Osobnosti hudobnej vedy na Slovensku – Igor Vajda, Mária Potemrová a Ľuba Ballová

1

Odber týždenného newslettera

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
„Pri utváraní celkového obrazu o hudobnom živote a najmä o hudobnej kultúre východného Slovenska je potrebné sledovať aj problematiku hudobnej vedy, samozrejme pri ostatných javoch hudobného života a hudobnej kultúry.“ Mária Potemrová.

Úvodný text zo zachovaného rukopisu muzikologičky prof. Márie Potemrovej, zameraný na ciele a potreby hudobnej vedy na Slovensku, ma inšpiroval k zamysleniu nad dedičstvom, aké tu zanechali generácie našich predchodcov. Uvedomujeme si, že ani dejiny opery, opernej kultúry ani mnohé dokumenty operného života na Slovensku by sme nepoznali bez tvorivej práce viacerých hudobných historikov, muzikológov a teatrológov, vedcov, ktorí sa téme opera venovali po celý svoj život.

Spomedzi tých, ktorí už nie sú medzi nami, som vybrala troch generačne blízkych, opere a hudbe oddaných vedcov. Ich tvorivé úsilie prekonávalo mnohé problémy a nástrahy, keďže žili v dobe, keď im ideologické obmedzovanie stálo v ceste viac, než akékoľvek iné zábrany. Tvorili v dobe, kedy im nebola nápomocná technika, ani iné grafické pomôcky, tlačiarne, ale len minimálne komunikačné prostriedky. Pracovali vo vlastnom záujme a z profesionálnej zanietenosti historika, bádateľa. Ich práce uverejňovali zväčša v odbornej a dennej tlači, zborníkoch či na konferenciách, v knihách alebo dostupných médiách. Ocenenia sa nedočkali…

Z trojice vysokoškolských „konškolákov”, absolventov na katedre Muzikológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, bol najmladším a opere najoddanejším Igor Vajda. Hudobné vedy absolvoval rovnako ako Mária Potemrová r. 1959, rok predtým tu absolvovala Ľubica Ballová.

Igor Vajda (16. 3. 1935 Banská Bystrica – 12. 12. 2001 Trnava)

Hru na klavír študoval u Sylvie Macudzińskej na Konzervatóriu v Bratislave. Hudobné vedy absolvoval prácou Suchoňova kantáta „Žalm zeme podkarpatskej“. V rokoch 1959 – 1961 pôsobil na Konzervatóriu v Košiciach ako pedagóg hudobno-teoretických predmetov, hlavne dejín hudby. V sezóne 1962/1963 pôsobil ako dramaturg spevohry DJGT v Banskej Bystrici (dnešnej Štátnej opery). V rokoch 1963 – 1971 bol redaktorom časopisu Slovenská hudba a súčasne nastúpil r. 1968 do Ústavu hudobnej vedy, o rok neskôr sa stal redaktorom zborníka Musicologica slovaca.

Igor Vajda (1935 – 2001), zdroj foto: HC

Vytvoril mnoho hodnotných a historicky dôležitých operných kritík inscenácií Štátneho divadla v Košiciach, Banskej Bystrici a Bratislave, v časopisoch Hudobný život, Hudební rozhledy, Slovenská hudba a v divadelných bulletinoch. Od r. 1971 bol tajným spolubratom rehole Spoločnosti Ježišovej. 22. novembra 1984 ho tajne vysvätili za kňaza. Od r. 1989 žil so svojimi spolubratmi v Trnave, od r. 1994 bol kaplánom v Nitre. Ako pedagóg pôsobil na Teologickej fakulte Trnavskej univerzity, kde učil liturgický spev. Naďalej publikoval mnohé odborné state tematicky zamerané na operu, na dielo Eugena Suchoňa.

Vytvoril základné teoretické hudobno-historické dielo, publikáciu o slovenskej opere vo vydavateľstve OPUS Bratislava v edícii Sigma r. 1988. Editor deklaroval cieľ „…sprístupniť verejnosti výsledky aktuálnych snáh v oblasti hudobnej teórie, hudobnej estetiky a v iných oblastiach hudobnej vedy z pera domácich autorov.“ Dovtedy už vydali diela Ľ. Ballovej, J. Albrechta, N. Hrčkovej a L. Burlasa.

