Benátky, Teatro San Moisè, 3. november 1810. Divadlo s veľkou tradíciou, na pôde ktorého sa odohrali desiatky operných premiér skladateľov od Monteverdiho, Cavalliho a Vivaldiho až po Mayra či Spontiniho, otvára bránu osemnásťročnému mladíkovi. Jeho meno je Gioachino Rossini.
Spresnime si zopár životopisných údajov, najmä z raného skladateľovho obdobia. Gioachino Rossini sa narodil v priestupný deň 29. februára 1792 v Pesare ako syn Giuseppeho, zvaného „Vivazza“ a Anny. Otec hral na trúbke v miestnej kapele, neúspešne sa pokúsil rozbehnúť činnosť divadelného impresária, no angažoval sa aj politicky ako prívrženec francúzskej revolúcie. Mama bola celkom slušnou speváčkou. Z politických dôvodov sa Rossiniovci často sťahovali a tak malý Gioachino pendloval medzi Ravennou, Ferrarou a Bolognou.
Prečítajte si tiež:
• Pavel Unger: Gioachino Rossini – náš neznámy známy (rozhovor z roku 2013)
• Napoleon opery Gioachino Rossini
Rossiniho otec bol v roku 1799 v Bologni zatknutý a po návrate do Pesara súdený ako revolucionár. O rok neskôr sa rodina sťahuje do Bologne, Gioachina sa ujme Giuseppe Prinetti, ktorý ho zasvecuje do štúdia hudby a hry na spinete. Ako deväťročný už zaujíma pozíciu violistu v orchestri divadla vo Fane, kde vystupuje aj jeho mama. A ďalšie sťahovanie Rossiniovcov.
V meste Lugo sa Gioachino ďalej prakticky i teoreticky vzdeláva v hudbe. Počas letných prázdnin roku 1804 už aj komponuje skladbu Sei sonate a quattro. O dva roky neskôr, po ďalších odborných lekciách, sa rodí prvá opera Gioachina Rossiniho Demetrio e Polibio. Vznikla v roku 1806 na objednávku rodiny Mombelliovcov, tenoristu Domenica a jeho manželky, zároveň autorky libreta.
Opera na rozdiel od nasledujúcej sady komických jednoaktoviek nesie žánrové označenie „dramma serio“. Pred oči verejnosti sa Rossiniho prvotina Demetrio e Polibio dostala až v Ríme roku 1812, keď ju predbehli „farsy“ La cambiale di matrimonio, L´equivoco stravagante a L´inganno felice. Potom sa na ňu zabudlo.
Po dôkladnom vedeckom bádaní inštitúcie Fondazione Rossini sa na festival v Pesare vrátila až v roku 2010. Experti zistili, že všetka hudba nepochádza z pera šestnásťročného tínedžera. Predohru napísal pravdepodobne Mombelli (v prvom uvedení tri zo štyroch postáv spievali Mombelliovci), dokázaný nie je ani pôvod niektorých árií. Z partitúry je zjavné, že autora hlboko oslovila hudba Wolfganga Amadea Mozarta a Domenica Cimarosu. Mozart zomrel tri mesiace pred Rossiniho narodením a Cimarosa bol nažive ešte počas deviatich rokov Rossiniho detstva.
Autentickosť v hudobnom štýle mladíka však nik nepoprel. Aj keď hodnotenia boli zdržanlivé, z Demetria a Polibia už vyžarovali zárodky budúcej melodickej, rytmickej ale aj inštrumentačnej jedinečnosti. Odlišný postoj však zaujala verejnosť a kritika vo vzťahu k prvej verejne prezentovanej opere Gioachina Rossiniho La cambiale di matrimonio (Zmenka na manželstvo, alebo Manželstvo na zmenku – stretávame sa s oboma verziami prekladu), uvedenej v premiére 3. novembra 1810. Dnes večer tomu bude presne dvestodesať rokov.
Libreto k jednoaktovke nenapísal nik menší ako Gaetano Rossi. Miestom premiéry bolo Teatro San Moisè v Benátkach, konkurent slávneho La Fenice, s veľmi spontánnym a nesnobským publikom.
Pár slov k libretistovi. Verončan Gaetano Rossi (1774 – 1855) bol básnikom a autorom textov k vyše 120 operám mnohých dobových skladateľov. Po Zingarellim, Mayrovi, Farinellim a iných po prvýkrát stál v roku 1810 k dispozícii aj 18-ročnému Rossinimu. Neskôr preňho napísal libreto k prvej úspešnej a dodnes pravidelne hranej vážnej opere (síce s dvoma verziami záveru) Tancredi (1813) a k veľkolepej Semiramide (1823). Spolupracoval tiež s Giacomom Meyerbeerom v jeho ranej talianskej perióde, so Saveriom Mercadantem, Gaetanom Donizettim a mnohými ďalšími.
