Nebudem tajiť, ale vznik Operného štúdia Slovenského národného divadla pred dvoma rokmi som vnímal s nemalou skepsou. Inštitúcia sa zmietala vo finančnej i personálnej kríze a vytvorenie tribúny pre začiatočníkov bez autority na čele a bez garancie kariérneho postupu účastníkov mi pripadalo za danej situácie ako neodôvodnený luxus.
Dnes sme o krôčik ďalej, no veľa podstatného sa nezmenilo. Azda iba nové tváre v Opernom štúdiu. Ten prvý, pandémiou napadnutý ročník veľa úžitku Opere SND nepriniesol. Rovnaký efekt (a platí to aj teraz) sa dal dosiahnuť jednoduchým predspievaním na konkrétnu rolu, alebo činnosťou tzv. castingových manažérov, loviacich talenty mimo domáceho prostredia. Aký profit pre Operu SND prinesie aktuálny súbor mladých spevákov sa azda časom ukáže.
Prečítajte si tiež:
• V jubilejnej 100. divadelnej sezóne Opera SND otvára Operné štúdio
• Otvárací koncert 2. cyklu Operného štúdia SND
V zostave ôsmich účinkujúcich na Novoročnom koncerte členov Operného štúdia SND dňa 14. januára 2022 sa predstavil medzinárodný kolektív (okrem Slovenska aj z Česka, Ruska a Číny), pričom sólistický súbor našej prvej scény je zložený (vrátane naturalizovaného Sergeja Tolstova) výlučne z domácich umelcov. Zdá sa teda, že „investujeme“ do spevákov pre iné divadlá. Osemdesiatminútový blok sa odohral v tzv. Opernom salóne (koľkože podobných nevyužitých priestorov pre rozmanité typy akcií obria budova ponúka?) a dramaturgicky bol orientovaný na koncertný, duchovnou a sakrálnou tvorbou ohraničený repertoár.
Pravda, ním sa sólista, najmä v bežnej prevádzke Opery SND, živiť nebude, na druhej strane jeho ovládanie rozširuje a kultivuje profil začínajúceho adepta umenia. Koncert nadväzoval na tematické workshopy s lektormi (Markéta Cukrová, Peter Mikuláš a pre nás neznámy Ahmad Hedar), ktorí mali možnosť nastaviť kompas v orientácii na daný typ hudobnej literatúry. Aký bol prínos pohybovej lektorky ostalo utajené, väčšina (česť výnimkám) spievala svoje árie z nôt a o „dobových pohybových prostriedkoch vyjadrených cez gesto“ (tak sa píše v programovej prílohe) nemohla byť ani reč. Možno ich raz inde zúročia.
A teraz už k programu a výkonom. Trocha komicky znie označenie dramaturga (Marek Mokoš) a klaviristky (Andrea Bálešová) v bulletine ako „inscenačný tím“, keďže išlo o koncertné pásmo. Výber čísel bol však adekvátny. Siahal od baroka až po 20. storočie. Pravda, najťažšia úloha stála pred interpretmi tzv. starej hudby, ktorej štýlové zákonitosti v tunajších podmienkach – okrem špecializovaných sólistov – nie sú chlebíkom každodenným.
Prečítajte si tiež:
• Denník Anny Frankovej: Cenný projekt Operného štúdia SND
• Operné štúdio Slovenského národného divadla vyšlo z ulity vo forme streamu
• Dramaturgicky netradičná dvojička v Opernom štúdiu SND
• Koncert absolventov prvého ročníka Operného štúdia Slovenského národného divadla
Český barytonista Robin Červínek, ktorého poznáme z Medzinárodnej speváckej súťaže Mikuláša Schneidera-Trnavského a aj z javiska SND, kde sa predstavil ako Marchese d’Obigny v nedávno uvedenej novej inscenácii Verdiho La traviaty, sa s áriou z Händelovho Mesiáša (Messiah) trochu potrápil v presnosti koloratúrnych pasáží. Suverénnejší bol jeho výstup v sóle z Polní mše od Bohuslava Martinů, do ktorého vložil autentický výraz, aj keď farba jeho materiálu pôsobí na pomedzí tenora a barytónu.
Čínsky barytonista Jinxin Chen stál na pódiu trikrát. Po árii z kantáty Ich habe genug od Johanna Sebastiana Bacha (v nej sa objavili problémy s nasadzovaním tónu i frázovaním) si už výborne počínal v recitatíve a árii z Haydnovho oratória Stvorenie, kde pridal vo svojom skôr basbarytónovo znejúcom hlase diferencovanejší výraz a dynamiku. Do tretice zaspieval pieseň Sergeja Rachmaninova.
Česká mezzosopranistka Pavla Mlčáková si vybrala ukážku z Gloria in D od Antonia Vivaldiho, aby nás zoznámila s príjemne znejúcim materiálom, solídnou kultúrou frázovania a zmyslom pre štýl. Hoci v hlbšej polohe jej chýbala sýtejšia farba. Ten istý hendikep, menej zvučné spodné tóny, sa objavil v inak pekne prednesenom záverečnom altovom sóle Agnus Dei (zbor nahradilo kvarteto sólistov) z Petite messe solennelle od Gioachina Rossiniho.
Dve príležitosti dostala Belinda Sandiová (Pergolesi: Stabat Mater a Mozart: Vesperae solennes de confessore) a v oboch sa jej tmavšie sfarbený soprán javil ako farebne pôsobivý, no s technickými problémami vo vyššej polohe, ktorú spievala zakaždým zbytočne široko. Najproblematickejším bodom večera bolo vystúpenie zrejme jediného tenoristu Operného štúdia Pavla Muchu (ária Uriela z Haydnovho Stvorenia), ktorý ešte na profesionálne javisko technicky nedozrel.
Ruská sopranistka Zoya Petrova (na Schneiderovej súťaži v Trnave obdivuhodná Straussova Zerbinetta) sa tento raz dostala k dvom ukážkam z diela Wolfganga Amadea Mozarta (ária z Grosse Messe in c mol) a záverečné Alleluja z Exsultate, jubilate), v ktorých ukázala prednosti svojho lyrického koloratúrneho sopránu, no aj menšie intonačné a rytmické zakolísania.
Pomerne problematicky vyzneli prezentácie sopranistky Lindy Mellenovej, ktorej v Rossiniho Petite messe solennelle (aj v Salve Regina od Giacoma Pucciniho) popri demonštrovaní objemného tónu chýbala plastickosť fráz, vyrovnanosť registrov a mäkkosť výšok. Prevahu barytonistov v mužských hlasoch potvrdil Martin Morháč, ktorý v dvoch ukážkach z oratória Elias od Felixa Mendelssohna-Bartholdyho dal na obdiv objemnosť a dramatickú dimenziu svojho materiálu, ktorý po „skrotení“ niektorých tónov môže patriť medzi umelcov s perspektívou. Napokon, je už obsadzovaný do menších rolí (La traviata: Marchese d’Obigny, Turandot: Mandarín, Čert a Káča: Čert vrátný) v inscenáciách Opery SND.
Po dlhodobo uzavretej kultúre sa koncert Operného štúdia SND stretol so záujmom publika. Stovka zúčastnených dostala možnosť kontaktu so živým umením, ktoré žiadne streamy nenahradia. Úroveň samotného koncertu síce nebola zázračná a celkom nevyvrátila (ani voľbou neoperného repertoáru) moje pochybnosti o zmysluplnosti Operného štúdia pri značnom pokrivkávaní regulárneho repertoáru prvej slovenskej opernej scény, no na druhej strane poznanie nových hlasov tiež nie je zanedbateľným bonusom večera. Je to pod strechou Slovenského národného divadla málo, je to dosť? To si každý vyhodnotí po svojom.
Autor: Pavel Unger
písané z koncertu 14. 1. 2022
Novoročný koncert členov Operného štúdia SND
nová budova SND, Foyer Opery SND
14. januára 2022
Dramaturgia: Marek Mokoš
Klavír: Andrea Bálešová
Linda Mellenová
Pavla Mlčáková
Zoya Petrova
Belinda Sandiová
Robin Červinek
Jinxin Chen
Martin Morháč
Pavol Mucha
G. F. Händel: Mesiáš HWV 56, ária „Why do the nations so furiously rage together“
Robin Červinek
J. S. Bach: kantáta Ich habe genug BWV 82, ária „Ich habe genug“
Jinxin Chen
A. Vivaldi: Gloria in D, ária „Qui sedes ad dexteram Patris“
Pavla Mlčáková
G. B. Pergolesi: Stabat mater, ária „Vidit suum dulcem natum“ (č. 6)
Belinda Sandiová
J. Haydn: Stvorenie Hob. XXI:2, ária „Rollend in schäumenden Wellen“
Jinxin Chen
J. Haydn: Stvorenie Hob. XXI:2, ária „Mit Würd und Hoheit angetan“
Pavol Mucha
W. A. Mozart: Veľká omša c mol KV 427(417a), „Et incarnatus est“
Zoya Petrova
W. A. Mozart: Vesperae solennes de confessore KV 339, časť „Laudate Dominum“
Belinda Sandiová
G. Rossini: Petite messe solennelle, „O salutaris hostia“
Linda Mellenová
G. Rossini: Petite messe solennelle, „Agnus Dei“
Pavla Mlčáková, Belinda Sandiová, Linda Mellenová, Pavol Mucha, Martin Morháč
S. Rachmaninov: „U vrat obiteli sviatoj“
Jinxin Chen
B. Martinů: Polní mše, „Od pobřeží, jež nejsou má, hlas můj se, Pane, k Tobě zdvihá“
Robin Červinek
G. Puccini: Salve Regina
Linda Mellenová
F. Mendelssohn-Bartholdy: Eliáš, „Herr Gott Abrahams, Isaaks und Israels“
Martin Morháč
F. Mendelssohn-Bartholdy: Eliáš, „Es ist genug“
Martin Morháč
W. A. Mozart: Exsultate, jubilate KV 165, záverečná časť „Alleluja“
Zoya Petrova