Vajdova publikácia s názvom Slovenská opera má podtitul „Operná tvorba súčasných slovenských skladateľov a ich predchodcov“. V záložke knihy autor upozornil na vznik Slovenského národného divadla, na existenciu slovenskej tvorby, najprv len na pokusy a snahy o vytvorenie národnej opery a základné informácie o operných dielach všetkých slovenských tvorcov. Záujemca o slovenskú opernú minulosť nájde v publikácii poznatky o uvádzaní dramatických, školských hier, o barokovom školskom divadle, o začiatkoch slovenskej opernej tvorby.

I. Vajda: Slovenská opera, obálka knihy

Sústredil sa na osobnosti z obdobia romantizmu, na prvé diela slovenskej hudobnej literatúry, na osobnosti, ktoré vytvárali hudobno-dramatické diela v 20. storočí. Samostatnú kapitolu venoval tvorbe Eugena Suchoňa, analýzam opier Krútňava Svätopluk. Opery Jána Cikkera koncentrovane a kriticky približoval s hlbokou znalosťou každej z nich. Samostatný úsek venoval dielam staršej skladateľskej generácie Šimona Jurovského, Ladislava Holoubka, Alexandra Moyzesa, Ota Ferenczyho, Jozefa Grešáka, alebo Milana Nováka a generačne mladším skladateľom Jurajovi Benešovi, Tadeášovi Salvovi, Jurajovi Hatríkovi či Jurajovi Pospíšilovi a ďalším.

Popri veľkých statiach o najzávažnejších dielach slovenskej opery z pera majstrov Suchoňa a Cikkera sa venoval aj krátkym charakteristikám diel, rozlišoval ich generačný podiel vo vývoji slovenskej pery. Mnoho mien slovenských autorov zoradil do kategórie tvorcov opery pre deti (Ján Móry, Anton Cíger, Tibor Frešo, Miroslav Kořínek, Juraj Hatrík a i.). V detskej opere videl špecifické zvláštnosti a potrebu výchovného aspektu v jednote s umeleckými hodnotami.

J. Kresánek, I. Vajda: Eugen Suchoň, obálka knihy

Pri kvalifikovaní jednotlivých opusov sa Vajda opieral o vlastné výskumy, poznatky, mnohé recenzie a kritické analýzy, ale opieral sa aj „o všetko podstatné, čo už publikovali iní hudobní vedci E. Zavarský, J. Kresánek, V. Donovalová, I. Hrušovský, L. Burlas, L. Mokrý, Z. Marczellová, J. Blaho, T. Ursínyová a i.“ Nestor slovenskej muzikológie prof. Jozef Kresánek prizval Igora Vajdu, svojho žiaka, k spolupráci na monografii z roku 1961 o Eugenovi Suchoňovi, aby v prepracovanej podobe monografiu spoločne vydali r. 1978.

Samostatným dielom Igora Vajdu je miniatúrna publikácia Sergej Prokofiev (ŠHV Bratislava 1964), o ktorej v úvode napísal, že „je len náčrtom, ale inak to ani nebolo možné. Prokofievova osobnosť a dielo sú totiž tak mnohotvárne, že ich dôkladné spracovanie by si vyžiadalo stovky strán.“ Jedným z jeho „objavov“ bolo upresnenie doteraz neistého dátumu Prokofievovho koncertu v Košiciach – podľa jeho tvrdenia to bolo 10. marca 1935 – práve pred 85 rokmi!

I. Vajda: Prokofiev, obálka knihy

O osudoch a ďalšej tvorbe Igora Vajdu predniesla fundovaný príspevok muzikologička Andrea-Meščanová Krasnovská na III. muzikologickej konferencii venovanej dielu Eugena Suchoňa v Košiciach 4. 11. 2008 (viď Estetické klenoty hudobného odkazu Eugena Suchoňa. In: Kapitoly z dejín hudobnej kultúry v Košiciach.VIII.2008, s. 84 – 89.)

Mária Potemrová (24. 2. 1922 Košice – 7. 10. 2015 Košice)

Celý svoj život strávila v Košiciach, kde maturovala na Štátnom dievčenskom gymnáziu r. 1939. Vysokú školu obchodnú v Bratislave absolvovala s titulom Ing. (1948). Mária rodená Gracíková navštevovala hodiny klavíra v triede prof. Gabriely Némethyovej (1909 – 1989) vo vtedajšej Mestskej hudobnej škole v Košiciach. Od r. 1953 sa tu zamestnala ako pedagogička v hre na klavíri. Túžila po vyššom vzdelaní a v r.1954 – 1959 diaľkovo študovala na FF Univerzity Komenského v Bratislave, absolvovala prácou Dejiny hudobnej školy v Košiciach.

Mária Potemrová (1922 – 2015), foto: Pavel Kastl

Bola zakladajúcou pedagogičkou vznikajúceho Konzervatória v Košiciach, (1956 – 1984), pôsobila tu takmer 30 rokov. Učila dejiny hudby, estetiku, dejiny a literatúru klavíra, viedla historicko-estetický seminár, učila povinný klavír. Dosiahla zavedenie tvorby absolventských prác žiakov školy, vydarené práce potom zhrnula a vydala v zborníkoch Hudobný život východného Slovenska v rokoch 1963 – 1967.

Žiakov viedla k tvorivému zanieteniu pre hudobnú históriu a profesionálnej práci s prameňmi, viacerých usmernila na ďalšie štúdium hudobnej vedy, budúcu generáciu muzikológov – spomeňme Janu Lengovú, Igora Podrackého, Vieru Režuchovú, Melániu Puškášovú, Vlastu Agátu Lorberovú-Schindlerovú, Lýdiu Urbančíkovú, Stanislava Bachledu, Štefana Potaša, Júliu Bukovinskú, Ditu Marenčinovú. Rovnako aktívne pôsobila nielen ako pedagóg a znalec hudobných dejín, ale aj ako výrazná osobnosť na celé svoje okolie, aj na tvorbu skladateľov – napr. Jozefa Podprockého a Norberta Bodnára – pri získavaní, hľadaní a oživovaní tvorby starých majstrov.

Lýdia Urbančíková, Mária Potemrová, foto: súkr. archív L. Urbančíkovej

Všetkým svojim žiakom vštepovala lásku a úctu k tvorbe majstrov, jej najvyšším ideálom boli slová Ludwiga van Beethovena: ,,Hudba je viac, ako všetka múdrosť a filozofia!“. Každý žiak konzervatória musel poznať spamäti slová Schillerovej Ódy na radosť, Beethovenova IX. symfónia pravidelne zaznievala na prvých hodinách dejín hudby. Žiakov nabádala k návšteve a analytickému vnímaniu verejných koncertov, divadelných predstavení, vnímaniu potrieb hudobného života vo svojom okolí, na dedinách, malých mestečkách, hudobných školách. Ale ukazovala im aj hudobnú kultúru vo svete, cestovala so žiakmi na hudobné festivaly do Prahy, Varšavy, Brna, Bratislavy, na predstavenie Bergovho Wozzecka do Budapešti.

V čase, keď sme nemohli, alebo nesmeli hovoriť o speváčke Lucii Popp, tajne zariadila premietanie filmu Carmina burana pre konzervatoristov. Spolupracovala so Štátnou vedeckou knižnicou, kde pôsobil ako bibliograf a historik manžel profesorky Potemrovej Dr. Michal Potemra (1922 – 2002). Nielen, že sem privádzala poslucháčov „domácich koncertov“, kde ich oboznamovala s raritnými nahrávkami na LP platniach zo sveta opery a symfonickej hudby, ale s knižnicou nadviazala aj spoluprácu pri zostavovaní a vydaní 1200 stránkovej dvojdielnej bibliografie Hudobný život v Košiciach v rokoch 1848 – 1918“ (vydala ŠVK Košice r. 1981).

Mária Potemrová so svojimi študentmi muzikológie, foto: súkr. archív L. Urbančíkovej

Publikácia aj dnes patrí k najzávažnejším hudobno-historickým prácam na Slovensku o období rokov 1848 – 1918. Na základe menovite uvádzaných prameňov, na základe excerpcie dobových novín a časopisov približuje dejiny, udalosti, základné piliere hudobného života v Košiciach. Záujemcovi o hudobné divadlo, o hudobné spolky alebo spevokoly, cirkevnú hudbu, vojenské orchestre, operné predstavenia a tanečné umenie, alebo o skladateľov a teoretikov poskytuje prehľadným spôsobom, s profesionálnou metodikou a obsahovou jedinečnosťou odpovede na mnohé otázky výskumu. V bibliografickej časti (II.diel) sa nachádza register mien a repertoárový register.

Ako ukážku sme vybrali krátky úryvok z uvedenej publikácie: (s.315 – 316)

Nové žánre hudobného divadla.

