Ozdoba nielen svojho mesta. K nedožitým 90. narodeninám Štefana Babjaka

0

Týždenný prehľad najnovších článkov

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Lokálpatriotizmus je pekná vec a osobitne to platí pre Slovensko, ktoré si často uctieva viac cudzích než vlastných. Pravda, niekedy by namiesto slávobrány stačila kytička kvetov zohľadňujúc význam osobnosti aj v širších reláciách. V prípade Štefana Babjaka, ktorého nedožité 90. narodeniny si 7. októbra t.r. pripomíname, je však jeho kult medzi občanmi Banskej Bystrice plne oprávnený.

Na rozdiel od trojice svojich detí Martina a Jána Babjakovcov a Terézie Kružliakovej, ktoré napokon umelecky zakotvili v slovenskej metropole, barytonista Štefan Babjak zostal po celý život verný divadlu, ktoré v Banskej Bystrici vzniklo v roku 1960 pod názvom Spevohra Divadla J. G. Tajovského a ktorého dnešný názov je Štátna opera v Banskej Bystrici. Počas svojej umeleckej činnosti vystúpil na javisku tohto divadla v takmer stopäťdesiatich operných či operetných inscenáciách, po tri desaťročia bol najjagavejšou hviezdou tamojšieho operného súboru a v nasledujúcom sa úspešne preorientoval najmä na charakterové úlohy, ale aj na koketovanie s basovými speváckymi partmi.

G. Verdi: Rigoletto, Štátna opera, Štefan Babjak (Rigoletto), Božena Fresserová (Gilda), foto: Karol Miklóši, Archív ŠO

Túto umeleckú činnosť dôkladne zdokumentovala jeho niekdajšia divadelná kolegyňa Mária Tomanová v knižke s výstižným názvom Štefan Babjak, pilier banskobystrickej opery. Nie všetky umelecké inštitúcie a mestá sa správajú k svojim slávnym osobnostiam s takou pietou a úctou, ako to dokazujú Bystričania práve na príklade dnešného jubilanta Babjaka. Divadlo už avizuje spomienkový koncert na jeho počesť, ktorý sa bude konať dňa 18. októbra 2021 s účasťou jeho spievajúcich detí a bývalých či súčasných sólistov divadla. Keby sa takto správali k svojím zaslúžilým umelcom aj inde, mali by sme po Slovensku plnšie divadlá, koncertné sály či výstavné siene.

Prečítajte si tiež:
Štefan Babjak – pilier banskobystrickej opery
Stále živý umelecký odkaz barytonistu Štefana Babjaka

60 rokov operného umenia v Banskej Bystrici
Exkurz do dejín hudobného života Banskej Bystrice

S poľutovaním musím konštatovať, že naživo som sa stretol s umením tohto umelca len okrajovo. Pri hosťovaní Bystričanov v Slovenskom národnom divadle som ho zažil ako Verdiho Falstaffa a ako prériového tuláka Jaka Wallacea v Pucciniho Dievčati zo Západu. Práve na prvý pohľad jednoznačná postava Verdiho pijana a neúspešného zvodcu v skutočnosti v sebe obsahuje aj tragické záblesky. Spevák mal možnosť načrieť hlboko do registra svojich vokálno-hereckých prostriedkov a stať sa ozdobou tejto Fischerovej a Šmídovej inscenácie (1978).

G. C. Menotti: Stará panna a zlodej, Divadlo Jozefa Gregora Tajovského (dnešná Štátna opera v Banskej Bystrici), 1967, Dagmar Rohová (Laetícia), Štefan Babjak (Bob), foto: Archív ŠO
G. Donizetti: Viva la mamma, Opera Divadla Jozefa Gregora Tajovského (dnešná Štátna opera), 1983, Štefan Babjak (Agáta), Mikuláš Doboš (Biscroma ), foto: Pavel Danko/Archív ŠO
F. Loewe: My Fair Lady, Štátna opera, 2000, Štefan Babjak (Doolittle), zbor Štátnej opery, foto: Archív ŠO

V tom istom roku Babjak stvárnil aj epizódnu postavičku v Dievčati zo Západu a jeho roztúžený spev Che faranno vecchi miei là lontano ma hlboko dojal a zatlačil do úzadia aj dojmy z výkonu protagonistov inscenácie. Prostredníctvom televíznej obrazovky som Babjaka mohol sledovať v televíznej inscenácii Verdiho Otella, natočenej v réžii Drahomíry Bargárovej, veď veľké verdiovské barytónové kreácie boli jeho doménou. Z dnes už neexistujúcej opernej časti Zvolenských hier zámockých si ho napokon pamätám ako Alfreda Doolittla, najmä kuplet, v ktorom poodhalil svoj zmysel pre komiku. Naopak, v postave Michonneta v slovenskej premiére Cileovej Adriany Lecouvreur zasa podčiarkol hlboký súcit a skrývanú lásku k hlavnej hrdinke opery.

Umelecké kvality predurčovali Štefana Babjaka do čelnej skupiny slovenských barytonistov druhej polovice 20. storočia. Zostal však verný svojmu divadlu, ktorému poctivo slúžil a prispieval ku vokálnej kvalite jeho inscenácií viac než rozhodujúcou mierou. Štefan Babjak sa narodil 7. októbra 1931 v Humennom a zomrel 27. apríla 2008 v Banskej Bystrici. Pri jeho okrúhlom výročí narodenia mu preto patrí uznanie nielen rodákov, ale celej umeleckej obce Slovenska.

Autor: Vladimír Blaho

Pozn. red.:

Štefan Babjak bol témou diplomovej práce redaktora RTVS Ľuboša Kovačecha a na jej základe v r. 2003 vytvoril a odvysielal Ars musica, ktorej bol Štefan Babjak hosťom. Zostrih tejto relácie si môžete vypočuť vo štvrtkovej Ars musica na Rádio Devín. Okrem árií a piesní v podaní Š. Babjaka zaznie aj ukážka interpretačného umenia jeho detí – Martina a Jána Babjakovcov a Terézie Kružliakovej. ARS MUSICA – štvrtok 7. októbra 2021 o 10.00 hod.

(zdroj: Rádio Devín)

Páčil sa vám článok? Podporte nás pri tvorbe ďalších. ĎAKUJEME!

video

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

operný kritik a publicista, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár