V metropole východu sa 27. apríla 2023 začal 67. ročník festivalu klasickej hudby Košická hudobná jar, ktorý potrvá do 25. mája. Na úvodnom koncerte zazneli diela sa Alexandra Moyzesa a Antonína Dvořáka. Štátnu filharmóniu Košice dirigoval John Warner, sólistom bol violončelista Jonathan Swensen.
Pred tým, ako bola založená Štátna filharmónia v Košiciach v roku 1969, koncertný život v rámci symfonickej hudby saturoval v rokoch 1947 – 1948 najprv orchester Národného divadla v Košiciach (dnešné Štátne divadlo Košice) v spolupráci so Symfonickým orchestrom Československého rozhlasu Košice. Následne funkciu symfonického telesa plnil od roku 1956 až do r. 1968 košický rozhlasový orchester so šéfdirigentom Jánom Šeflom.
Práve v roku 1956, keď už Košice bežne zažívali okrem koncertov komorných a sólistických aj koncerty symfonické, sa ujala túžba organizovať tu pravidelný hudobný festival. Táto myšlienka súvisela aj s existenciou takéhoto reprezentačného podujatia v Prahe (Pražské jaro). Ukázala sa ako opodstatnená, dostala reálnu podobu, zakotvila hlboko v hudobnom živote Košíc ako jeho neoddeliteľná súčasť a výsledkom je 67 ročníkov, ktoré si Košická hudobná jar (KHJ) v súčasnosti píše.
Prvý koncert (27. 4. 2023) tohtoročnej KHJ otvorila slávnostná fanfárová hudba, ktorú pre túto príležitosť pred viacerými rokmi skomponoval slovenský košický skladateľ Jozef Podprocký. Dramaturgia pre tento koncert skĺbila dvoch skladateľov, ktorí síce generačne a svojim hudobným štýlom nepatria k sebe, no predsa je medzi nimi istá súvislosť. Slovenský skladateľ Alexander Moyzes totiž ukončil kompozičnú školu, ktorú viedol priamy žiak Antonína Dvořáka Vítězslav Novák, na Konzervatóriu v Prahe.
Na otváracom koncerte KHJ sa ocitli teda vedľa seba Symfónia č. 8 A. Moyzesa a Koncert pre violončelo a orchester h mol A. Dvořáka. Osud Moyzesovej Ôsmej Symfónie bol neradostný. Skladateľ, vtedy rektor Vysokej školy múzických umení v Bratislave a funkcionár Zväzu slovenských skladateľov, ju skomponoval ako vlastnú nesúhlasnú odpoveď na vstup vojsk Varšavskej zmluvy na územie Československa 21. augusta 1968. Dokončil ju už v roku 1969.
Prečítajte si tiež:
Košická hudobná jar 2023
Symfónia prešla ostrým sitom cenzúry, bola zakázaná a nehrala sa až do roku 1990. Vtedy ju na CD nahral Ladislav Slovák s bratislavským rozhlasovým orchestrom. O prvé živé uvedenie Ôsmej symfónie na koncertnom pódiu sa zaslúžil Moyzesov posledný žiak, skladateľ a dirigent Peter Breiner. Symfóniu naštudoval so Symfonickým orchestrom Slovenského rozhlasu a uviedol vo Veľkom koncertnom štúdiu Slovenského rozhlasu v Bratislave 25. novembra 2004.
Skladateľ, ktorý ju opatril symbolickým názvom Symfónia č. 8 pre veľký orchester „21. 8. 1968“, op. 64, ju teda vlastne nikdy nepočul. Je to dielo nesmierne meditatívne, kontemplatívne, s otázkami, ktoré sa v kompozičnej práci vracajú počas všetkých troch častí formou motivicko-tematickej práce. Emócie, ukryté do jednotlivých nástrojov či nástrojových skupín skladateľ uvoľňuje pomocou dynamiky a vstupmi tónovo hlbšie položených nástrojov (tuba, pozauna, bicie nástroje), ale aj profiláciou harmonických štruktúr, zodpovedajúcich jeho vlastnej hudobnej reči, poznamenanej štýlovými trendmi hudby 20. storočia.
Britský dirigent John Warner so Štátnou filharmóniou Košice na otváracom koncerte KHJ poslucháčom prijateľne pretlmočil a odkrýval intimitu rozjímania aj vzplanutia, zakódovanú do riečišťa hudobného toku.
Koncert pre violončelo a orchester h mol, op. 104 je posledné veľké dielo, ktoré Antonín Dvořák skomponoval na americkej pôde, keď medzi rokmi 1892 – 1895 pobýval v New Yorku ako riaditeľ tamojšieho konzervatória. Hneď po návrate do Čiech však pôvodný záver tohto koncertu nahradil novým, podstatne rozšíreným. Po príchode domov ho totiž zastihla zvesť o smrti Josefiny Kounicovej, jeho vážnej známosti z mladosti. Pod týmto dojmom zdôraznil v závere koncertu motív z druhej časti, odvodený z vlastnej piesne Kéž duch můj sám, venovanej v čase jej vzniku Josefine.
Koncert pre violončelo venoval známemu českému violončelistovi a členovi Českého kvarteta Bohušovi Wihanovi, ktorý ho však neuviedol. Nakoniec sa premiéra neuskutočnila v Čechách, ale v Londýne r. 1896. Sólový part hral Leo Stern. Od tých čias obľuba koncertu narastala rovnako medzi interpretmi, ako aj obecenstvom, a trvá doteraz.
Sólistom violončelového koncertu bol mladý dánsky umelec Jonathan Swensen. Aj napriek zastretejšiemu zvuku nástroja sa nedalo nevidieť a nepočuť emočné nasadenie jeho interpretačnej vízie, o ktoré v koncerte nie je núdza. A. Dvořák v tomto romanticky zádumčivom diele (ako nakoniec vo všetkých skladbách) má a dovoľuje množstvo interpretačných výkladov (zapracovala tu azda aj túžba po domove, najmä v 2. časti aj so záverečnou časťou, naplnenou životodarnou energiou).
Dirigent J. Werner sa pravdepodobne v interpretácii rozhodol použiť tradičnejšiu verziu vnímania koncertu, ktorou síce nenarušil jedinečnosť diela, ale z jeho strany predsa len chýbalo viac originality a osobnostného vkladu do interpretácie.
Autor: Dita Marenčinová
písané z otváracieho koncertu KHJ 27.4.2023
Košická hudobná jar 2023
Otvárací koncert
Dom umenia Košice
27. apríl 2023
John Warner, dirigent
Jonathan Swensen , violončelo
Štátna filharmónia Košice
Alexander Moyzes: Symfónia č. 8 pre veľký orchester op. 64, „21. 8. 1968“
Antonín Dvořák: Koncert pre violončelo a orchester h mol op. 104
Pridajte komentár
Prepáčte, ale pred zanechaním komentára sa musíte prihlásiť/registrovať.