj viacerých sólistov – ma napokon oslovili tento titul naštudovať. Ponuka prišla v období, kedy som už cítil odklon od „veľkorozmerných“ titulov a La traviata je najmä intímny príbeh medzi tromi ľuďmi, pričom to ostatné je skôr okrajové. Jej hudba je síce stále ovplyvnená belkantom a znie trochu formálnejšie, ale cítil som, že teraz je ten pravý čas, aby som si toto dielo podrobne prezrel a po prvýkrát ho naštudoval. Teší ma to, pretože čím dlhšie na ňom pracujem, tým viac v ňom nachádzam.“ uviedol v rozhovore pre Opera Slovakia Robert Jindra.

,,K tomuto dielu sa dá pristúpiť aj tak, že sa krásne odohrá, dodržia sa predpísané tempá, rytmus a všetko dokopy sedí. Druhá možnosť je objaviť niečo ďalšie, čo nie je priamo vpísané do partitúry. Niekto ma môže obviniť, že nemám k Verdiho partitúre dostatočný rešpekt, ale ja naopak, k La traviate pristupujem s hlbokým rešpektom a veľmi opatrne. Napríklad na základe vcítenia sa do konkrétnej postavy niektoré zvraty dynamiky či tempa nastavujem podľa vlastného uváženia a snažím sa túto emóciu čo najautentickejšie dostať do konečného znenia. Týmto prístupom chcem dielo ochrániť pred rutinnou prevádzkovou podobou.“ uviedol Robert Jindra, ktorý za jedno z rizík považoval skutočnosť, že nová inscenácia La traviaty prichádza na javisko SND po veľmi krátkom čase (derniéra predošlej sa konala v júni 2019). ,,Ide o bežný titul, ktorý sa ešte nedávno hral a predpokladal som, že novú verziu umelci príjmu po takej krátkej prestávke omnoho ťažšie. V SND sa mi tieto obavy nepotvrdili.“ dodal dirigent. Celý rozhovor s Robertom Jindrom si prečítate TU…

G. Verdi: La traviata, Opera SND, 2021, Mariana Sajko (Violetta), Daniel Čapkovič (Giorgio Germont), Zbor Opery SND, foto: Marek Olbrzymek/SND
G. Verdi: La traviata, Opera SND, 2021, Pavol Bršlík (Alfredo Germont), foto: Marek Olbrzymek/SND

Javiskovú podobu dielu dal taliansky režisér Roberto Catalano, ktorý sa na slovenskej opernej scéne predstavil po prvýkrát. Ako pre Opera Slovakia uviedol, základom pri tvorbe každej inscenácie je pre neho libreto. ,,V La traviate som zašiel ešte ďalej a vychádzam priamo z námetu, teda s Dumasovho románu Dáma s kaméliami. V tomto diele ma zaujala fráza, na ktorej stojí celá naša inscenácia. Armand (v opere Alfredo) hovorí: „Keď milujete ženu, nebojíte sa niekedy, že môže stratiť svoju arómu a celistvosť, keď sa dostane do kontaktu s inými mužmi?“

Kľúčovou metaforou v našej inscenácii je zobrazenie fragmentácie Violettinej tváre, prostredníctvom ktorej predáva samu seba. Inšpirovala ma k nej sekvencia z filmu Blow Up od Michelangela Antonioniho. Divák by mal vidieť, že fragmentácia Violetty sa začína práve jej fotografovaním. Všetci po nej egoisticky túžia ako akísi zberatelia. Muži po nej túžia ako po žene a ženy túžia byť žiadané. Všetci ju využívajú, v dôsledku čoho sa jej vnútro rozoberá na kusy. Každý sa ju snaží zložiť dokopy, aby ju pre seba získal celú, lenže ak je už niečo rozbité, veľmi ťažko sa to dáva dokopy. Iba Alfredo je schopný zložiť všetky fragmenty Violetty, pretože on je jediný, kto Violettu pozná a ľúbi úprimnou láskou, po ktorej Violetta napriek svojej povesti túži.

Myslím si, že nielen Violetta, ale každý človek sa v priebehu života tak trochu fragmentuje – stráca svoju celistvosť. Stáva sa to kvôli rôznym okolnostiam – strate blízkych, kamarátov, lásky…“

Inscenácia je minimalistická a jej tvorcovia sa zamerali na emócie a čistý obsah diela, ktoré chcú komunikovať. „Nešlo nám o to, aby bola príbehom o javiskovom tvare, ale aby sa divák sústredil na silný ľudský príbeh. Pomenovanie „moderná inscenácia“ ani nie je správne, skôr by som ju nazval „aktuálna“, komunikujúca s dnešným divákom. Namiesto pompéznosti scény naša inscenácia ponúka vyniknúť jednotlivým osobnostiam a charakterom.“ uviedol v rozhovore pre Opera Slovakia Roberto Catalano. Celý rozhovor si prečítate TU…

