Operno-baletný Eurokontext 2016

Bratislava – V Slovenskom národnom divadle sa v dňoch 20. mája až 3. júna 2016 uskutočnil druhý ročník medzinárodného hudobného festivalu Eurokontext.sk zameraného na operu a balet. Ponúkol 16 predstavení z produkcií rôznych operných domov a baletných scén v Európe, vrátane domácich predstavení Opery a Baletu SND. V rámci prehliadky sa spolu s reprízami predstavení jednotlivých divadiel konala svetová premiéra, premiéra aj derniéra. Na viaceré z predstavení sme priniesli samostatné recenzie a zároveň sme po skončení festivalu oslovili šiestich slovenských kritikov a publicistov, aby sa vyjadrili k práve skončenému ročníku.

Druhý ročník medzinárodného hudobného festivalu SND ponúkol v termíne od 20. mája do 3. júna 2016, 16 predstavení z produkcií rôznych operných domov a baletných scén v Európe, vrátane domácich predstavení Opery a Baletu SND. Záštitu nad tohtoročným festivalom prevzal minister kultúry Marek Maďarič a podporilo ho aj Ministerstvo kultúry SR.

Základ programu tvorili tituly, ktoré ponúkli Opera a Balet SND ako svoje novinky aktuálnej sezóny a k tejto ponuke pribudli hosťovania. ,,Snažili sme sa osloviť predovšetkým našich najbližších partnerov, s ktorými máme veľmi úzke kontakty a spoločne u nich navštívili viacero predstavení, pričom naším zámerom bolo ponúknuť také opery, ktoré nielenže Opera SND práve nemá vo svojom repertoári alebo v ňom už dávno neboli, ale u nás ešte vôbec nezazneli. Hľadali sme nielen diela a autorov, ale aj pozoruhodné inscenácie, pretože toto je festival hudobného divadla so zaujímavými tvorivými počinmi, ktoré majú nielen spestriť náš program, ale byť pre nás aj určitou vzpruhou, výzvou na konfrontáciu a inšpiráciu.“, povedal na úvodnej tlačovej konferencii k výberu titulov festivalu riaditeľ Opery SND Slavomír Jakubek. Balet SND taktiež ponúkol premiéry tejto sezóny a doplnil ich o hosťovania tak, aby návštevníkov festivalu oslovili predovšetkým modernou prezentáciou tanečného umenia. Opera ponúkla predstavenia slovenských a českých divadiel a balet prišiel s predstaveniami viacerých okolitých krajín.

Domáci súbor Opery SND ponúkol v rámci festivalu inscenácie, ktoré mali premiéru v tejto sezóne. Festival otvorili 20. a 22. mája premiéry opery Giuseppe Verdiho Simon Boccanegra. Dielo dirigoval Martin Leginus, pre ktorého to bolo zároveň prvé samostatné hudobné naštudovanie operného diela v SND, a režijne ho pripravil Marián Chudovský (recenziu predstavenia sme priniesli TU…). Nasledovali ostatné inscenácie, ktoré zazneli v tejto sezóne prvý raz: Beethovenov Fidelio pod taktovkou renomovaného maďarského dirigenta Jánosa Kovácsa a v réžii Martina Bendika (28. mája), Così fan tutte W. A. Mozarta v hudobnom naštudovaní Friedricha Haidera a réžii poľského režiséra Mareka Weissa (25. mája) a v rámci ponuky domáceho operného súboru nechýbal ani titul úvodnej premiéry tejto sezóny, Janáčkova Věc Makropulos pod dirigentskou taktovkou Ondreja Olosa a v réžii Petra Konwitschného (2. júna). Tieto tituly doplnila Opera SND o inscenáciu Gounodovej opery Romeo a Júlia z predošlej sezóny (24 mája). Opera Graz mala do Bratislavy pôvodne priniesť inscenáciu A. L. Webbera Tell Me on Sunday, ale hosťovanie museli podľa slov Slavomíra Jakubeka zrušiť, resp. presunúť na októbrový termín. ,,Ohlásené hosťovanie Opery Graz sme museli na žiadosť našich partnerov v termínoch, ktoré boli k dispozícii pre náš festival, zrušiť, pretože sa im vyskytli norganizačné problémy. Dohodli sme sa na náhradnom termíne, ktorý odkomunikujeme, ale už teraz môžem povedať, že to bude v októbri“.