V roku 1909 sa otvorilo v Košiciach prvé kino Uránia. V tom čase sa premietanie nemých filmov považovalo za divadelné umenie s osobitným kultúrno-osvetovým poslaním. Poukázali sme na problematiku konkurencie a spolupráce divadla a kina v Košiciach. Prevádzka kina však postavila pre vtedajších podnikateľov novú úlohu, postarať sa o hudobný sprievod k premietaným nemým filmom. V roku 1910 vznikol Spolok košických milovníkov hudby na čele s predsedom Martinom Horváthom, nájomcom kina Uránia a s tajomníkom Rudolfom Jatzkom, ktorí zorganizovali komorný súbor muzikantov. Títo štyrikrát do týždňa pri premietaní nemých filmov interpretovali komornú hudbu. Ich vystupovanie v kine Uránia postupne dostávalo takú pevnú organizačnú formu, že svoje vystupovanie v kine vopred oznamovali s podrobným programom. Najčastejšie sa uvádzali úryvky zo známych operiet F. Lehára, E. Huszku, A. Szirmayho, F. Suppého, ale aj úryvky z opier P. I. Čajkovského, Ch. Adama, G. Bizeta, J. F. Halévyho a populárnych skladieb R. Schumanna, L. van Beethovena, F. Schuberta a ďalších.

Kino Urania v Košiciach, foto zdroj: kosice-estranky.sk

Z bohatej recenzentskej a publikačnej činnosti, ako aj z mnohých ďalších aktivít Márie Potemrovej v záujme presadenia hudobnej histórie do povedomia mesta (názvy ulíc, hudobnej školy, pamätné tabule, konferencie, prehliadky, festivaly), sústredíme pozornosť na jej vzťah k divadlu, opere, tanečnému umeniu.

Časopis Slovenské divadlo r. 1960 priniesol jej zásadný článok „Opera v Košiciach v rokoch 1840 – 1867. V účelovej publikácii k 20. výročiu Štátneho divadla nájdeme článok „Začiatok novej historickej epochy spevohry v Košiciach“ (1965), v programových bulletinoch opery a baletu Štátneho divadla v Košiciach nájdeme práce M. Potemrovej zamerané na „Taliansku operu v Košiciach“ (1972/73), na „Českú operu na scéne košického divadla“ (1973/74) alebo na „Glosy k dejinám hudobného divadla v Košiciach“ (1972/73). V denníku Večer zo dňa 12. 4. 1985 publikovala článok „Fašiangové zábavy hlavného kapitána“ so sotva znateľnou kópiou titulného listu prvej známej nototlače košického skladateľa Alexandra Püschela z roku 1659.

V monografii „Východoslovenský skladateľ Oldřich Hemerka“, sa zmieňuje aj o jeho pôsobení v Bardejove. Nemožno nespomenúť aj zásadný vzťah k vytvoreniu Štátnej filharmónie v Košiciach, k osobnostiam Márii Mašikovej-Hemerkovej, Michalovi Vilecovi, Jozefovi Grešákaovi, málo známe sú jej objavy tvorby a vzťahov Karla Hodytza, Františka Xavera Zomba, Štefana Thomána a ďalších.

Dr.Ľuba Ballová, CSc. (20. 11. 1934 Košice – 30. 11. 2019 Bratislava)

Vo veku 85 rokov nás navždy opustila len prednedávnom. V tichosti, bez rozlúčky, bolestne. Nedožila sa slávneho výročia, 250 rokov narodenia Ludwiga van Beethovena, osobnosti, o ktorej vedela viac ako málokto, ktorej venovala veľký kus svojho tvorivého života.

Ľuba Ballová (1934 – 2019), foto zdroj: HC

Rodáčka z Košíc, Ľubica rodená Králiková absolvovala hudobné vedy r. 1958 témou „Tance na Slovensku v 17. storočí“, ktorú v rozvinula v rigoróznej práci r. 1969. Titul kandidát vied dosiahla r. 1981 z odlišného okruhu tém, zaujala ju „Melódia z hľadiska totožnosti a podobnosti.“

Svoju muzikologickú dráhu začínala v Prešove na Pedagogickej fakulte, v Bratislave bola plne zaujatá prácou v hudobnom vysielaní rozhlasu, k populárnym reláciám patril jej cyklus „Pre priateľov opery.“ Od r. 1965 sa venovala dokumentáciám pamiatok slovenskej hudobnej minulosti v Hudobnom oddelení Slovenského národného múzea. Výsledky svojho výskumu publikovala v knihe Beethoven a Slovensko (1972).

