Operný svetobežník (4/2023)

Tri Donizettiho ´tudorovské´ opery v Bruseli; Oliver Dohnányi diriguje Borisa Godunova v Innsbrucku; Jana Kurucová v Berlíne a Amsterdame; Peter Kellner na matiné vo Viedenskej štátnej opere; Dvořákovo oratórium Stabat mater v Prahe s Hornyákovou a Beláčkom; Pucciniho Plášť a Bartókov Hrad kniežaťa Modrofúza v Ríme; Joseph Calleja vydal nový CD album; Milánska Lucia di Lammermoor s Oropesou a Florézom; Simona Šaturová v Szymanowského Stabat mater v Tokiu a Sicilské nešpory v Bologni s Michalom Lehotským. Prehľad aktuálnych udalostí zo sveta pripravila Dáša Juhanová.

Tri Donizettiho ´tudorovské´ opery v Bruseli

V opernom dome La Monnaie v belgickom Bruseli si diváci mohli vychutnať mimoriadne predstavenia. Počas jedného večera totiž zazneli úryvky z troch takzvaných tudorovských opier G. Donizettiho – Anny Boleny, Marie Stuardy a Roberta Devereuxa. Premiéra operného projektu s názvom Bastarda sa uskutočnila 21. marca, reprízy pokračovali do 16. apríla. Predstavenie hudobne pripravil Francesco Lanzillotta, réžiu mal na starosti Olivier Fredj, scénu Urs Schönebaum, kostýmy Petra Reinhardt. Účinkovali Myrtó Papatanasiu, Francesca Sassu, Salomé Jicia, Enea Scala, Luca Tittoto, Raffaella Lupinacci, Valentina Mastrangelo, Lenneke Ruiten, Sergey Romanovsky, Bruno Taddia, David Hansen a ďalší.

video

G. Donizetti napísal štyri opery, ktoré sa zaoberajú tudorovským obdobím anglických dejín. Prvá vznikla v roku 1829 – Il castello di Kenilworth. Nasledovali ďalšie tri – Anna Bolena v roku 1830, v ktorej je priblížený príbeh druhej manželky Henricha VIII. Opera Maria Stuarda, pomenovaná podľa škótskej kráľovnej, uvedená v roku 1835. Trilógiu uzatvára opera Roberto Devereux z roku 1837, názov má podľa milenca kráľovnej Alžbety I.

Oliver Dohnányi diriguje Borisa Godunova v Innsbrucku

Tiroler Landestheater v rakúskom Innsbrucku sa rozhodlo rozšíriť repertoár o Musorgského operu Boris Godunov. Premiéra sa uskutočnila 25. marca, reprízy budú pokračovať do 12. mája. Dielo hudobne naštudoval slovenský dirigent Oliver Dohnányi, réžiu, scénu a kostýmy pripravil Thaddeus Strassberger. Účinkujú: Ivo Stanchev, Irina Maltseva, Annina Wachter, Susanna von der Burg, Lukasz Zaleski, Alec Avedissian, Florian Stern, Joachim Seipp, Johannes Maria Wimmer a ďalší.

video

Opera Boris Godunov vznikla v roku 1868 až 1873 v Petrohrade a je jediná Musgorského dokončená opera. Jej vznik sprevádzalo tvorivé hľadanie a skladateľ po sebe zanechal množstvo alternatívneho materiálu. Vytvoril dve verzie – pôvodnú z roku 1869, ktorú však ruské divadlá odmietli uviesť a upravenú verziu, ktorá mala napokon premiéru v roku 1874 v Petrohrade. Aj vzhľadom na tieto skutočnosti sa viacerí skladatelia pokúsili ´opraviť´ pôvodnú Musgorského operu, medzi nimi i Nikolaj Rimskij-Korsakov či Dmitrij Šostakovič a vytvorili nové vydania opery. Tirole Landestheater uvádza toto dielo v pôvodnej verzii z roku 1869.