Bratislavskí diváci mohli uvidieť aj inscenácie Opery Národného divadla v Prahe a to Šostakovičove Orango a Antiformalistický jarmok (27. mája) či operu Leoša Janáčka Z mŕtveho domu (31. mája, recenziu sme priniesli TU…). Opera Národného divadla v Brne ponúkla v rámci festivalu svoje predstavenia Epos o Gilgamešovi Bohuslava Martinů a barokovú operu Henryho Purcella Dido a Aeneas (27. mája, recenziu sme priniesli TU…). Kolínsky barokový ansábel predstavil inscenáciu Harlequin restor´d! v podaní míma Milana Sládeka a Národné divadlo moravskosliezske z Ostravy prišlo do Bratislavy s opernou inscenáciou Prokofievovho Ohnivého anjela (27. mája). Toto predstavenie bolo zároveň aj derniérou. V Bratislave sa predstavila aj košická opera s novým operným dielom slovenského skladateľa Mariána Lejavu Bohom milovaný. Dielo v jeden večer zaznelo spolu s jednoaktovkou N. R. Korsakova Mozart a Salieri (3. júna, recenziu sme priniesli TU…).

Balet SND taktiež ponúkol svoje premiérové inscenácie tejo sezóny, a to Slovenské tance – Životy svetiel autorov Petra Breinera a Natálie Horečnej (29. mája) a svetovú premiéru slovenského baletu Šárky Ondrišovej a Petra Grolla BESS – Pocta Rudolfovi Labanovi (27. mája, recenziu sme priniesli TU…).

Hosťami Baletu SND boli uznávané baletné súbory ako spoločnosť legendárneho choreografa Antonia Gadesa zo Španielska, ktorá sa na festivale Eurokontext.sk 2016 predstavila s baletnými produkciami Krvavá svadba a Suite Flamenca (21. mája, recenziu sme priniesli TU…). Maďarsko-francúzsky súbor Compagnie Pál Frenák priniesol na dosky SND tanečnú drámu Birdie (24. mája, recenziu sme priniesli TU…). Festival ponúkol aj predstavenie známeho Eifman Ballet a ich produkciu Anna Karenina (2. a 3. júna, recenziu sme priniesli TU…)

,,Uskutočňovanie divadelných festivalov považujem za pozitívny krok v zmysle komparácie a konfrontácie so zahraničím, v zmysle aspoň orientačného prehľadu pre diváka, čo sa v iných krajinách v tomto smere deje. Ročník 2016 v oblasti baletu a tanca vnímam ako voľbu na istotu. Boli pozvané časom a kvalitou overené zahraničné súbory, ktoré však divák už mal šancu vidieť (v prípade P. Frenáka a B. Eifmana dokonca opakovane na scéne SND). Napriek tomu musím konštatovať, že napríklad Companie Pál Frenák svojím spôsobom vždy prekvapí niečím novým, alebo je minimálne motivačné ho vzhliadnuť opakovane. Compania Antonio Gades bola skôr akousi nostalgiou za 60. a 80. rokmi minulého storočia a Ballet Borisa Eifmana marketingovou záležitosťou, ergo výpravným projektom pre masový vkus. Pomerne zaujímavým ťahom bolo zaradenie domácej premiéry BESS Šárky Ondrišovej, považujem však za nekorektné uviesť druhú premiéru (s ďalšou alternáciou) až v septembri a nie následne za prvou. Nazdávam sa, že by nezaškodilo do festivalu zaradiť niečo nové, možno na Slovensku nepoznané v rámci zahraničných prezentácií a zároveň vyrovnať pomer medzi opernou časťou, ktorá predviedla 11 predstavení a baletom, ktorý odprezentoval iba 5, čo opäť balet neprávom posúva do roviny ,,druhých huslí“.“

Michaela Mojžišová, opera

,,Operná časť Eurokontextu 2016 priniesla na javiská SND repertoár, ktorý na plagáte našej prvej scény chýba – teda predovšetkým klasiku 20. storočia (Šostakovič, Martinů, Prokofiev, Janáček), starú hudbu (Purcell) a súčasnú domácu tvorbu (Lejava). Za dramaturgiu mimobratislavských predstavení teda udeľujem festivalu plný počet hviezdičiek. Väčšina z nich oslovila aj hudobno-divadelnou realizáciou. Ak sa na kvalite zážitku podieľa hodnotenie všetkých jeho zložiek (divákova preferencia diela, jeho inklinácia ku konkrétnej divadelnej poetike, kvalita hudobného naštudovania a speváckych výkonov), potom v mojom osobnom rebríčku vedú Šostakovičov Antiformalistický jarmok (ND Praha) a Epos o Gilgamešovi Bohuslava Martinů (NdBrno) a uzatvára ho Prokofievov Ohnivý anjel (NDM Ostrava). Žiadny z piatich večerov strávených na hosťujúcich festivalových predstaveniach však nepovažujem za stratený. O to väčšiu ľútosť vyslovujem poloprázdnym hľadiskám (s výnimkou pražského predstavenia Z mŕtveho domu). Otázka, či slabú návštevnosť spôsobil nedostatočne adresný marketing (tuší kompetentná zložka vedenia divadla, kto je cieľovou skupinou tohto typu repertoáru?), alebo sa v nej len odrazila konzervatívnosť bratislavského publika, by si žiadala hlbšiu pofestivalovú analýzu.“

Terézia Ursínyová, opera

,,Medzinárodný festival Slovenského národného divadla eurokontext.sk vítam, ako možnosť poznania a konfrontácie názorov na smerovanie opery a baletu v tých divadlách, ktoré je reálne pozývať z finančných dôvodov. Ako viem, festival financuje iba čiastočne MK SR, takže výdavky na zabezpečenie eurokotextu.sk idú z rozpočtu SND. Zrejme z toho dôvodu nie je možné pozývať viac či drahšie súbory. I preto „vypadlo“ plánované hosťovanie Landesatheater Graz s L. Webberovým muzikálom. Pre tých, čo nemajú z rôznych dôvodov možnosť cestovať na premiéry do Českej republiky a ďalšieho zahraničia, je to aspoň malý priezor – s pohľadom na to, čo sa robí inde a ináč. V tomto smere sa reprezentatívne predstavilo pražské ND dvomi neznámymi komornými operami D. D. Šostakoviča a Janáčkovým dielom Z mŕtveho domu. Eifman Ballet vniesol do prehliadky atmosféru svetového baletu. Domáca Opera SND defilovala všetky najnovšie operné i baletné inscenácie – vrátane premiéry nového baletu BESS – Pocta Rudolfovi Labanovi. Tým sa vyvážila absencia súčasnej slovenskej opery, k čomu sa treba v najbližšom čase dramaturgicky každopádne prepracovať. V záujme slovenskej prezentácie by sa mali pravidelne zúčastňovať festivalu všetky slovenské operné domy. Štátna opera Banská Bystrica chýbala! Naproti tomu ŠD Košice sa predstavilo zaujímavou dramaturgiou večera – navyše s vydareným pôvodným hudobno-divadelným dielom Mariána Lejavu. Zaujalo ma, že zvlášť na Šostakovičovi a Lejavovi boli nielen fanúšikovia opery, ale aj intelektuáli z iných  druhov umenia.“

Jaroslav Blaho, opera

,,Z Eurokontextu sa mi podarilo zhliadnuť Šostakovičov kuriózny ,,podvečer“ v podaní pražského ND, inscenáciu Z mŕtveho domu v naštudovaní toho istého súboru, ostravského Prokofieva a večer reflektujúci prežívajúcu legendu (aj vďaka Shafferovej hre a Formanovmu filmu) o Mozartovej smrti vo dvoch odlišných pohľadoch – neskororomantickom Rimského-Korsakova a v súčasnej hudobno-scénickej kompozícii slovenského dirigenta Mariána Lejavu. Údajne kontroverznú inscenáciu Fidelia hodnotím ako azda najvýraznejší domáci príspevok k modernému a vypovedajúcemu (podčiarkujem posledné slovo pred zátvorkou) inscenačnému tvaru posledných sezón. Absolútnym pozitívom festivalu bola dramaturgia s prevahou u nás menej známych či neznámych diel, už samých o sebe so silnou výpovednou hodnotou, nepochybným vrcholom pražský Janáček, príjemným prekvapením (napriek dramaturgicky sporným miestam) Lejavov Mozart. Kvalitná bodka za sezónou 2015/2016!“

Vladimír Blaho, opera

,,Nápad výborný, koncepcia nie celkom ujasnená. Na rozdiel od baletnej časti v tej opernej išlo len o česko-slovenskú konfrontáciu. Dramaturgická orientácia s prevahou moderných diel 20. storočia je pre širšie bratislavské publikum počas celej sezóny napájané klasickou operou (v sezóne 2015/16 súbor odohrá len 10 predstavení „moderny“) priťažkým sústom. Koncepcia zrejme vedome rátala s „elitným“ publikom, ktoré nedokázalo adekvátne zaplniť divadelné priestory. Do zvolenej koncepcie z predstavení SND pasovala iba Věc Makropulos. Obsahovo ponúkané diela (patriace k modernej klasike) vystihuje názov Brughelovho obrazu Triumf smrti. Hoci sa vyberali inscenácie s dobrými kritikami odborníkov, mňa oslovilo len nasledovné (nevidel som dve pražské produkcie): Heřmanova réžia Gilgameša, Luksovo orchestrálne naštudovanie Purcella a s istou výhradou aj Lejavov operný experiment.“

Pavel Unger, opera

,,Každá prehliadka tvorivých výsledkov českých a mimobratislavských operných domov je spravidla užitočnou umeleckou konfrontáciou a zároveň spestrením prevádzky v Slovenskom národnom divadle. Festival Eurokontext.sk má síce v preambule i samotnom názve zadefinovanú širšiu platformu spoluprác než sa stala v ostatnom česko-slovenskom ročníku, k tomu však potrebuje zrejme pevnejšie ekonomické zázemie a spoločensko-politickú podporu. Prienik medzi rešpektované medzinárodné tribúny podobného charakteru dokáže zaistiť len kvalita a schopnosť šíriť podujatie smerom k publiku, intendantom, recenzentom. Kiežby sa v budúcnosti podarilo vtisnúť festivalu jasnú dramaturgickú tvár, diváckej ponuke pestrosť a kontrast, no najmä, aby išlo o kontext ozaj európsky.

O to sa počas uplynulých dvoch týždňov postaral najmä súbor pražského Národného divadla (dve skvelé inscenácie: Janáčkov „epilóg“ Z mŕtveho domu a Šostakovičove komorné opusy) a do istej miery aj brnianske ND (nevšednou symbiózou, moderným poňatím a výtvarným prepojením oratoriálneho Eposu o Gilgamešovi od Bohuslava Martinů s Purcellovou barokovou operou Dido a Aeneas), kde však sólistické obsadenie nebolo vždy dokonalé. Ostravská opera priniesla Prokofievovho Ohnivého anjela bezprostredne po domácej derniére s účelom zoznámiť Bratislavu s u nás nehraným dielom. Či išlo o výber z hľadiska domácich produkcií najreprezentatívnejší, ponechávam na tých, čo poznajú kompletný repertoár a umelecký potenciál súboru. Voľba Košičanov bola motivovaná uvedením slovenskej novinky (celkovo vydarenejšou inscenáciou končiacej sa sezóny bola Alcina), zaujímavého spracovania témy Mozartovho života a najmä smrti z pera Mariána Lejavu. Netrúfam si prorokovať, či sa stane „zázrak“ a Bohom milovaný bude žiť ďalej, čo by bola medzi operami po Suchoňovi a Cikkerovi ozaj výnimka. Ak by sa tak malo stať, neuškodila by úprava dĺžky tohto autorom nazvaného „hudobného divadla“.

Eurokontext.sk je ešte batoľa. Ak zarátame kombinovaný, takzvaný nultý ročník (2014), išlo po vlaňajšom činohernom zameraní o premiéru čisto hudobno-divadelnej podoby. Je priskoro bilancovať. Treba len dúfať, že usporiadateľ sa posnaží naplniť poslanie festivalu a získa viac publika. Stručný postoj k videnému: zaujímavé, v mnohom kvalitné, no dramaturgicky trocha jednostranné a limitované z hľadiska európskeho kontextu. A oň predsa ide.

Kompletný program aj informácie o festivale nájdete na www.eurokontext.sk

Pripravil: Ľudovít Vongrej