Pamätný deň košického rozhlasu, pocta predchodcom

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Rozhlasové vysielanie na trase Praha-Brno-Bratislava sa v roku 1927 rozšírilo o novú stanicu na východnom Slovensku, o Košice, kde sa začalo s pravidelným denným vysielaním 17. apríla 1927, pred 95-timi rokmi.

O košickom rozhlasovom programe a o budove, ktorá tu stojí už vyše deväťdesiat rokov (1930) a stále plní svoj pôvodný účel, už písala Edita Marenčinová, dokonca v štyroch kapitolách (TU…). Dnes dovoľte, zaspomínať si na tento zvláštny okamih v živote spoločnosti, na deň, odkedy sa Košice a poslucháči rozhlasu stali súčasťou celosvetového novodobého spôsobu spoznávania hudby, slova, aktualít a kultúry, ktorú nielen sami tvorili, ale jej hodnoty odovzdávali do čoraz vzdialenejších končín.

Budova na Poštovej ulici, kde 17. apríla 1927 začalo prvé rozhlasové vysielanie košického štúdia počas slávnostného odhalenia tabule pri príležitosti 90. výročia prvého rozhlasového vysielania z Košíc. Foto zdroj: SITA/Ivan Fleischer

Od 17. apríla 1927 sa vďaka rozhlasovej technike, tvorcom programov, autorom a interpretom každý deň v pravidelných termínoch ozývali programy pre poslucháčov, hoci sprvu vlastniacich len jednoduché prijímače, tzv. „kryštálky“. Každý slovný a hudobný prejav sa vysielal naživo a program, ktorý redaktori v Košiciach tvorili, bol samostatný, pretože simultánne spojenie s ostatnými rozhlasovými stanicami v Brne a Bratislave vzniklo až o dva roky neskôr, kedy sa vysielanie stalo súčasťou celoštátneho programu.

Aký bol tento výnimočný deň v histórii rozhlasového vysielania Radiojournalu z Košíc? Publikácia Prvních deset let Československého rozhlasu autorky A. I. Patzákovej (Praha, 1935) je pre nás jedným z prameňov poznania týchto začiatkov. Celková vysielacia štruktúra programu bola značne obmedzená:

11.00 – 12.00, Nedeľné matiné
19.30 – 20.00, Poľnohospodársky rozhlas (nedele a stredy), prednášky, správy Československej tlačovej kancelárie (ČTK)
20.00 – 21.00, koncert
21.30 – 22.00, reprodukovaná hudba, prípadne prípadne ČTK

Košice sa teda prvýkrát ozvali 17. apríla 1927 na stredných vlnách (1875 m) v čase od 11.00 do 12.00 hod. Na začiatku programu zneli slovenské a české ľudové piesne. Zachovali sa aj mená ich interpretov bez bližších charakteristík: Púlpitlová, Jakubíček, Túma. Po nich zaznela skladba Vítězslava Nováka Slovácka suita, op. 32, ktorú podľa orchestrálnej partitúry v úprave pre klavír predniesol Bohuslav Měrka, brat Dr. Vojtěcha Měrku, prvého externého vedúceho hudobného vysielania rozhlasu v Košiciach.

Z histórie košického rozhlasu

Vo večernom čase od 20.00 do 21.00 hod. sa vysielal koncert z tvorby L. van Beethovena, B. Smetanu, R. Frimla, V. Blodka, G. Meyerbeera a Z. Fibicha (V podvečer). Po správach nasledovala „reprodukovaná tanečná hudba“. V tomto duchu sa niesol aj program v nasledujúcich dňoch.

Prečítajte si tiež:
Z histórie 90-ročnej budovy košického rozhlasu (seriál)

Popri prevahe českých skladateľov sa do programu dostali diela hudobnej klasiky, ale aj romantikov, dokonca aj Richarda Straussa a Hansa Pfitznera, tvorcov hudby v 20. storočí. Jednoznačne môžeme konštatovať, že v hudobnom vysielaní z Košíc sa od začiatku dramaturgicky presadzovala hudba svetová, česká a slovenská. Hoci sa všetky programy zo štúdia vysielali na živo, proporcionalita svetovej klasickej umeleckej hudby s hudbou zábavnou bola v rovnováhe. Slovenskú tvorbu redaktori úporne vyhľadávali a vysielali v každom hudobnom žánri, napr. ako ľudovú pieseň autentickú, jej úpravu, alebo jej vplyv na umelú tvorbu, prienik do pôvodného slovenského diela.

Radiojournal v Košiciach. (Zdroj: knižný fond VKJB)
Bedřich Holeček – dirigent a riaditeľ Rádiojournálu v Košiciach v r. 1930, zdroj: RTVS

Takisto môžeme pozorovať mnohorozmernosť vysielania tzv. vážnej hudby, keď využili formu koncertu, verejného matiné alebo hudbu znejúcu naživo, sprevádzanú umeleckým alebo sprievodným slovom. Nechýbali slová hlásateliek, hlásateľov a komentátorov. Aj v zábavnej hudbe sa postupne vytvárali nové formy rozhlasových špecifík. Ako príklad možno uviesť pravidelný večerný koncert s umelcami ako Habrmanová-Skývová, František Kozák, Alexander Buchner, Bohuslav Měrka, vystriedaný prenosom z kaviarne Astória, ako o tom 8. apríla 1928 píše denník Slovenský východ. Spomeňme aj skutočnosť, že Dr. V. Měrka vo vysielaní uprednostňoval nielen ekumenizmus, ale ako prvý v republike zaviedol aj relácie hebrejských liturgických spevov. Bolo to obdobie hľadačské, priekopnícke a zakladateľské.

Z nadhľadu 95-tich rokov existencie rozhlasového vysielania z Košíc môžeme prijať názor, že vytvoriť program podľa koncepcie V. Měrku nebolo vždy jednoduché a samozrejmé, ale dosiahol, že sa rozhlas stal súčasťou života vtedajšej spoločnosti a historických momentov v dejinných príbehoch. Hudobné vysielanie z košického štúdia bolo vždy tvorcom a súčasťou rozvíjajúcej sa slovenskej hudobnej kultúry na poli kompozície, interpretácie, ale aj vo vyhľadávaní mladých talentov s cieľom zvyšovania vzdelanosti svojich poslucháčov.

Radio Journal Orchester Košice, august 1930. Jeden z prvých orchestrov Slovenského rozhlasu, ktorý sprevádzal interpretov tanečných piesní. Zľava: Perez, Hirschnall, Pekárek, Neumann, Kratochvílová, Musil, Franol, Hemerka, Tereba. Zdroj: OLAJOŠ, Jozef: V rytme spomienok (Gajja, Košice 2006)

Dr. Měrka k tomu potreboval spoľahlivých sólistov, ako aj stále umelecké súbory a telesá. V najbližších rokoch založil sláčikové kvarteto, podľa 2. huslistu Františka Kozáka zvané Kozákovo kvarteto. Primáriom bol Ernest Neufeldt, na viole hral Dezsö Kövér, na violončele Ákos Paulusz. Zo sólistov najčastejšie účinkovala klaviristka Mária Mašiková-Hemerková. Doplnením a rozšírením tohto súboru neskôr vznikol Salónny orchester Radiojournalu (1928), v ktorom občas hrával aj Oldřich Hemerka, popredná osobnosť hudobného života mesta. Členmi salónneho orchestra boli klavirista Bohuslav Měrka, violončelista František Pencl, huslista Jan Prantl, violistka Lili Kratochvílová, huslista František Pekárek, flautista Stanislav Hirnšal, a kontrabasista Juraj Tereba.

O rok neskôr svoju činnosť začal Košický rozhlasový orchester (KRO). Jeho šéfdirigentom a neskôr aj správcom košickej odbočky bol po odchode Dr. V. Měrku do Nitry Bedřich Holeček, dirigent a osobnosť s bohatými profesionálnymi skúsenosťami z pražského rozhlasu, divadla Na Vinohradoch, ale aj Banskej Bystrice a Bratislavy. Z ďalších dirigentských osobností spomeňme aj Vlastimila Musila, Jana Zycha, Viliama Pištěláka z Brna a Jaroslava Lázničku.

Košický rozhlasový orchester,dirigent Jaroslav Láznička, 1948, foto: Keleti Bodnár

V tomto zakladateľskom období košického rozhlase väčšinou ako externisti pôsobili Ede Zathureczky, Magda Szakmáry-Móryová, Mária Mašiková-Hemerková, Marta Reiterová, Mikuláš Strausz, Elena Steinerová, Josef Brabec, neskôr vynikali svojím umením koncertný majster Jaroslav Štepánek, Věra Řepková, Josef Holub, pohostinsky Ludvík Kundera a Václav Kaprál, Klára Elefantová (vieme k týmto osobnostiam priradiť aj na ktoré nástroje hrali?), ale aj Jozef Grešák, a jeho skladby sa vo vysielaní objavili už v roku 1928. Príležitosť dostávali aj ďalšie osobnosti z východného Slovenska: Mikuláš Moyzes, Janko Matuška, Alexander Moyzes, Ján Móry, Béla Kéler Július Ivan Hemerka a iní.

Čoraz väčší význam mali v éteri koncerty Košického rozhlasového orchestra, záznamy alebo prenosy z verejných produkcií Opery SND z Bratislavy s dirigentom Oskarom Nedbalom či vystúpenia rôznych hosťujúcich umelcov. Orchester bol samozrejmou súčasťou rozvíjajúcej sa hudobnej kultúry. Ktovie, ako by sa Košický rozhlasový orchester, obkolesený mnohými osobnosťami, interpretačne ďalej rozvíjal po 2. svetovej vojne.

Nahrávanie v hudobnej réžii košického rozhlasu, Lýdia Urbančíková (hudobná redaktorka), Gejza Toperczer (zvukový majster), r. 1980, foto: súkr. archív L. Urbančíkovej

Nemožno nespomenúť aj pracovníkov a tvorcov rozhlasového programu z Košíc, ktorí po skončení vojnových udalostí obnovili kvality a činnosť tohto telesa až do jeho zániku r. 1972. Boli to predovšetkým dirigenti Vojtech Adamec s povinnosťou zbormajstra a šéfdirigent KRO Jan Šefl, obaja tu pôsobili od roku 1955 až do zániku r. 1972 a vytvorili stovky štúdiových nahrávok a živých priamych prenosov z verejných koncertov.

Autor Lýdia Urbančíková

video z roku 2017

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

muzikologička, dramaturgička, hudobná kritička, hudobná historička a publicistika, členka Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár