Orchester s menom rodáka Arthura Rubinsteina

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Na hudobnom festivale Bratislavské hudobné slávnosti vystúpil ďalší zahraničný orchester – dňa 3. októbra 2018 v Koncertnej sieni Slovenskej filharmónie hrala 103-ročná(!) Filharmonia Artura Rubinsteina z poľskej Lodže Lodže.

Arthur Rubinstein – pod týmto menom sa totiž píše jeho meno v encyklopédiách – sa narodil 28. januára v 1887 Lodži a zomrel 20. decembra 1982 v Ženeve (ako 95-ročný). Jeho urna je uložená v Jeruzaleme. Takmer do záveru svojho dlhého života bol tento svetoznámy poľsko-americký klavirista, ktorý sa preslávil nielen zázračnou hudobnou pamäťou, ale najmä interpretáciou romantickej hudby, koncertne aktívny. Pochádzal z bohatej rodiny továrnika v Lodži, kde oddávna koexistovali Poliaci, Židia, Nemci a Rusi – aj ich odlišné náboženstvá. To vtislo Lodži tolerantný a medzinárodný charakter. Dnes je toto tretie najväčšie poľské mesto ležiace uprostred Poľska známe ako priemyselné centrum, sídlo štátnej filmovej školy a filmovej tvorby.

Menom svojho slávneho rodáka je pomenovaná hosťujúca Filharmónia Artura Rubinsteina (ako sa v poľskom pravopise nazýva a píše veľké orchestrálne) – teleso so slávnou hudobnou tradíciou. Po Varšavskej filharmónii je to druhý najstarší symfonický orchester v Poľsku. Pôsobil už na území bývalej ruskej časti rozdeleného Poľska. Mená svetových dirigentov a najmä renomovaných sólistov, ktorí s tunajšou filharmóniou hrali, sú prezentáciou prvej umeleckej kategórie. Z mnohých spomeňme čo len Davida a Igora Oistrachovcov, Sviatoslava Richtera, Mstislava Rostropoviča, Henryka Szerynga, Lang Langa, Elinu Garanču, Iva Pogorelicha, Garricka Ohlssona, Nataliu Gutman, Mariusza Kwiecieńa…

Lodžská Filharmónia sa preslávila aj mnohými uvedeniami veľkých skladieb – napríklad oratória Kráľ Dávid od Honnegera, Lutosławskeho Symfónie č. 3, Pendereckého opusu Kaddish pre soprán, tenor, recitátora, mužský zbor a orchester, skladbou Musica festiva od Krzystofa Meyera a ďalšími náročnými dielami významných poľských skladateľov 20. storočia (Mikołaj Górecki). Všetky sú svedectvom toho, že  Filharmónia Artura Rubinsteina z Lodže je zárukou vynikajúcej interpretácie aj najťažších partitúr. Ku ním sa priraďuje aj nahrávka Symfónie č. 2 od Karola Szymanowského (1882 – 1937), diela, ktoré odznelo aj na našom festivalom koncerte v Koncertnej sieni SF.

Pawel Przytocki,
zdroj: BHS

Opojná farebnosť, emotívnosť i zvuková delikátnosť v 1. dejstve symfónie, pripomína impresionizmus vrcholných hudobných diel tejto etapy hudby. Šéfdirigent filharmónie, energiou a precíznosťou gesta vládnuci Pawel Przytocki podčiarkol v Szymanowského Symfónii č. 2 B dur, op. 19 nielen orchestrálnu farebnosť, výbušnosť, ale aj gracióznosť a precíznosť vo vedení tém v druhej časti. Náročná fúga v 3. časti, zakončená majestátnym largom a dvojtaktovým záverečným  motívom, bola poslucháčskym prekvapením z nečakane energického ukončenia náročného, pritom emóciami a farbami nástrojov sýteho symfonického diela. Lodžská filharmónia pri prednese Szymanowského 2. symfónie B dur, op. 19 (autor ju napísal ako 28-ročný r. 1910 a preinštrumentoval v r. 1932 – 1936) prezentovala jednak súhru všetkých nástrojových skupín, ich precíznosť v nástupoch a celkovom pochopení i prednese diela, ale aj nezanedbateľnú slovanskú vrúcnosť, ktorá od 1. časti prenikala do hudby popri bohatej zvukovo-nástrojovej koloristike a impresiách.

