Operná obeť koronavírusu. Zomrel bas La Scaly Luigi Roni

0

Týždenný prehľad najnovších článkov

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Lucca – Neviditeľný drak z krajiny draka, Číny, má prvú opernú žertvu. Popredný bas La Scaly Luigi Roni prehral boj s koronavírusom. Smutný ferman zomretých umelcov zapĺňajú nové a nové mená…

Umieráčik mu zazvonil 26. marca 2020. Stalo sa tak týždeň po hospitalizácii 78-ročného speváka v Nemocnici svätého Lukáša v Pucciniho rodisku Lucca. Ešte začiatkom marca pochovával manželku. Basový bojar sa podľa neoficiálnych informácií mohol infikovať koronavírusom v dôsledku blízkeho kontaktu so smútočnými hosťami počas pohrebného obradu.

Luigi Roni (1942-2020), zdroj: pinterest.com

Fagot v rukách aj v hrdle

Otázky o živote a smrti si kládol už v kostýme Gounodovho diabla Mefista, ktorý patril k Roniho prvým veľkým úlohám. Svoj prvý nástroj, fagot, vymenil Toskánec za bakuľu hlavy druidov Orovesa v Belliniho Norme či za habit prísneho, no slepého Veľkého inkvizítora vo Verdiho Donovi Carlovi pod studeným znamením španielskeho mramoru. Tieto i ďalšie prevažne talianske kreácie si rodák z hornatého Vergemoli osvojil po vokálnych štúdiách s Adrianou Pizzorusso.

Od roku 1969 Roniho po desaťročia vítala podkova La Scaly. Za jeho iniciáciou do rodiny Scaligerov stojí Riccardo Muti. Súčasný umelecký pater familias milánskej Scaly nechal Roniho bas vyniknúť na veľkých hudobných ihriskách, neskôr ho rád počul v menších charakterových úlohách.

Pod znamením kríža. Luigi Roni vo Verdiho Donovi Carlovi. Zdroj: internet

Jeho zlatým obdobím boli najmä sedemdesiate a osemdesiate roky. Dva roky po debute v Stravinského dráme Oedipus rex v roku 1968 s Claudiom Abbadom za dirigentskou „kazateľnicou“ znel patriarchálny bas Luigiho Roniho z úst Alfonsa v Donizettiho temnej histórii spod kupol svätého Marka. V kostýme titulnej Lucrezie Borgie mu stáli po boku sopránové kráľovné Montserrat Caballé či Leyla Gencer.

S prvou menovanou spájal „nízkohlasého“ toskánskeho princa nahrávací mikrofón. V spoločnosti štúdiových ekvalizérov nezvykol stáť sólovo, na jeho meno však diskofili ľahko narazia pri oprašovaní kľúčových operných kompletov „prikrytých dekou“ Deccy (menujme Aidu s Pavarottim a Chiarou alebo skoršiu snímku tejto egyptskej epopeje s titulným tandemom Domingo – Caballé pod kuratelou Emi Classics).

Stuttgartská Aida. Luigi Roni a Matteo Manuguerra očami slovenského fotografa Andreja Palacka. Zdroj: pinterest.com

Fondátor festivalu

Bývalý fagotista spieval s hviezdami ešte po roku 2000. S príchodom milénia začal trvalo opúšťať rozmerné vokálne portréty v prospech miniatúr comprimariových úloh. Návštevníci kinoprenosov z Metropolitnej opery si spomenú na Roniho doktora Grenvilla z Traviaty.

Sivobradý mladík s rokom narodenia 1942 v „občianke“ bol ešte v apríli 2019 súčasťou tvorivého kotla Gianniho Schicchiho. Podľa údajov portálu Operabase.com bol Simonem v janovskej adaptácii tohto pucciniovského operného úsmevu.

Festival Il Serchio delle muse situovaný vo Valle del Serchio bol spevákovou manažérskou signatúrou. Podujatie, od roku 2002 významné operné dieťa basového veterána, prinášalo mágiu hudobnej drámy pod končiare hôr a na vidiek.

Koronavírus zabil znalca štýlovej interpretácie Verdiho, Donizettiho i Pucciniho, Luigiho Roniho. Zdroj: internet

„Hudba je jednou z ciest, pomocou ktorých sa duša vracia do neba.“ Slovami talianskeho básnika Cinquecenta Torquata Tassa – dosť bolestných v kontexte „korona-doby“, ktorá kradne hudobníkom právo na koncerty a operným domom divákov – sa s Luigim Ronim rozlúčila Fondazione Cresci. Ku kondolujúcej umeleckej obci a predstaviteľom komunálnej politiky sa pridal Toskáncov mladší spolupútnik z basového šuplíka Simone Alaimo. Na predovšetkým v Taliansku dobre známom hudobníkovi vyzdvihuje „mohutnú vokalitu, ktorá ľahko zaplnila každú sálu“ a zrelú interpretáciu „bez známok vulgarity.“

Vírus kosí múzy

Koronavírus píše na ferman smrti stále nové mená. Koho dušu uniesol zo sveta? Dňa 29. marca 2020 opustila naše lacrimarum valle, údolie sĺz, argentínska operná speváčka Mabel Perelstein. Jej mezzosoprán si vychutnávalo publikum v 33 krajinách.

Umelkyňa, ktorá v osemdesiatych rokoch študovala v krajine Dona Quijota a koridy, patrila k oceňovaným interpretkám zarzuely. Komplikácie spôsobené ochorením COVID-19 neboli jediným Damoklovým mečom, ktorý sa blýskal nad jej hlavou. Perelstein mala diagnostikovanú leukémiu.

Novému zabijakovi medzi vírusmi podľahol aj taliansky operný manažér Luca Targetti. 62-ročný expert na belcanto bol do roku 1997 zodpovedný za sólistické akvizície v milánskom úli opery La Scala. „Rybár spevákov“ prežil na tejto pozícii 30 rokov. Targetti zomrel 13. marca 2020.

Pripravila: Lucia Laudoniu

video

Zamatový bas Luigiho Roniho sa v opere Lucrezia Borgia zlovestne rozprestieral nad kráľovskou modrou Lagúny.

Mabel Perelstein bola doma v hispánskom repertoári. Na zarzuelovom pódiu účinkovala aj s tenoristom Pedrom Lavirgenom.

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Lucia Laudoniu

slovenská historička, muzikologička, publicistka a výtvarníčka rumunsko-talianskeho pôvodu

Zanechajte komentár