G. Verdi: La traviata, Opera SND, 2021, Mariana Sajko (Violetta), (Alfredo Germont), Zbor Opery SND, foto: Marek Olbrzymek/SND
G. Verdi: La traviata, Opera SND, 2021, Daniel Luis De Vicente (Giorgio Germont), Ondrej Šaling (Alfredo), foto: Marek Olbrzymek/SND

Prečítajte si tiež:
Robert Jindra: Cítil som, že teraz je ten pravý čas na Verdiho La traviatu
Roberto Catalano: Verdiho La traviata je príbehom o žene, ktorá hľadá samu seba

Autorkou kostýmov je Ilaria Ariemme, milánska kostýmová výtvarníčka. „Na začiatku sme sa inšpirovali šesťdesiatymi rokmi, najmä obdobím, kedy Andy Warhol založil v Amerike svoje štúdio The Factory. Všetkých spolupracujúcich umelcov sústredil na jednom mieste vo veľkej budove a nechal ich tam tvoriť svoje umenie. V tom čase bola medzi nimi aj jeho múza Edie Sadgwick, modelka a tanečníčka. Našli sme styčné body medzi ňou a našou Violettou, pretože bola počas svojho krátkeho, navonok očarujúceho života vskutku nádhernou ženou, plnou vášne a umeleckých vízií, avšak zároveň aj sebadeštrukcie. Naozaj pôsobila ako hviezda, avšak túto svoju rolu nedokázala uniesť. Tento spôsob bytia ju napokon celkom zničil.

Na začiatku opery vidíme mnohé črty z tohto žiarivého života, avšak ako príbeh pokračuje, postupne sa strácajú. Práve tak postupne miznú aj charakteristické prvky zo 60-tych rokov, až napokon ostane len zopár detailov a toto obdobie je už len akýmsi snom. Na konci ostáva už len akási rekapitulácia v podobe veľmi číreho tvaru pozostávajúceho z čiernych a bielych plôch, akoby prepojenia svetla a tmy. Takým bol aj Violettin život.

Biele kostýmy zboru v druhom dejstve znamenajú pokus o stvárnenie istého náboženského prvku – znázornenie akejsi sekty na spôsob posledného Kubrickovho filmu Eyes White Shut (Spaľujúca vášeň), v ktorom herec Tom Cruise prichádza na skutočne očarujúcu párty ľudí z vysokej spoločnosti v maskách. Títo ľudia sú navonok veľmi uhladení a zdvorilí, nikto však nevidí, ako trávia noci, čo všetko dokážu zničiť, ako aj mnohé ďalšie okamihy ich zvláštneho a utajeného spôsobu života. Spaľuje ich vášeň, a veľmi zle to na nich pôsobí. V tomto prostredí ľudia okolo Violetty z nej chcú urobiť akúsi svätú obeť sekty. A Flora je akoby kňažkou – rada túto pseudonáboženskú rolu prijme, pretože to celé nemá byť skutočnosť, ale iba akási hra, ktorá však napokon vyvolá silné emócie a poskytne aj stvárnenie určitého psychologického pohľadu na život.

Masky na tvárach účinkujúcich predstavujú Violettu – všetci ju chcú obetovať, doslova ju v sebe stráviť, pretože každý sa ňou chce stať, je objektom ich túžby, vášne, posadnutosti. Dajú si masky, pretože aj oni chcú byť takí očarujúci, nádherní a žiariví.“, uviedla pre Opera Slovakia k výtvarnej stránke inscenácie Ilaria Ariemme.

G. Verdi: La traviata, Opera SND, 2021, Robin Červinek (Marchese d’Obigny), Denisa Hamarová (Flora), Damian Suchożebrski (Dottore Grenvil), Zbor Opery SND, foto: Marek Olbrzymek/SND
G. Verdi: La traviata, Opera SND, 2021, Ján Ďurčo (Barone Douphol), Juraj Kuchar (Gastone de Letorières), Tomáš Juhás (Alfredo Germont), Zbor Opery SND, foto: Marek Olbrzymek/SND

Scénografom inscenácie je Emanuele Sinisi, absolvent školy umenia Pino Pascali v Bari a prvej školy architektúry Ludovica Quaroniho. ,,Základnou ideou scénického stvárnenia je veľmi presvetlená prázdna plocha, pretože sme chceli všetko sústrediť na vyjadrenie psychológie jednotlivých postáv. Tento priestor je bez súradníc, pretože ich tvoria samotní speváci a ich postavy. Na bielych plochách je len zopár predmetov, iba také, ktoré speváci pri svojom pohybe na javisku naozaj potrebujú a ktoré z času na čas podporujú hereckú akciu.