Vzorovo bola vystavaná aj dramaturgia koncertu Krzystofa Meyera z poľskej hudby 19. a 20. storočia. Na úvod zazneli Quatre danses polonaises od Alexandre Tansmana (1897 – 1986). Toho spája s osudom Fryderyka Chopina podobný emigrantský osud: od r. 1919 odišiel do Paríža, kde ho Maurice Ravel uviedol do umeleckých kruhov, ako mladú nádej poľskej hudby. U nás je jeho dielo pomerne málo známe, hoci početné Tansmanove symfonické opusy a koncerty uvádzali od ich vzniku najslávnejšie dirigentské mená. R. 1932 – v Carnegie Hall v New Yorku zazneli Quatre danses polonaises aj pod taktovkou Artura Toscaniniho. Pomerne krátke, približne 10-minútové dielo ponúka poslucháčom vysoko štylizované poľské tance: polku, kujawiak, dumku a oberek.  Tieto orchestrálne opusy nepatria k atonálnemu obdobiu Tansmanovej hudby (aj také bolo), skôr nezaprú spätosť skladateľa s rodným Poľskom, hoci väčšinu života skladateľ prežil v cudzine. Táto črta národnej hrdosti je príznačná u väčšiny poľských umelcov.

Sprevádzala aj najväčšieho z romantických skladateľov a klavírnych virtuózov svojej doby – Fryderyka Chopina (1810 – 1849). Je dojímavé, sledovať úctu Poliakov k Chopinovmu srdcu, uloženému v Kostole sv. Kríža na Krakovskom predmestí vo Varšave, kam ho preniesli jeho blízki po predčasnej smrti skladateľa v Paríži.

Ingolf Wunder,
zdroj: BHS

Nádhera melódií Koncertu pre klavír a orchester č. 1 e mol, op. 11 od Fryderyka Chopina dojíma už niekoľko generácií poslucháčov a je výzvou pre klaviristov. Tentokrát s emotívnou vrúcnosťou predniesol koncert mladý rakúsky klavírny virtuóz Ingolf Wunder. Jeho muzikalita (bol spočiatku nadaným huslistom) a neobyčajná vášeň pre klavír (pri hre takmer spieva s nástrojom) vložili melódiám, behom, akordicky náročným pasážam, ako aj desiatkam ozdôb i celému romantickému pátosu tohto Chopinovho klavírneho koncertu strhujúcu kvalitu a vášeň. Hoci v 1. časti – rozsiahlom orchestrálnom úvode – nasadila lodžská filharmónia pod vedením svojho šéfdirigenta Pawla Przytockeho príliš „strhujúce“ (rýchle) tempo, vstupom sólistu sa hudobný tok upokojil a vyrovnal v súzvuku i kráse maestosa 1. časti. Nasledujúca melancholicko-spevná, ba až sentimentálna Romanca vyznela v podaní Ingolfa Wundera ako číra poézia. Záverečné Rondo vygradovalo svetoznáme dielo, venované romantickým dušiam, na virtuózne Finále, ktoré v 3. časti vychádza z energických rytmov poľského krakoviaka. Štylizácia tohto poľského tanca je tonálne i premenami nálad, kolísaných na vlnách fantázie, vedená do neustáleho dialógu orchestra so sólistom: až po efektné zakončenie diela.

Ingold Wunder – interpretáciou Chopinovho Koncertu pre klavír a orchester č. 1 e mol – si získal obecenstvo tak, že hral ešte dva prídavky: jeden dokonca s takou vehemenciou, akoby bol nabitý tisícimi voltami. Koncertné krídlo občas zaúpelo pod jeho vášnivými akordami vo fortissime. No celkovým rozpätím svojej hry v Chopinovom koncerte a v prídavkoch sa mladý rakúsky pianista zaradil medzi vrcholky tohtoročných sólistov na BHS.

Autor: Terézia Ursínyová

písané z koncertu 3. 10. 2018

Foto v recenzii je ilustračné, nakoľko organizátori BHS redakcii Opera Slovakia nedodali aktuálne foto z bratislavského koncertu do 6. 10. Z tohto dôvodu recenziu zverejňujeme s trojdňovým oneskorením. Ďakujeme za pochopenie.

Filharmónia Artura Rubinsteina Łodž
Bratislavské hudobné slávnosti 2018
Koncertná sieň Slovenskej filharmónie
3. októbra 2018

Filharmónia Artura Rubinsteina Łodž
Paweł Przytocki – dirigent
Ingolf Wunder – klavír

program koncertu

Alexandre Tansman – Quatre Danses Polonaises
Fryderyk Chopin – Koncert pre klavír a orchester č. 1 e mol, op. 11
Karol Szymanowski – Symfónia č. 2 B dur, op. 19

www.bhsfestival.sk

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Terézia Ursínyová

muzikologička, hudobná kritička a publicistka

Zanechajte komentár