Námet Zmenky na manželstvo, ba ani jeho zhudobnenie, neboli celkom novými. Text sa opiera o komédiu Camilla Federiciho (autora veselohier v goldoniovskom duchu) z roku 1790, ktorú do opernej podoby dostal ešte pred Rossinim skladateľ Carlo Coccia (na libreto Carla Ceccheriniho) vo svojom opernom debute v rímskom Teatro Valle (1807).
La cambiale di matrimonio je žánrovo označené ako „farsa comica“. Žiada sa dodať, že doslovný preklad ako fraška, nie je presný. V danom čase sa za farsu označovali paušálne zväčša jednodejstvové komické opery, ktoré neponúkali len lacný, ale aj salónny humor. Operné kompozície vznikali spravidla na objednávku divadelných intendantov. V benátskom Teatro San Moisè bol takým Antonio Cera, ktorý vycítil v Rossinim mimoriadne nadanie a otvoril mu priestor. Bol to dobrý ťah a po úspešnom debute sa na scéne tohto divadla odohrali v rokoch 1810 – 1813 premiéry ďalších Rossiniho komických jednoaktoviek ako Šťastný omyl (L´inganno felice), Hodvábny rebrík (La scala di seta), Príležitosť robí zlodeja (L´occasione fa il ladro) a Il signor Bruschino.
Zmenka na manželstvo obsahuje predohru a jedenásť čísel (podľa bulletinu Rossini Opera Festivalu, iné zdroje uvádzajú osem, keďže niektoré čísla spájajú), zahŕňajúcich árie, duetá, terceto, kvarteto a finálové sexteto, pospájané secco recitatívmi. Dielo si vystačí si s komorným orchestrom (sláčiky, flauta, po dva hoboje klarinety a lesné rohy, jeden fagot), recitatívy sa môžu zahrať na klavíri, čembale, alebo v kombinácii s violončelom a kontrabasom.
Túto „košatejšiu“ kombináciu využíva Rossini Opera Festival, kde sa opera hrala v rokoch 1991, 1995, 2006 (v kombinácii s Mozartovou „dramma sacro“ Die Schuldigkeit des ersten Gebots) a naposledy v aktuálnom, pandémiou oklieštenom ročníku, ako jediný titul odohraný v upravenom interiéri Rossiniho divadla.
Dej jednoaktovky je prostý a pomerne schematický (bohatý obchodník, jeho krásna dcéra v ľúbostnom trojuholníku, ktorý z prívetivosti jedného z jeho článkov, Američana Slooka, končí šťastne), zato pestrý na situačné humorné scénky. No predovšetkým je to svižná, invenčná, na krásne a zároveň virtuózne spevácke party (je ich dovedna šesť) zameraná opera, kde povestné rossiniovské crescendo už nadobúda reálny a príznačný tvar. K dispozícii je aj niekoľko nahrávok diela (z rokov 1959, 1990, 1991, 2006) s prvotriednymi dirigentmi, orchestrami a sólistami.
Prečítajte si tiež:
Štvrťstoročie v kolíske belcanta – Pavel Unger o Rossiniho opernom festivale v Pesare
Na YouTube je k dispozícii záznam premiéry tohtoročnej inscenácie z Rossini Opera Festivalu v Pesare. Hudobne ju naštudoval známy tenorista Dmitry Korchak (je tiež vyštudovaným dirigentom) a réžiu mal iný, už nespievajúci tenorista Laurence Dale. Hlavné postavy vytvorili Carlo Lepore (Tobia Mill), mladá Giuliana Gianfaldoni (Fanni), Iurii Samoilov (Slook) a Davide Giusti (Edoardo).
Ak si La cambiale di matrimonio vybral festival v skladateľovom rodisku ako jedinú interiérovú inscenáciu počas letnej, voľnejšej fázy vyčíňania koronavírusu, svedčí to o viacerom. Napríklad, že táto komická jednoaktovka (pred ňou zaznela Rossiniho kantáta Giovanna d´Arco) svojím komorným obsadením je vhodným „covidovým“ titulom. A v neposlednom rade, že optimistická, antidepresívna hudba Gioachina Rossiniho je tiež liekom pre objektívne rozladenú psychiku verejnosti. Škoda, že sme si to nevšimli aj na Slovensku.
Autor: Pavel Unger
video
Pridajte komentár
Prepáčte, ale pred zanechaním komentára sa musíte prihlásiť/registrovať.