Opustil nás výborný režisér a človek Peter Jozef Oravec

0

Týždenný prehľad najnovších článkov

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Peter J. Oravec sa v prešovskom Divadle Jonáša Záborského ocitol ako mladý, ešte nie veľmi frekventovaný divadelný režisér, avšak znalý problematiky hudobno zábavného divadla. Bol všestranne nadaným umelcom. Napriek tomu, že nevyštudoval réžiu, žil vo svojich tvorivých predstavách mysľou v budúcnosti javiskovej réžie.

Niekoľko rokov pôsobil ako herec a režisér vo Vojenskom umeleckom súbore. Svoje umelecké ambície si časom overil aj v oblasti komornej opery, činohry, televíznej réžie – bol aj dramaturgom v televízii – ale aj v oblasti zábavného pódiového prejavu.

Prvou režijnou prácou v Prešove bola spevohra Sneh sa smial, až padal, nasledovala opereta Ples v Opere, muzikál V Ríme na fóre, nezostal fór na fóre, opereta Krásna Galatea, Tajomstvo modrej ruže i muzikál Ohnivák. V Divadle Jonáša Záborského sa stal aj šéfom spevohry, odkiaľ prišiel späť do Bratislavy.

Vstupnou inscenáciou na Novej scéne bol muzikál východonemeckého skladateľa Gerda Natschinského Priateľ Bunbury, odpremiérovaný 28. 6. 1979, keď ešte len ako hosť účinkoval Dušan Jarjabek a jeho spolužiak a spolubývajúci počas vysokej školy Karol Čálik bol aj v pozícii asistenta réžie. Bolo to obdobie omladzovania interpretačnej zostavy operetného súboru, ktoré konvenovalo režisérovmu mysleniu.

Peter J. Oravec počas skúšky inscenácie Ohnivák od Teodora Šeba-Martinského, 1980, foto: Archív DNS

Už prvé reakcie odbornej kritiky, tejto i ďalších inscenácií, na Novej scéne vyzdvihovali starostlivú prepracovanosť jednotlivých scén, ich nadväznosť, pozoruhodnú detailnú prácu s hercami, aj keď niekedy išlo o pomerne krátky čas na prípravu, ako tomu bolo v Natschinského muzikáli. Renomované kritička Gizela Mačugová vo svojej recenzii uvádza, že: ,,príchodom mladého režisérskeho talentu zadul svieži vetrík do ospalých zákutí spevohry…“ S presvedčením o správnosti svojich umeleckých zámerov sa pustil aj do ďalších operetných a muzikálových inscenácií.

Bez rozdielu divadelného druhu preferoval kreatívny herecko spevácky prejav, mal cit pre primeranú mieru vkusu, a ako sám hovoril, ,,chcel vyvolať skôr úsmev, ako smiech“. Viaceré herecké generačné skupiny ho charakterizujú ako človeka mierneho, priateľského, vyhýbajúceho sa zbytočným konfliktom. Neznášal predpremiérovú nervozitu, ktorá neraz vyplýva z nedostatočnej pripravenosti. Bol nekompromisný profesionál aj voči priateľom, ako to potvrdzujú vyjadrenia Karola Čálika, Gréty Švercelovej, Dušana Jarjabka, Jozefa Benedika a ďalších, napriek tomu, že mu boli ľudsky i umelecky blízki.

M. Novák: Opera Mafiozo, Divadlo nová scéna, 1982, Gréta Švercelová (Beatrice), Oľga Gallová (Eleonóra), Jozef Benedik (Antonio Bulgarelli), réžia Peter J. Oravec, foto: Archív DNS
F. Lehár: Gróf z Luxemburgu, Divadlo Nová scéna, 1994, Miroslav Dvorský (René), foto: Archív DNS

S porozumením prijímali jeho požiadavku na inscenačný dynamický pohyb, bezprostredné prepojenie spevu, herectva, choreografie, ako komplexného výsledného tvaru umeleckého pôsobenia na javisku. Úzkostlivo dbal na zrozumiteľnú deklamáciu, muzikalitu – k hudbe mal veľmi blízko, ako mi to potvrdil aj skladateľ Milan Novák, autor muzikálu Opera Mafiozo – spontánnosť reakcie hercov na jednotlivé situácie a schopnosť nájsť východisko aj z nečakanej komplikácie počas predstavenia. Mal dar získavať ľudí pre svoje umelecké vízie do takej miery, že chodili na skúšky s očakávaním nových, inšpirujúcich postupov.

Do klasickej operety ako Čardášová princezná Krásna Helena osobitne Ples v hoteli Savoy vniesol prvky muzikálovej inscenačnej tvorby, čo pritiahlo do divadla aj mladšiu generačnú vrstvu. Inšpiratívny inscenačný prístup prijalo aj publikum v po nemecky hovoriacich oblastiach. Natoľko, že javiskový tvar operety Ples v hoteli Savoy vyhlásili najprv za inscenáciu roka a následne aj za inscenáciu desaťročia. Je o to presvedčivejšie, že ocenenie získalo divadlo zo slovanského prostredia. Základom bola profesionálne vedená práca režiséra, inscenátorov, choreografov, spevákov i tanečníkov, ktorí dokázali presvedčiť tamojšie publikum i odborníkov, že aj klasická opereta môže mať prvky moderného chápania a prístupu.

E. Kálmán: Grófka Marica, Divadlo Nová scéna, 1997, réžia Peter J. Oravec, foto: Archív DNS
P. Abraham: Ples v hoteli Savoy, Divadlo Nová scéna, 1998, Jozef Benedik (Mustafa Bej), Jarmila Frličková (Daisy Parkerová), foto: Archív DNS

V Divadle Nová scéna inscenoval aj úspešný muzikál Traja mušketieri, operety Orfeus v podsvetí, Čardášová princezná, premiérovo inscenoval dva pôvodné slovenské muzikály Opera Mafiozo a Brzdy. Režíroval aj mimoriadne navštevované muzikály Kankán a Cigáni idú do neba. Venoval sa i činohernej réžii – so súborom Poetickej scény naštudoval hru Amfytriona v Štúdiu S komédie Saldokonto a Nebola to piata, bola to deviata. Režisérom na Novej scéne bol do roku 1998. Okrem toho pôsobil aj v rade ďalších českých a slovenských divadiel.

Jeho režijná tvorba nepochybne patrí do základného hodnotového fondu slovenskej kultúry a umenia.

Peter Jozef Oravec sa narodil 14. júna 1943 v Trenčíne a zomrel 29. októbra 2021 vo veku 78 rokov.

Autor: Stanislav Bachleda

Posledná rozlúčka s Petrom J. Oravcom bude vo štvrtok 4. novembra o 12.00 hod. na hlavnom cintoríne na Saratovskej ul. v Trenčíne. (informovala rodina zosnulého)

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

muzikológ, hudobný kritik a publicista

Zanechajte komentár