Ľuba Ballová: Beethoven a Slovensko (1972), obálka knihy

K jej záverom sa dnes môže dostať ktokoľvek, koho zaujala svojím výskumom, ale aj tí, ktorí sa s témou Beethoven stretávajú napr. v zbierkach filatelistov. V emisii Osobnosti zaradili profil Beethovena na poštovú známku, ktorú Slovenská pošta vydala 24. apríla 2003. Autorom výtvarného návrhu známky bol akad. maliar Karol Felix a rytec známky bol akad. maliar Rudolf Cigánik. Zvláštnosťou emisie je do obálky vložený text podpísaný Dr. Ľubou Ballovou, CSc., z ktorého vyberáme:

„Pri príležitosti svadby Babetty Odeschalchi-Keglevich, konanej v Bratislave jej Beethoven venoval Koncert pre klavír C dur. K Beethovenovym pobytom na Slovensku sa viaže aj jedna z jeho najpoetickejších skladieb, Sonáta cis mol Mesačný svit inšpirovaná jedinečnosťou atmosféry rodového sídla Brunsvikovcov v Dolnej Krupej.“

Poštová známka s portrétom Beethovena. Autor výtvarného návrhu bol akad. maliar Karol Felix, rytec známky akad. maliar Rudolf Cigánik, zdroj: pofis.sk

Foto

Ľuba Ballová bola tvorivým kustódom viacerých výstav, pripravovala mnohé scenáre, spolu s veľkými osobnosťami našej hudobnej histórie Dr. Darinou Múdrou a Dr. Pavlom Polákom pripravili Slovenský katalóg hudobno-historických prameňov na Slovensku. Mimoriadne sa angažovala pre využitie a odhalenie pamätníka L. van Beethovena v kaštieli v Dolnej Krupej r. 1992. Spoločne s Dr. Jánom Albrechtom bola vydavateľkou Hudobného tureckého Eulenspiegla, ako aj barokovej opery Johannesa Patzelta Castor et Pollux. Mnohí si dodnes radi spomínajú na jej výstavu o putovaní Daniela Speera po Šariši a Zemplíne.

Beethovenova vila v Dolnej Krupej, foto zdroj: historickeparky.eu

Obdivuhodná bola jej empatia a ochota podeliť sa so svojimi znalosťami s televíznymi a rozhlasovými poslucháčmi. Úspešné boli jej scenáre a cykly relácií Musica viva, Hudba z Bratislavy, Dialógy s hudbou. Venovala sa aj poznávaniu starých majstrov v kaštieľoch a sídlach na Slovensku, jej zásluhou bola oživená tvorba grófa Michala Sztáraya z Michaloviec pre rozhlasové vysielanie z Košíc. Od r. 1990 pôsobila v Múzeu J. N. Hummela, kde pripravila rad zaujímavých programov. Veľkú zásluhu má aj na vytvorení Hummelovej súťaže mladých klaviristov na medzinárodnej úrovni.

Celoživotné dielo Dr. Ľ. Ballovej je uzavreté, uložené ako klenoty každého múzea, knižnice, výstavy, ale predovšetkým v srdciach a mysli tých, ktorým odhalila krásy slovenskej hudobnej histórie.

Autor: Lýdia Urbančíková

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Lýdia Urbančíková

muzikologička, dramaturgička, hudobná kritička, hudobná historička a publicistika

Jeden komentár

  1. Marianna Bárdiová
    Marianna Bárdiová,

    Je dobre zaspomínať si vzácne osobnosti, ktoré toho toľko urobili pre slovenskú hudobnú kultúru. Ja som sa stretávala s Igorom Vajdom a najmä Ľubou Ballovou, ktorých som si vďaka článku sprítomnila. Od oboch som sa veľa naučila. So staršou kolegyňou – hudobnou múzejníčkou Ľubou Ballovou – sme spolupracovali aj na centrálnej evidencii hudobných múzejných zbierok a boli sme pri zrode súčasnej centrálnej evidencie múzejných zbierok. Inšpirovala ma k práci s počítačom a treba spomenúť aj jej priekopnícku publikáciu Totožnosť a podobnosť melódií. Som vďačná za chvíle, ktoré sme spolu prežili.

Zanechajte komentár