Slovenská filharmónia pripravila v symfonicko-vokálnom cykle (28. a 29. 3. 2018), cez tzv. Veľký týždeň, uvedenie duchovného oratória Paulus od nemeckého skladateľa Felixa Mendelssohna Bartholdyho (1809 – 1847). Kresťania vo Veľkom týždni slávia už od 4. storočia n. l. posvätné Trojdnie alebo triduum (Zelený štvrtok – Posledná večera Pána, Veľký piatok – Umučenie Pána, Biela sobota – Zmŕtvychvstanie), kedy sa nezvykli konať spoločenské a umelecké podujatia. Ale koncert s duchovnou tematikou je istou výnimkou aj pre pravoverných kresťanov: svojou podstatou je zamyslením sa nad Veľkou nocou, najväčším sviatkom cirkevného roka a jeho zmyslom i odkazom.
Pred dvomi rokmi (23. a 24. 3. 2016) uviedla Slovenská filharmónia v takmer totožnom čase najslávnejšie oratórium Felixa Mendelssohna Bartholdyho: Eliáš, op. 70 (dirigoval ho v SF Petr Altrichter, recenziu sme priniesli TU…), tentokrát to bolo oratórium Paulus, op. 36. Je to prvé z dvoch dokončených vokálno-symfonických diel nemeckého romantického skladateľa, ktorý sa zapísal do dejín hudby jednak vlastnou tvorbou, ale aj znovuoživením oratoriálneho a omšového diela J. S. Bacha a G. F. Händla, a to v Nemecku i zahraničí (kde mladý Mendelssohn často umelecky pôsobil). V čase raného romantizmu, ktorý vedome odvrhol minulosť, aby žil novým umeleckým hodnotám, to bol odvážny, priekopnícky čin, ktorý súčasníkom poukázal na nezavrhovanie hodnôt minulosti. Pre samotného Mendelssohna to bol podnet na kompozíciu vlastného oratória, v ktorom sa formovo a hudobne inšpiroval odkazom veľkých majstrov baroka. Tak vznikol Paulus, oratórium pre sóla, zbor a orchester, op. 36. Začal ho komponovať ako 25-ročný, no práca na diele mu – pri ďalšom umeleckom a pracovnom vyťažení (dirigent, skladateľ, organizátor a dobový manažér vlastnej tvorby) – trvala dva roky.
Felix Mendelssohn Bartholdy,
(1809-1847)
Oratórium Paulus má dve časti so 45. hudobnými číslami. Trvá dve hodiny – s prestávkou o niečo dlhšie. Obsahom sú Skutky Apoštolov z Nového zákona, citáty z Pavlových Apoštolských a Pastorálnych listov, ako aj úryvky z Knihy žalmov. Poslucháč sa v textoch dvojzboru (ľud, Židia, Pohania); tenoristu, ktorý stvárňuje viac osôb (rozprávač – v barokovej hudbe testo, ukameňovaný Štefan, učeník Ananiáš a Barnabáš); sopranistky s rozsiahlymi vstupmi (v recitatívoch je rozprávačom, v nadväzujúcich lyrických áriách spieva často romanticky stvárnenú hudbu); altistky – s dvomi vokálnymi číslami recitatívneho charakteru; basistu – v úlohe Pavla (+ v duete 1. časti spieva tenor a bas tzv. falošných svedkov a v 2. časti je dvojspev Barnabáša s Pavlom), cez nie ľahké, na slová bohaté, pritom nábožensky stvárnené nemecké texty (preložené v bulletine aj do slovenčiny) dozvedá obsahové pozadie oratória.
Prvá časť je obsahovo orientovaná na ukameňovanie Kristovho učeníka – diakona Štefana. Svedkom toho, aj keď nie účastníkom, bol i fanatický prenasledovateľ prvých kresťanov – učený farizej Šavol z Tarzu. Príbeh jeho prvého obrátenia, známy ako „pád pred bránami Damašku“ a rozhovor s Kristom, následné trojdňové oslepnutie je prípravou na stretnutie Šavla s Ananiášom, členom komunity kresťanov v Damašku. Ten – okolo r. 33 – dostal videnie, v ktorom mu Boh prikázal, aby v meste vyhľadal Šavla, budúceho apoštola Pavla, ktorý práve stretol Ježiša Krista, ako o tom hovorí Kniha Skutky apoštolov 9, 1 – 19. Ananiáš poslúchol Boží hlas, našiel Šavla, uzdravil ho zo slepoty a pokrstil na Pavla. Krátko na to Pavol začal svoju misionársku prácu, v ktorej sa po konverzii tak silne stotožnil s kresťanskou vierou, že ju začal prihorlivo šíriť všade, kadiaľ chodil. Tým nielen strhával, ale aj poburoval mnohých pohanov a zvlášť Židov, hlásajúc jedného Boha, pritom neodvrhujúc židovské zvyky.
Koncert Slovenskej filharmónie, 2018,
Anthea Barac, Sibylla Duffe, James Judd, Rainer Trost, Peter Mikuláš,
Slovenská filharmónia, Slovenský filharmonický zbor,
foto: Ján Lukáš
Druhé obrátenie tridsaťročného Pavla začalo po jeho sedemročnom pobyte v rodnom Tarze, kam ho odviedli bratia, sledujúci Pavlovo neblahé pôsobenie na pohanov i Židov. V Tarze, vo svojom rodisku, kde sedem rokov žil a pracoval, hľadal Pavol pravú podstatu svojej kresťanskej viery a správneho misijného podania Ježišovho odkazu. Ten potom do vysokej staroby hlásal nielen v Izraeli, ale aj v ďalších krajinách vtedajšej Európy, vzdialených aj neuveriteľne ďaleko, o čom svedčia Skutky Apoštolov v Novom zákone a Apoštolské listy Pavla.
Pre orchester – a tiež zbor – je to hudobné dielo, ktoré rozsahom a nárokmi vydá za dva koncerty. Nielen minutážou, ale celkovými nárokmi a zahustenosťou výrazu, koncentráciou, v ktorej je minimum oddychu akejkoľvek inštrumentálnej či hlasovej skupiny. Hudobná reč veľkého orchestra (Slovenská filharmónia) využíva skladateľom bohato členené farebné plénum (dokonca so vstupom organa), až po sólové inštrumentálne sprievody, podfarbujúce jednotlivé zborové i sólové party.
Po vokálnej stránke je v oratóriu prevaha zborov a recitatívno-kantabilných sól, maximálne prepojených s rýchlo prebiehajúcim nemeckým textom, ale aj dvoch dvojhlasov (tenor-bas), ktoré akoby pripomínali Mendelssohnovo romantické pozadie – raz v štýle koncertných, inokedy priam operných(!) duet. Dialogizujúce zbory – v prvej časti menšieho, v druhej veľkého miešaného zboru (Slovenský filharmonický zbor) – sú komponované na spôsob oratórií J. S. Bacha a G. F. Händla. Dialogizujúce – tzv. „turba zbory“ (turba – po latinsky „dav“) – predstavujú skupiny ľudí, ktorí sa priamo podieľajú na udalosti, na rozdiel od nástupu veľkých zborov, ktoré komentujú, završujú udalosti, prípadne dopĺňajú sólové kvarteto. Zbory majú v celom oratóriu formu náročne členených, často polyfónne vedených čísel. A tak od orchestrálnej ouvertúry po zborový epilóg (vo vypracovanej vokálnej fúge) je Paulus dielo zastavujúce dych svojimi nárokmi na všetky zúčastnené umelecké zložky a monumentálny rozsah. Práve ten – vrátane príbuznosti kompozičnej invencie Mendelssohna (prečo nepriznať?) – ku koncu aj poslucháčsky unavuje. Pravda, orchestrálny dirigent nie je operným režisérom, ktorý bez zábran partitúru škrtá, skracuje a jej účastníkov oblieka do aktuálnych šiat. Na koncerte si neviem predstaviť, aby sa z oratória vyškrtlo čo len jedno hudobné číslo. Síce nie všetci poslucháči (priznám, že ani recenzentka koncertu) našli v druhej časti dvojhodinovej produkcie ešte nečakané – nové hudobné hĺbky a krásu. Od prestávky pôsobilo oratórium kompozične rovnomenným dojmom. Každopádne neutíchol záujem o dielo po stránke požiadaviek na dirigenta, orchester, zbor a účinkujúcich sólistov.