Okrem toho sme sa inšpirovali fenoménom fotografie, ktorý nám pomohol podporiť základnú dramaturgickú ideu, ktorou je fragmentácia Violettinej identity. Akákoľvek fotografia totiž nezobrazuje celú skutočnosť, ale iba jej výsek, akýsi fragment. To je dôvod, prečo v scéne na začiatku, kde je Violetta úplne rozdrobená, na znázornenie tejto fragmentácie využívame práve fotografie. V ďalších scénach sa obraz Violetty postupne skladá. Používame aj mnohé fotografické nástroje. V druhom dejstve je to svietiaca obruč, ktorá sa v ateliéroch používa na správne osvetlenie pri snímaní rôznych priestorových kompozícií. Avšak u nás má symbolickú úlohu akéhosi sakrálneho objektu. V druhom dejstve je teda dvojvýznamovou súčasťou rituálu. Spoločnosť u Flory vlastne nie je na párty, ale zúčastňuje sa na akomsi rituáli…

Svetelný dizajn navrhla ďalšia autorka z tímu Roberta Catalana Fiammetta Baldiserri. Zaujímavosťou je, že jej prvou inscenáciou, pre ktorú navrhla svetlá, bola La traviata v réžii legendárneho Franca Zeffirelliho (bol aj autorom scény) v Teatro Giuseppe Verdi v Bussete (2002).

G. Verdi: La traviata, Opera SND, 2021, Mariana Sajko (Violetta), Tomáš Juhás (Alfredo), Damian Suchożebrski (Dottore Grenvil), Robin Červinek (Marchese d’Obigny), Ján Ďurčo (Barone Douphol), Juraj Kuchar (Gastone de Letorières), Zbor Opery SND, foto: Marek Olbrzymek/SND

Zbory hudobne pripravil Ladislav Kaprinay. „Zastúpenie zboru je v tejto opere typicky verdiovské, používa ho na vyjadrenie davu, predovšetkým v kľúčových miestach, kde sa dej hýbe vpred. S podporou zboru v príbehu zároveň graduje a vrcholí dráma. Z pohľadu celkového rozsahu je jeho zastúpenie vyvážené. Interpretačne sú zborové úseky náročné na súhru, sú virtuózne, iné zas kompozične začlenené v recitatívnych úsekoch.

Zbory v tejto opere sú reprezantačnými kusmi tejto literatúry, netreba predstavovať známe „Libiamo, ne‘ lieti calici“, či napríklad zbor Matadorov a Cigánok. Istým rizikom bolo nové naštudovanie La traviaty po predošlej 27-ročnej inscenácii, ktorej derniéra sa konala len pred dvomi rokmi. Som rád, že sa nám bez väčších ťažkostí podarilo osvojiť si novú hudobnú, ako aj režijnú koncepciu.“ uviedol pre Opera Slovakia zbormajster Opery SND Ladislav Kaprinay, pre ktorého je to prvé samostatné naštudovanie zborov v tomto diele.

G. Verdi: La traviata, Opera SND, 2021, Ľubica Vargicová (Violetta), foto: Marek Olbrzymek/SND

V hlavných postavách sa predstavia domáci aj hosťujúci umelci. Violettu Valéry v alternáciách stvárnia Adriana Kučerová (rolu stvárňuje po prvýkrát), Mariana Sajko, Ľubica Vargicová, Alfredo Germont zaznie v interpretácii KS Pavla Bršlíka, Tomáša Juhása a Ondreja Šalinga. Alfredovho otca Giorgia Germonta stvárnia Daniel Čapkovič, Daniel Luis De Vicente (v SND debutuje) a Filip Tůma.

Kostým Flory Bervoix si oblečú Monika Fabianová a Denisa Hamarová, Anninou budú Adriana Banásová a Miriam Maťašová, postavu Gastona de Letorières stvárnia Martin Gyimesi a Juraj Kuchar, Baróna Douphola budú alternovať Ján Ďurčo a Pavol Remenár, Marchese d’Obigny zaznie v interpretácii členov Operného štúdia SND Martina Morháča a Robina Červineka, Doktora Grenvila stvárnia Ján Galla a ďalší člen Operného štúdia SND Damian Suchożebrski.

V ďalších postavách sa predstavia Jiří Zouhar, Attila Kovács (Violettin sluha), Dmytro Dubrovskyy, Daniel Hlásny, Vladimir Streltsov (Sluha Flóry, Poslík) a Juraj Bendik (Fotograf). Spoluúčinkuje zbor a orchester Opery SND.

Pripravil: Ľudovít Vongrej

video

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

šéfredaktor Opera Slovakia, predseda redakčnej rady Opera Slovakia, spravodajca, publicista, odborný editor a hudobný producent, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár