Operné zbory a predohry – s filharmonikmi to šlo

0

Odber týždenného newslettera

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Ani nie pred mesiacom sa Opera Slovenského národného divadla vo svojej jubilejnej stej sezóne pokúsila predstaviť zborové teleso na samostatnom koncerte. Bez orchestra, zato s režisérom, projekciami, tanečnými ilustráciami a farebnými ilumináciami. Táto cesta sa ukázala byť slepou.

Asi len náhoda chcela, že v rámci symfonicko-vokálneho cyklu sa Slovenská filharmóniaSlovenský filharmonický zbor ocitli v úlohe ponúkajúcej alternatívu. Nejde pritom vôbec o „lezenie si do kapusty“. Vo svete je bežné, že symfonické telesá interpretujú opernú hudbu a naopak. Obe strany, pri zmysluplnej dramaturgii, môžu z podobných exkurzov profitovať. Lepšie je, ak sa to deje koncertnými verziami celých opier, ale ani vhodne zostavený tematický večer nemusí byť márnym osviežením pre umelcov i divákov.

Christoph Campestrini, Slovenská filharmónia, 2020, foto: Ján Lukáš

Slovenská filharmónia so svojím zborom priniesli v dvojici večerov 16. a 17. januára 2020 v prvej časti výňatky z operných diel Ludwiga van Beethovena (zrejme aj vzhľadom na blížiace sa 250. výročie narodenia) a u nás stále zaznávaného Richarda Wagnera. Po prestávke zasa dostal bezkonkurenčné slovo Giuseppe Verdi.

Za dirigentským pultom stál rodák z rakúskeho Linzu, medzinárodne pomerne ostrieľaný, aj keď – otvorene povediac – „prvú svetovú ligu“ nehrajúci 52-ročný Christoph Campestrini. Hosťujúcim zbormajstrom bol mladý, v ostravskom Národnom divadle moravskosliezskom pôsobiaci dirigent Adam Sedlický.

Dramaturgicky bol objavnejšie zostavený prvý blok. Predsa len Richard Wagner je na Slovensku vzácnejším hosťom ako jeho rovesník Giuseppe Verdi. Mimochodom, tomu tlačový škriatok v bulletine prisúdil chybnými rokmi narodenia i úmrtia až 108-ročný život. Večer však otvoril Ludwig van Beethoven predohrou k Fideliovi. Christoph Campestrini sa v nej ukázal ako dirigent s veľkým temperamentom, energickými, ale adresnými gestami, ktorý dokáže burcovať. V prípade odohranej ouvertúry azda až na hranu, hoci jej výsostne dramatická podoba, s mierne zatienenými stíšenými pasážami, mala svoj logický základ.

Slovenská filharmónia, Slovenský filharmonický zbor (muži), 2020, foto: Ján Lukáš

S transparentnou predlohou sa celkom solídne vyrovnali aj chúlostivé dychové nástroje. Vo veľmi decentnom, atmosfére scény zodpovedajúcom piane, sa začal Zbor väzňov z 1. dejstva Fidelia. Mužská časť Slovenského filharmonického zboru (s kultivovanými sólovými výstupmi v bulletine nemenovaných Pavla OravcaMartina Mikuša) ho predniesla so zmyslom pre danú dejovú situácia a citlivo vymodelovaným gradačným oblúkom.

Predohre k Majstrom spevákov norimberským Richarda Wagnera dodal dirigent (dramaturgia?) spojovník v podobe priradenia zboru Silentium! Silentium! Es nahet gen der Tag z 5. scény 3. dejstva opery. Hoci dejovo nie, hudobne táto kombinácia vyšla celkom kompatibilne. Po neľahkej predohre, kde sa z času na čas troška zmazala presnosť hry a priehľadnosť tém, no ako celok vyznela účinne, v krátkom vstupe zažiaril už kompletný Slovenský filharmonický zbor. Tento raz ho pripravil Adam Sedlický a znel priebojne, v krásnych sýtych a pestrých farbách. Ešte dvakrát sa dostal k slovu Richard Wagner.

Slovenská filharmónia, Slovenský filharmonický zbor, 2020, foto: Ján Lukáš

Mužská sekcia sa po dlhšom orchestrálnom úvode (s vynaliezavo vyriešeným „echom“ hudobníkov za javiskom) predstavila v čísle z 2. dejstva Lohengrina (In Früh’n versammelt uns der Ruf) a predniesla ho precízne. V plnom obsadení impozantne znejúceho zboru uzavrela prvú polovicu večera scéna z 2. dejstva opery Tannhäuser, známa ako Vstup hostí na Wartburg. Chrisoph Campestrini vniesol wagnerovskej časti skutočnú drámu v orchestri, ale aj zmysel pre vzájomné dopĺňanie sa inštrumentálnej a vokálnej zložky partitúr.

