Operný dom v Budapešti

0

Týždenný prehľad najnovších článkov

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Maďarská štátna opera je pred otvorením prestavaných nových priestorov pre operu a balet v bývalom rušňovom depe, v tzv. Eiffel Art Studios. Nielen táto skutočnosť sa stala podnetom na článok, ktorým predstavíme maďarskú štátnu opernú inštitúciu pôsobiacu v troch budovách Budapešti.

Podnetom na napísanie tohto príspevku bol aj nový cyklus článkov o slávnych operných divadlách sveta, ktorý začal portál Opera Slovakia s autorkou Luciou Laudoniu pripravovať ešte v čase, keď sme mohli slobodne vyberať, kde budeme osobne alebo virtuálne navštevovať pamiatky minulosti alebo obdivovať smelé výdobytky súčasnosti pre hudobný žáner, ktorý od svojho vzniku nestratil na hodnotách, pôvabe a kráse, bohatstve a cenných poznatkoch.

Rozsiahla pandémia koronavírusu však divadelné priestory uzatvorila a ľudí vzájomne izoluje v záujme zdravia. Pozastavila sa nielen prevádzka Maďarskej štátnej opery do 3. apríla 2020, ale aj finalizácia rekonštrukčných práca na Eiffel Art Studios, ktorého otvorenie bolo naplánované v druhej polovici marca t. r. Ponúkame vám preto „teoretický“ pohľad do histórie opery v Budapešti a priblížime vám zmeny, ktoré pozorujeme v príprave budúcnosti opernej scény.

Reklama

Maďarský štátny operný dom Budapešť (Magyar állami operaház Budapest) pôsobí v troch operných budovách či adresách, kde za priaznivých okolností možno navštíviť operné či baletné predstavenie, alebo hoci len uskutočniť prehliadku.

Historická budova z roku 1884 – „OPERAHÁZ“ v centre Budapešti (Andrássy út 22) je od leta roku 2017 v rekonštrukcii, plánovanej až do roku 2021. V určitých hodinách a dňoch je možné uskutočniť prehliadku divadla a niektorých jeho vzácností aj počas rekonštrukčných prác. Divadlo opery pôvodne vzniklo na budínskej strane mesta r. 1837, keď ešte neboli Buda a Pest spojené do celku (čo sa uskutočnilo až r. 1872). Keď Národné divadlo vzniklo v Bude r. 1837, už o týždeň sa tu hralo operné predstavenie Barbier zo Sevilly od Gioachina Rossiniho. Až do júna 1884 to bola prvá operná scéna.

Maďarská štátna opera Budapešť, historická budova, foto: opera.hu

Opera sa stala natoľko obľúbenou, že jej odčlenenie a osamostatnenie od činoherného divadla sa stalo nutnosťou. Preto sa r. 1873 vtedajšia vláda zaviazala postaviť pre operu samostatný divadelný stánok. Konkurz vyhral architekt Miklós Ybl – jeho neprekonateľný rukopis vidíme na stavbách, ktoré neskôr v Budapešti vytvoril, napr. kráľovský palác a Baziliku sv. Štefana. Trvalo ešte deväť rokov, kým, aj s prispením kráľa Františka Jozefa I., vzniklo na budapeštianskej strane neorenesančné divadlo opery pre 2500 divákov. Bolo to na ulici tzv. Cesta lúča (Sugár út), neskôr premenovanej na Andrássy út.

Otváracie predstavenie 27. septembra 1884, uvádzal operný skladateľ a dirigent Ferenc Erkel (1810 – 1893) predohrami k svojim operám Hunyadi László, Bánk Bán a Wagnerovmu Lohengrinovi. Až do svojej smrti bol Erkel umeleckým riaditeľom opery. Rekonštrukcia tejto historickej budovy sa uskutočnila viackrát, k významnejším sa pristúpilo r. 1912 a pred 30 rokmi, r. 1990. Keď sa r. 2017 začalo s poslednou a ešte stále trvajúcou rekonštrukciou, pôvodne zamýšľali zdokonaliť len elektroinštaláciu, ale práce na oprave tejto monumentálnej stavby sa rozrástli na niekoľko rokov.

Opravoval sa strojový park na javisku i pod ním, akustika v sále, ventilácia, izolácia aj bezpečnostné i estetizujúce prvky, reštaurovali sa umelecké pamiatky, zväčšilo sa orchestrisko, zaviedli sa aj výdobytky dnešnej modernej techniky a signálne prístroje pri zachovaní počtu sedadiel, poschodí a chodieb. Zachovali sa aj tzv. „Kráľovské schody“, ktoré patria k najkrajším častiam budovy a kedysi boli súčasťou reprezentatívnych priestorov maďarskej spoločenskej smotánky. Tadiaľto sa prechádzalo do jednej z lóží prominentov, v minulosti sem chodievali panovníci so svojimi hosťami.