Jana Kurucová v Berlíne a Amsterdame

Slovenská mezzsopranistka Jana Kurucová sa 1. apríla predstavila počas koncertného uvedenia Janáčkovej opery Príbehy líšky Bystroušky v Royal Concertgebouw v Amsterdame. Holandskú rozhlasovú filharmóniu a Holandský rozhlasový zbor dirigovala Karina Canellakis, okrem J. Kurucovej účinkovali: Sally Matthews, Iris van Winjen, James Kryshak, Roland Wood a ďalší.

Od 25. marca do 9. apríla Jana Kurucová stvárnila postavu Preziosilly na javisku Deutsche Oper Berlin v reprízach Castorfovej inscenácie z roku 2019 Verdiho Sily osudu. Predstavenia dirigoval Paolo Carignani, popri J. Kurucovej účinkovali Hulkar Sabirova, Roman Burdenko, Jorge de León, Philipp Jekal a ďalší.

video

Peter Kellner na matiné vo Viedenskej štátnej opere

Slovenský sólista, ktorý je súčasťou sólistického ansámbla v prestížnej viedenskej Staatsoper, Peter Kellner, sa divákom predstavil na komornom koncerte. Dňa 2. apríla sa v salóniku Gustav Mahler-Saal v priestoroch budovy opery na Ringu uskutočnilo Matiné, na ktorom sa P. Kellner spolu s mezzosopranistkou Noa Beinart predstavil v klavírnom sprievode Stephena Hopkinsa. V súčasnosti je P. Kellner v Argentíne, kde sa pripravuje na svoj debut v Teatro Colón. V máji tu stvárni Papagena v Mozartovej Čarovnej flaute.

Dvořákovo oratórium Stabat mater v Prahe s Hornyákovou a Beláčkom

Obecný dom v Prahe ponúkol v Smetanovej sieni 4. a 5. apríla slávnostné koncerty, na ktorých zaznelo Dvořákovo vokálno inštrumentálne dielo Stabat mater. Pražský symfonický orchester dirigoval jeho šéfdirigent Tomáš Brauner. Ako sólisti sa predstavili Slováci – sopranistka Eva Hornyáková a basista Gustáv Beláček a ich českí kolegovia – mezzosopranistka Michaela Zajmi a tenorista Richard Samek. Spolu s nimi sa predstavil pražský Kühnov zbor.

Pucciniho Plášť a Bartókov Hrad kniežaťa Modrofúza v Ríme

Teatro dell´Opera v talianskom Ríme uviedla dvojicu titulov, ktorá zvyčajne nezaznieva v jeden večer. Z Pucciniho trojice opier známych pod názvom Il trittico (Triptych) a tvoria ho Plášť, Gianni Schicchi a Sestra Angelika, vybralo divadlo operu Plášť a spolu s ňou uviedla Bartókovu operu Hrad kniežaťa Modrofúza. Premiéra sa uskutočnila 6. apríla, reprízy pokračovali do 18. apríla. Dielo hudobne pripravil Michele Mariotti, réžiu mal na starosti Johannes Erath, scénu Katrin Connan, kostýmy Noëlle Blancpain. Účinkovali: Luca Salsi, Sebastian Catana, Gregory Kunde, Maria Agresta, Didier Pieri, Roberto Lorenzi, Enkelejda Shkoza, Szilvia Vörös, Michail Petrenko.

video

Pre časovú aj interpretačnú náročnosť sa Pucciniho Triptych málokedy uvádza v celku. Operné domy zvyčajne siahnu po kombinácii dvoch opier z neho, alebo jednu z nich uvedú spolu s jednoaktovou operou iného skladateľa. V Ríme spojili dielo Plášť z roku 1918, ktorý približuje tvrdý život parížskych robotníkov s jedinou Bartókovou operou – Hrad kniežaťa Modrofúza. Dielo z roku 1911 napísal skladateľ na motívy francúzskej ľudovej legendy o tajomnom hrade tajomného kniežaťa.