Koncert Slovenskej filharmónie, 2018,
James Judd, Slovenská filharmónia,
foto: Ján Lukáš
Šéfdirigent Slovenskej filharmónie James Judd pristúpil k Paulusovi s veľkou vážnosťou a zodpovednosťou. Členil ho v jasných líniách – prehľadne, priam s vertikálnou členitosťou, s dôrazom na hudobnú obsažnosť i závažnosť orchestrálnych a zborových celkov, ktoré boli často polyfónnym pletencom melódií, s akcentom na vyniknutie farebných sólových vstupov inštrumentov. Tie – ako jasné lúče spoza hudobnej masy – podfarbovali sóla, orchester a zbor. Po viacnásobnom predvedení (ktoré tak ľahko nebude…), by možno dirigent našiel ďalšie dynamické odstupňovania farieb v kolektívnych telesách či kontrastne odlišnejšie členenie výrazu, no i tak – vzhľadom na rozmery diela – vyznel celok ako obrovský chrám hudby. Skutočne možno obdivovať zaangažovanosť SF i SFZ pri zvládnutí mimoriadne náročnej partitúry, po ktorej – so zjavným uspokojením nad búrlivým prijatím – odchádzali hráči i speváci unavene z pódia.
Paulus bol v Slovenskej filharmónii predvedený prvýkrát. Ale Slovenská filharmónia a Slovenský filharmonický zbor toto „romantické“ oratórium uviedli už v talianskej Ravene r. 2004 (Ravenna Festival) so Zdeňkom Mácalom, zahraničnými sólistami – plus slovenskou sopranistkou Adrianou Kohútkovou. Odvtedy ubehlo 14 rokov, počas ktorých sa na podstatu a veľkosť opusu mohlo interpretačne pozabudnúť, navyše v zbore i orchestri je veľa nových, mladých členov, takže uvedenie v Koncertnej sieni Slovenskej filharmónie bolo domácou premiérou (hodnotím koncert z dňa 29. 3. 2018).
V podaní našich umelcov a zahraničných sólistov vyznel Paulus dramaturgicky objavne, k sviatkom Veľkej noci vhodne načasovane, čím sa spestril aj klasicko-romantický repertoár SF. Slovenský filharmonický zbor naštudoval vokálne party s Thomasom Langom, hlavným zbormajstrom Wiener Staatsoper, ktorý sa však neprišiel pokloniť po záverečnom potlesku obecenstvu. Zrejme ho zaväzovali povinnosti na materskej scéne. Zastupoval ho v úzadí pódia skromne sa prezentujúci hlavný zbormajster SFZ Jozef Chabroň, ktorý však v konečnom dôsledku je tiež zodpovedný za vysokú úroveň a kvality nášho vokálneho telesa, zvlášť v tomto rozsiahlom a náročnom diele. Vedľa obdivu k prepracovanosti a formovej dokonalosti viacnásobných zborových fúg, výrazovo diferencovaných mnohohlasných čísel – raz rozhorčených, s plným nasadením tempa i výrazu, inokedy dojímavých, jemných, ba až itrovertných, vedených od pianissima, s postupným gradovaním a prechodom do fúgy, často v krásnom mezzoforte, s jasnými, intonačne absolútne čistými tónmi, možno vyčítať iba niekedy preforsírované hlasy mužskej časti SFZ. Možno mala za úlohu preniknúť ponad orchestrálne bohatý zvuk, no niekedy to bolo na úkor preforsírovania jedných i druhých.
Koncert Slovenskej filharmónie, 2018,
Anthea Barac, Sibylla Duffe, James Judd, Rainer Trost, Peter Mikuláš,
Slovenská filharmónia,
foto: Ján Lukáš
Sólové kvarteto zastupoval na najväčšej ploche tenorista Rainer Trost, ktorý priam suverénne „odpálil“ rýchlo plynúce recitatívy a lyrickým hlasom árie, kde formoval výraz a štýl viacerých postáv. Predviedol bezchybný, obdivuhodne profesionálny výkon, navyše so znalosťou oratoriálnej tvorby, pričom je aj významný operným sólistom veľkých operných domoch Európy. (Pozn. red.: Sólista Viedenskej štátnej opery Rainer Trost nahradil na koncerte pôvodne ohláseného tenoristu Dominika Wortiga, a sopranistku Chen Reissk nahradila Sibylla Duffe, sólistka Oper am Rhein v Düsseldorfe. Obaja umelci svoje účinkovanie odriekli zo zdravotných dôvodov.) Druhým významným členom kvarteta bola sopranistka Sibylla Duffe, ktorá síce ohlásila indispozíciu, no napriek tomu nezaváhala ani v jednom čísle, hoci ich mala „požehnane“. Ochorenie azda trochu zmenilo pravú farbu jej lyrického sopránu na menej výraznú, ale i tak hlasy oboch nemeckých sólistov skvele prezentovali hudbu nemeckého romantického autora. Na pomerne malom úseku sa predstavila medzi sólistami aj altistka Anthea Barac – mäkkým a kultivovaným hlasom. Škoda, že jej autor nedožičil väčšiu plochu na pravé zhodnotenie vokálnej profesionality. V úvode oratória zaznelo tiež dueto členov SFZ – basistov Matúša Trávnička a Petra Kollára, ktorí farbou, súzvukom, vypracovanosťou potvrdili kvalitu členov kolektívu SFZ, suverénne spievajúcich hoci malý, ale na seba upriamujúci vokálny úsek.
Koncert Slovenskej filharmónie, 2018,
Matúš Trávniček, Peter Kollár, Slovenská filharmónia, Slovenský filharmonický zbor
foto: Ján Lukáš
Koncert Slovenskej filharmónie, 2018,
James Judd, Rainer Trost, Peter Mikuláš,
Slovenská filharmónia,
foto: Ján Lukáš
A napokon – nie naposledy, skôr na prvom mieste záujmu – spieval Paulusa slovenský basista Peter Mikuláš. Zvlášť na konci prvej a potom v druhej časti oratória mal veľa závažných čísel, v ktorých preukázal stále obrovský hlas, jeho magickú hĺbku, mäkkosť tvorenia tónov, zvlášť v hĺbkach, ale aj neobyčajnú precítenosť hudby vlastnou osobnosťou, ktorá dozrela nielen spevácky, ale aj ľudsky. Jeho prednes nenechá jedinú frázu v rovnomernej výrazovej ploche, ale ju diferencuje, modeluje, priam sa s ňou hlasom mazná, aby slovami i odtieňmi svojho basu najvýstižnejšie zaujal – a tak nútil počúvať nielen prúd slov, ale aj ich význam a pravú podstatu. Bol skratka zanieteným učeníkom, do ktorého sa na koncerte doslova pretvoril. Mikulášovo ľudsky duchovné precítenie i náboženská hĺbka vrcholili v čísle 30 („Najprv vám muselo byť hlásané slovo Božie…“), v duete s tenoristom (Barnabášom) v č. 31, hudobne vyľahčenom do komorne ladenej, priam piesňovej podoby („Tak nám to teda prikázal Pán“), až do veľkej árie so zborom („Muži, čo to robíte? Aj my sme smrteľní ľudia ako vy…“). Výzva Paulusa v č. 36 – so zborom: „Či neviete, že vy ste chrám Boží?“ – bola aktuálnym oslovením sveta, ktorý na Boha akoby zabúda. Podobne by sa dalo písať aj o basových vstupoch s č. 41 a 42 („Čo robíte, že plačete a srdce mi lámete? Veď som pripravený, aby som sa nezaoberal sebou samým, ale aby som v Jeruzaleme aj zomrel v mene Pána Ježiša“). Ako hovoria apokryfy. t. j. náboženské spisy nezahrnuté do Sv. Písma – Pavol skutočne zomrel mučeníckou smrťou – nie síce v Jeruzaleme, ale sťatím v Ríme. V liste Filipanom o tom odovzdane hovorí: „Život, to je pre mňa Kristus – a smrť je pre mňa zisk.“
Oratórium Paulus bolo spoznávaním, zahĺbením, rozjímaním a hudobným obohatením Veľkého týždňa – vrátane mĺkvej pocty obecenstva dvom zavraždeným mladým ľuďom – Martiny Kušnírovej a Jána Kuciaka, ktorým bol koncert dedikovaný, vrátane výzvy na chvíľku ticha z úst dirigenta Jamesa Judda.
Autor: Terézia Ursínyová
písané z koncertu 29. 3. 2018
Paulus, oratórium
Slovenská filharmónia
28. a 29. 3. 2018
Koncertná sieň Slovenskej filharmónie
Koncerty boli venované spomienke na novinára Jána Kuciaka a jeho priateľku Martinu Kušnírovú, zavraždených vo februári tohto roku.
Slovenská filharmónia
Slovenský filharmonický zbor
James Judd, dirigent
Thomas Lang, zbormajster
Sibylla Duffe, soprán
Rainer Trost, tenor
Peter Mikuláš, bas (Paulus)
Anthea Barac, alt
Matúš Trávniček, bas
Peter Kollár, bas
Felix Mendelssohn Bartholdy: Paulus, oratórium, op. 36
Ak vás tento článok zaujal a chceli by ste byť informovaní o novinkách na webe Opera Slovakia, prihláste sa na odber pravidelného týždenného newslettera.
[wysija_form id=“1″]