K verdiovskej časti, bez ohľadu na vysoko kvalitný interpretačný výsledok, by som si predsa len dovolil vniesť istú polemiku s dramaturgiou. Nespochybňujúc geniálneho Nabucca a pod Campestriniho taktovkou brilantne, s elektrizujúcou gradáciou tempa a dynamiky zahranej predohre, ako aj nesmierne vnímavo a s množstvom výrazových nuáns prednesenými zborovými číslami (Gli arredi festiviVa, pensiero), by som rád doprial slovenskému publiku aj čosi iné. Giuseppe Verdi totiž skomponoval burcujúce, pre obdobie Risorgimenta príznačné zbory aj v iných dielach svojej ranej periódy. Škoda, že dramaturgia nesiahla aspoň po niektorom z u nás takmer neznámych Lombarďanov, Ernaniho či Bitke pri Legnane. Od Opery SND takého „objavy“ za danej personálnej konštelácie vonkoncom nečakám.

Slovenská filharmónia, 2020, foto: Ján Lukáš

Naopak, celkom príjemnou kuriozitou bolo spoznanie pre Paríž z povinnosti dopísanej sviežej, aj keď s drobnými zaváhaniami zahranej baletnej hudby z 3. dejstva Verdiho Otella. Zbor Fuoco di gioia z 1. dejstva tej istej opery v spoločnom podaní Campestriniho s vervou hrajúceho orchestra a šťavnatými farbami nasýteného Sedlického vokalistov zaznel bezchybne. Gloria all´EgittoAidy – triumfálny pochod, baletná hudba, výstupy zboru, stereo efekt s časťou fanfár umiestnených na balkóne boli veľkolepou bodkou za večerom.

Rakúsky dirigent dokázal, že jeho energické gesto je nielen vonkajškovým znakom, ale za ním stojí hlboký prienik do partitúr a schopnosť vyprovokovať interpretov ku kvalite technickej i emocionálnemu nasadeniu. Nevdojak práve scéna z Aidy, ktorú na marec plánuje naša prvá slovenská scéna, prihnala kacírsku myšlienku, ako by prípadne mohlo vyzerať jej naštudovanie v Campestriniho poňatí. Každopádne, Slovenská filharmónia a náročnou previerkou prípravy zboru úspešne kvalifikovaný Adam Sedlický, nastavili latku kritérií nebezpečne vysoko.

Slovenská filharmónia, Slovenský filharmonický zbor, 2020, foto: Ján Lukáš
Adam Sedlický, Christoph Campestrini, Slovenská filharmónia, Slovenský filharmonický zbor, 2020, foto: Ján Lukáš

V úvode som sa odrazil od zborového koncertu v Opere SND. Bolo by neférové porovnávať výkony, ale úplne nespochybniteľne sa potvrdilo, že operné zbory bez orchestra vyznievajú ako v štádiu skúšok. To mi nevyvráti ani desiatka otvorených listov dotknutého zbormajstra SND Pavla Procházku. V divadle to asi nešlo, vo filharmónii áno. A vyplatilo sa.

Autor: Pavel Unger

písané z koncertu 17. 1. 2020

Zbory a predohry z opier
Koncertná sieň Slovenskej filharmónie
16. a 17. januára 2020

Christoph Campestrini, dirigent
Adam Sedlický, zbormajster
Slovenská filharmónia
Slovenský filharmonický zbor

Ludwig van Beethoven
Fidelio, predohra k opere
– Zbor väzňov z 1. dejstva opery Fidelio
Richard Wagner
– Majstri speváci norimberskí, predohra k opere
– Silentium – Wacht auf, es nahet gen den Tag, zbor z 3. dejstva opery Majstri speváci norimberskí
In Früh’n versammelt uns der Ruf, zbor z 2. dejstva opery Lohengrin
Freudig begrüssen wir die edle Halle, zbor z 2. dejstva opery Tannhäuser

prestávka

Giuseppe Verdi
Nabucco, predohra k opere
Gli arredi festivi, zbor z 1. dejstva opery Nabucco
Va pensiero, zbor židovských zajatcov z 3. dejstva opery Nabucco
– Baletná hudba z 3. dejstva opery Otello
Fuoco di Gioia, zbor z 1. dejstva opery Otello
Gloria all´Egitto, zbor a slávnostný pochod z 2. dejstva opery Aida

www.filharmonia.sk

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Pavel Unger

operný kritik a publicista, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár