Operný spevák Jaroslav Dvorský sa opäť prezentuje výtvarnou tvorbou

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
V Múzeu Vojtecha Löfflera na Alžbetine ulici v Košiciach vystavuje svoje výtvarné diela sólista opery košického Štátneho divadla – tenorista Jaroslav Dvorský. Po piatich rokoch ponúka Košičanom ďalšiu výstavu v tomto múzeu. Tá je akýmsi prierezom jeho tvorbou, zároveň odkrýva množstvo nových diel. Výstava ponúka akty, portréty, krajinky ale i sošky.

Počas slávnostnej vernisáže 7. júna 2019 Jaroslav Dvorský súčasne pokrstil knihu s výstižným názvom – Obrázky. Tá totiž fotografiami približuje nie len jeho výtvarné práce, ale ponúka pohľad aj na javisko či do zákulisia operných inscenácií a koncertov, rovnako nechýbajú fotografie, ktoré poodkrývajú súkromný život Jaroslava Dvorského. Knihu slávnostne pokrstili spevákovi bratia – Peter a Miroslav. Kurátorom výstavy bol Viktor Jasaň a hudobným hosťom Felix Slováček. Výstava potrvá do 23. júna 2019.

Peter, Miroslava a Jaroslav Dvorskí pri prezentácii knihy Jaroslava Dvorského Obrázky,
foto: Múzeum Vojtecha Löfflera Košice/2019

Výstava divákovi ponúka zhruba 30 diel – akty, portréty, krajinky ale i sošky. „V prevažnej väčšine ide o nové diela, ale je tu aj niekoľko starších – viac-menej kvôli možnosti porovnávať,“ vysvetlil Jaroslav Dvorský. Ako výtvarník je vyhľadávaný najmä ako výborný portrétista, aj preto portréty tvoria veľkú časť vystavených prác. „Samozrejme, že je to iné, keď portrétujem človeka, ktorý mi je blízky – rodičia, deti, vnuci, brat… Ale neraz som už pracoval len podľa fotografie, ktorú som dostal od niekoho, kto chcel prekvapiť svojho blízkeho portrétom. V tom prípade človeka, ktorého maľujem, vôbec nepoznám. Je to viac-menej remeselná robota. Pracuje sa mi ľahšie, keď tvorím obraz niekoho, koho poznám. Vtedy totiž dokážem pár ťahmi vystihnúť osobnosť ako takú. Keď maľujem mne blízkeho človeka, pri tvorbe nastáva zvláštna atmosféra.“

Jaroslav Dvorský na svojej výstave v Múzeu Vojtecha Löfflera Košice, 2019, sošky,
foto: Dáša Juhanová

Akty na čiernom papieri

Pozornosti diváka na výstave určite neujde séria zaujímavých ženských aktov… „Žena je múzou pre každého umelca – básnika, výtvarníka či hudobníka. Možnosť stvárniť ženské telo ma láka zrejme aj preto, že som vyštudoval sochárinu a predsa len, toto cítenie sa kresebne dá najlepšie vyjadriť práve aktom.“ Akty, ktoré vystavuje, ponúkajú pohľad na ženské telo akoby utopené v tme. „Chcel som vyjadriť krásu ženského tela tak, aby ju nič nerušilo. Zdalo sa mi výtvarne čisté použiť čierny papier a maľovať naň. Tým sa pozornosť sústredí len na daný akt, diváka nič nevyruší vychutnať si pohľad naň.“

Výstava tvorby Jaroslava Dvorského v Múzeu Vojtecha Löfflera Košice, 2019,
foto: Dáša Juhanová

Krajinky, ktorým sa tiež venuje, považuje Jaroslav Dvorský za akúsi odbočku od portrétov a aktov, ktoré tvoria väčšiu časť jeho tvorby. „Niekedy idem do prírody zámerne so skicárom v ruke. Buď ma zaujme zaujímavé zákutie, alebo špecifická farebnosť. Príroda je mi oddychom. Nie len na prechádzky, ale aj pri samotnej tvorbe, v ktorej ju vnímam ako akýsi ´odskok´ od portrétov.“