Joseph Calleja vydal nový CD album

Španielsky tenorista Joseph Calleja vydal vo vydavateľstve Decca Classics 7. apríla nový album s názvom Sacred Arias: Ave Maria. Orchester Malta Philharmonic Orchestra viedol Sergey Smbatyan. Ako napovedá názov, album zahŕňa niekoľko sakrálnych skladieb, medzi ktorými dominujú Ave Marie od Mascagniho, Masseneta, Schuberta i A. Bocelliho.

video

Milánska Lucia di Lammermoor s Oropesou a Florézom

Milánska La Scala sa rozhodla siahnuť pri výbere novej inscenácie po osvedčenom titule – Donizettiho opere Lucia di Lammermoor. V premiére ju uviedla 13. apríla, reprízy budú pokračovať do 5. mája. Dielo hudobne pripravil Riccardo Chailly, réžiu, scénu a kostýmy pripravil Yannis Kokkos. V postave Lucie sa predstavila kubánska sopranistka Lisette Oropesa, Edgardom bol hviezdny peruánsky tenorista Juan Diego Flórez. Ďalej účinkovali: Boris Pinkhasovič, Leonardo Cortellazzi, Michele Pertusi, Carlo Lepore, Valentina Pluzhnikova, Giorgio Misseri a ďalší.

video

Simona Šaturová v Szymanowského Stabat mater v Tokiu

Slovenská sopranistka Simona Šaturová sa predstavila v Tokiu. V Muza Kawasaki Symphony Hall zazneli dva koncerty (15. a 16. apríla), na ktorých ponúkol Tokijský symfonický orchester skladby od Prokofieva, Connessona a Szymanowského. Orchester dirigoval Krzysztof Urbański, ako sólisti sa v Szyamanovskéo Stabat mater predstavili Simona Šaturová, Gerhild Romberger a Kei Yonashiro.

V roku 1924 známa mecenáška princezná Edmond de Polignac prišla s požiadavkou na ´poľské Requeim´, popri tom varšavský priemyselník Bronisław Krystall požiadal Szymanowského o dielo na pamiatku svojej zosnulej manželky. Zároveň k vzniku diela prispeli aj súkromné okolnosti skladateľovho života – po smrti netere strávil mesiac pri svojej sestre, ktorú utešoval po smrti dieťaťa. Szymanowského ovplyvnil aj pobyt v Zakopanom, kde ho očarila tatranská príroda. Vzniklo tak dielo, ktoré vychádza z poľských melódií a rytmov. Premiéru mala Stabat mater v roku 1929 vo Varšave.

Sicilské nešpory v Bologni s Michalom Lehotským

Teatro Comunale di Bologna uviedlo od 19. do 23. apríla novú inscenáciu Verdiho opery Sicílske nešpory. O hudobné naštudovanie sa postarala ukrajinská dirigentka Oksana Lyniv, réžiu mala na starosti Emma Dante, scénu Carmine Maringola, kostýmy Vanessa Sannino. V postave Arriga sa predstavil slovenský tenorista Michal Lehotský. Ďalej účinkovali: Roberta Mantegna, Sara Cortolezzis, Stefano Secco, Franco Vassallo, Gustavo Castillo, Riccardo Zanellato, Fabrizio Beggi, Gabriele Sagona, Ugo Guagliardo a ďalší.

G. Verdi napísal Sicilské nešpory ako prvú operu pre Paríž, komponoval ju v období, kedy si získal popularitu trojicou opier Rigoletto, Trubadúr a La traviata. Opera vychádza z historickej udalosti – povstania na ostrove Sicília, ktoré vypuklo na Veľkú noc roku 1282 proti vláde francúzskeho kráľa Karola I. Premiéru mala opera vo francúzskej verzii v parížskej opere 13. júna 1855. Uvádza sa však častejšie v talianskej verzii z roku 1861.

Pripravila: Dáša Juhanová

zdroj: tlačové správy, internet

Archív Operný svetobežník