Miklóš Ybl (1814 – 1891), portrét maliara Giuseppe Marastoniho z roku 1866, zdroj: wikipedia

Pri 50. výročí postavenia tejto budapeštianskej opery (1934) sprístupnili širšej verejnosti aj prvú výstavku malého domáceho múzea. Sústredili sa tu cenné pamiatky – autografy F. Liszta, F. Erkela, R. Wagnera, G. Mahlera, rôzny notový materiál, korešpondencia, kresby, litografie a iné pamiatky, medzi nimi stavebné návrhy architekta Miklóša Ybla (1814 – 1891), diela významného maliara Károlya Lotza (1833 – 1904), ale aj krištáľové poháre, z ktorých sa pripíjalo v kráľovskom salóne v deň otvorenia opery. Nechýbali tu ani kostýmy, fotografie, rôzne talizmany, vavrínové vence, všetko, čo k divadlu a hlavne k opere, tej obdivovanej a milovanej múze, patrí.

Po odsťahovaní mnohých činností do Eiffelovych dielní sa uvoľnia viaceré priestory a vznikne tak ďalšie dôstojné miesto pre Operné múzeum, operu a jej „dom“.

Erkelovo divadlo

Ako odozvu na veľkú obľubu divadla postavili v Budapešti Erkelovo divadlo, pôvodne nazývané Ľudové divadlo (Nám. Jána Pavla II. 3), ktoré svoje brány otvorilo 7. decembra 1911 a od roku 1951 dodnes poskytuje ďalší priestor pre operné podujatia. Od svojho vzniku má priestor s najväčším hľadiskom, pôvodne to bolo 2400, v súčasnosti 1819 sedadiel.

Maďarská štátna opera Budapešť, Erkelovo divadlo, foto: opera.hu

Eiffel Art Studios

V týchto mesiacoch mala finalizovať prestavba a obnova nových priestorov pre balet a operu v bývalom rušňovom depe, v tzv. Eiffel Art Studios (Kὅbányai út 30). Rekonštrukčné práce aj tu prerušila pandémia koronavírusu. Opravárenská dielňa rušňov, vagónov a kotlov je historickou priemyselnou pamiatkou, ktorú tu r. 1886 postavili podľa plánov Gustava Eiffela (1832 – 1923) a projektov Jánosa Feketeházyho, pôvodom zo slovenskej Šale (1842 – 1927) a autora viacerých mostov a konštrukcií v Maďarsku.

V Eiffelovom paláci, v umeleckej dvorane a ateliéroch budú môcť prevádzkovať svoje aktivity operné a baletné súbory. Budú tu nielen produkcie, ale aj úložné priestory a potreby, ktoré si každé podujatie nárokuje – kulisy, šatne, krajčírske, výtvarné a vlásenkárske dielne, skúšobne, oddychové zóny, športové aktivity, knižnice, kancelárie, hudobná sála, väčšie a menšie moderné javiskové priestory a všetko, čo sa do 220 m dlhej a 100 m širokej päťloďovej budovy pohodlne zmestí – parkoviská, zeleň, doprava a i.

Maďarská štátna opera Budapešť, Eiffel Art Studios (vizualizácia), foto: opera.hu

Z histórie operného divadla v Budapešti

Tradície operného spevu a umenia boli u Maďarov rozvinuté už dávno pred otvorením divadla. Gróf Adam Forgáč bol veľkým obdivovateľom talianskeho operného spevu, preto už r. 1677 na vlastnom panstve v kaštieli zabával hostí úryvkami a výstupmi z pastierskych hier, pozýval aj slávnych talianskych majstrov. O niekoľko desaťročí na meštianskych dvoroch prevládol nemecký vplyv a hlavne opera comique, čo podnietilo aj vznik niekoľkých samostatných divadelných spoločností.

18. storočie poznamenala osobnosť Josepha Haydna, ktorý v Budapešti sám dirigoval premiéry svojich diel na dvore a pódiu rodiny Esterházyovcov. Od r. 1787 dal Jozef II. zrušiť kláštor klarisiek na Hrade a namiesto toho tu vzniklo divadlo „Várszínház“. Pamätná mramorová tabuľa z roku 2000 aj dnes pripomína, že v tejto budove – tzv. Budai Teatrume koncertoval 7. mája 1800 vtedy 30-ročný Ludwig van Beethoven.

Prvýkrát tu uviedli niektoré opery od Paisiella, Salieriho, Mozarta, niektoré v maďarskom preklade, ako aj prvú prácu vytvorenú v maďarskom jazyku od Prešporčana Jozefa Chudého s názvom Pikko a Jutka, akúsi smutno-veselohernú operu v dvoch dejstvách, ktorá má viac historický než umelecký význam.

Autorka článku Lýdia Urbančíková pred historickou budovou Maďarskej štátnej opery v Budapešti, foto: súkr. archív Lýdie Urbančíkovej

Maďarsky sa spievalo a hralo aj v komornejších priestoroch, napr. v hoteli Rondelle na nábreží Dunaja. R. 1912 vzniklo aj nemecké operné divadlo, kde zaznievali opery Cherubiniho, Grétryho, Méhula a Mozarta. Už vtedy spomínali speváčku, výraznú osobnosť opery Rozáliu Széppataky, zvanú Déry-né.

Prvú budovu Národného divadla (Nemzeti színház) pri Astórii vytvorili roku 1837 zo zbierok ľudu. Tu sa vystriedali také slávne osobnosti ako mladý Ferenc Erkel, Kornélia Hollosyová, ako hosť Richard Wagner. Operu tu hrali až do r. 1884.

Prvé tóny slávnostného otváracieho ceremoniálu rozozneli novú neorenesančnú budovu opery 27. septembra 1884. Skladby Erkela a Wagnera zazneli ako dva symboly rovnováhy domácej maďarskej a svetovej opery, ktorú zosobnila Wagnerova tvorba, ako aj diela Pucciniho a Verdiho. Na tomto slávnostnom večere účinkovali speváci Jozef Ellinger, Michal Füredy, Žofia Hofbauerová a Kornélia Hollósi-Lonovičová. Dirigoval Ferenc Erkel.

Maďarská štátna opera Budapešť, historická budova v roku 1896, foto: wikipedia

V rokoch 1888 – 1891 sa v budapeštianskej opere stal operným riaditeľom Gustav Mahler. Súčasne bol dirigentom, vplýval na dramaturgiu a kvalitu operného súboru. Jeho pôsobenie nebolo prijaté s obdivom, Mahlerova slobodná a výbojná duša sa nedokázala zmieriť s malomeštiackymi maniermi, aké po odchode Erkela ovládli divadlo. Chýbal rozhľad a odborné vedomosti a tak nielen Mahler, ale aj ďalší svetový dirigent Arthur Nikisch sa vzopreli a z Budapešti odišli – Mahler do Viedne, Nikisch do Berlína. Až ďalšiemu riaditeľovi Štefanovi Kernerovi sa podarilo zmierniť následky odchodu týchto chýbajúcich osobností. Pozýval hosťovať svetoznámych umelcov, spevákov, dirigentov a skladateľov.

Takouto výnimočnou udalosťou bolo hosťovanie Giacoma Pucciniho, ktorý v Budapešti osobne naštudoval premiéru svojho pomerne nového diela, opery Madame Butterfly z r. 1904. Uskutočnila sa s veľkým úspechom r. 1906. V Pucciniho predstavení spievali Mária Basilides (rodáčka z Jelšavy), Alžbeta Sándor, Ella Némethy, Anna Medek, Júlia Orosz a iní.

Na prelome storočí sa tu vystriedali aj svetoznámi speváci Ema Destinnová, Marie Wilt, Selma Kurz, Leo Slezák, Karel Burian, Emma Calvó, Lilli Lehmann a ďalší. Svojím umením ovplyvnili aj vznik a vývoj maďarskej opernej pedagogiky. Od roku 1912 sa stal umeleckým šéfom opery taliansky dirigent Egisto Tango.

Maďarská štátna opera Budapešť, historická budova, foto: opera.hu

V medzivojnovom období patrilo k najvýznamnejším udalostiam uvedenie opery Richarda Straussa Ariadna na Naxe r. 1919. Na čelo opery pozvali skladateľa Miklósa Radnaiho a talianskeho dirigenta Sergia Failoniho, ktorý mal rovnako blízky vzťah k operám Verdiho, Pucciniho, Mozarta a Wagnera, neskôr aj k tvorbe Bélu Bartóka. Za dirigentským pultom maďarskej opery sa v 30. rokoch vystriedali také osobnosti ako Erich Kleiber, Bruno Walter, Herbert von Karajan, zo spevákov Beniamino Gigli, Fedora Barbieri, Helge Rosvaenge, Gina Cigna.

Z maďarských umelcov Mária Németh, Kálmán Pataky, Piroska Anday, barytonista Ladislav Jámbor, dirigent Zoltán Kodály. Po smrti Failoniho sa dirigentom opery stal Otto Klemperer, ktorý tu pôsobil do r. 1950. Pod jeho vedením tu vyrástla nová generácia spevákov: Mária Gyurkovič, József Simándy, Gyὅrgy Melis, Paula Takács či dirigent Lamberto Gardelli.

Autor: Lýdia Urbančíková

video

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Lýdia Urbančíková

muzikologička, dramaturgička, hudobná kritička, hudobná historička a publicistika

Zanechajte komentár

Sledujte nás na Facebooku