Podobné je to aj v prípade niekoľkých diel, ktoré sú poctou iným výtvarníkom – Pocta van Goghovi, Pocta Klimtovi, Pocta Modiglianimu. „Každý z nich je pre mňa veľmi inšpiratívny. Modigliani bol skvelý maliar a sochár, venoval sa portrétom a aktom, no v jeho obrazoch je veľa nedopovedaného a skrytého, a to ma zaujíma. Čo sa týka van Gogha, pre koho by jeho farebnosť nebola inšpiratívna? A Klimt? Dokázal zaujímavo skĺbiť rôzne materiály, zároveň jeho témy boli snové, často až rozprávkové.“

Jaroslav Dvorský na svojej výstave v Múzeu Vojtecha Löfflera Košice, 2019,
Scéna z Rigoletta,
foto: Dáša Juhanová

Hoci sa na prvý pohľad môže zdať, že výstava nespája vo veľkej miere obidve profesie Jaroslava Dvorského – operný spev a výtvarnú tvorbu – opak je pravdou. „Koľko hudby a poézie môžeme nájsť v jednom ženskom akte? Koľko skrytého hudobného napätia? Avšak hudobné motívy mám vyjadrené v tvorbe aj explicitne – je tu socha Pucciniho, Rigoletta, robil som portrét Toscaniniho, Pavarottiho, brata Petra… Mám obraz s názvom Divadelná pauza, obraz s názvom Spiklenci, ktorý zachytáva scénu z Rigoletta…“

Kniha Obrázky

Obidva tvorivé životy Jaroslava Dvorského zachytáva kniha Obrázky. Obsahuje fotografie väčšiny výtvarných diel, ktoré vytvoril, ale prináša pohľad aj na jeho spevácku kariéru a v neposlednom rade aj na jeho súkromný život. „Je to akási mozaika môjho života. Názov Obrázky sa mi zdá výstižný, lebo sú to obrázky – čiže fotografie – aj ostatných sfér môjho života. Momentálne väčšinu svojho času venujem stále spevu, výtvarnej tvorbe sa venujem len ako hobby. Ale myslím si, že časom nastane chvíľa, kedy sa misky váh prevážia a ja sa budem viac venovať výtvarnej tvorbe a práve spev ostane v pozícii hobby. Zatiaľ to však takto nepociťujem, zatiaľ ma plne vyťažuje kariéra speváka.“

V budúcej sezóne v opere košického Štátneho divadla ho čakajú reprízy Otella, Falstaffa, Hoffmannnovych poviedok, Čardášovej princeznej či Netopiera, v tej ďalšej sa však teší na debut v Pucciniho Toske. „Po postave maliara Cavaradossiho už dlho túžim a veľmi sa teším, že si ho zaspievam. Pred mnohými rokmi som v rakúskom meste Gars am Kamp na festivale spieval Spolettu, Cavaradossiho robil brat Peter. Vtedy som ale pre tamojšiu produkciu pripravil obraz Márie Magdalény – naschvál nedokončený – ktorý sa stále počas predstavenia použil v prvom dejstve a predstaviteľ Cavaradossiho doň maľoval.“

Jaroslav Dvorský so svojou knihou Obrázky,
foto: Dáša Juhanová

V oblasti výtvarnej tvorby ho tiež čakajú nové výzvy. „Mám istú predstavu o tom, čo a ako by som chcel maľovať. Každý výtvarník totiž počas svojej tvorby prechádza rôznymi fázami a mení sa. Veď taký Piccaso sa spočiatku venoval realizmu a skončil pri kubizme… Ja sa realizmus opustiť nechystám, nikdy som totiž nebol a ani nebudem modernista, ale lákajú má nové formy, nové farebnosti, nové témy. Absorbujem do seba rôzne inšpirácie aj od iných výtvarníkov či výtvarných štýlov, no keď prídem do ateliéru, idem vlastnou cestou. Vždy na plátne je totiž nakoniec výtvarník sám sebou, nech by ho inšpirovalo čokoľvek,“ dodal na záver.

Pripravila: Dáša Juhanová

Operné gala v Kežmarku 2019
Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Dáša Juhanová

spravodajkyňa a publicistka, členka redakčnej rady Opera Slovakia

Zanechajte komentár