Parížania na Bratislavských hudobných slávnostiach zobliekli národný dres

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Nie vždy je pravidlom, že sa hosťujúci orchester na Bratislavských hudobných slávnostiach predstaví programom, zloženým z národnej tvorby. V aktuálnom 54. ročníku tak dosiaľ spravili moskovský Veľký symfonický orchester P. I. Čajkovského a lodžská Filharmónia Artura Rubinsteina. Naproti tomu ambíciu dokázať univerzálnosť úspešne prejavil Mozarteumorchester Salzburg (Bernsteinom a Šostakovičom) a na sobotnom koncerte aj Orchestre de Paris. U metropolitného orchestra z krajiny galského kohúta, už aj vzhľadom na povestnú francúzsku národnú hrdosť, prekvapilo, že domácej tvorbe venovali len prvých osem minút. Dokonca aj prídavok pochádzal z klenotnice viedenského klasicizmu. A vôbec to nebolo na škodu.

História Orchestre de Paris nie je až taká hlboká, pred polstoročím vznikol transformáciou existujúceho symfonického telesa. Avšak sila mien, ktoré jeho existenciu sprevádzali (počnúc Charlesom Munchom, cez Karajana, Soltiho, Barenboima, Byčkova až po súčasného šéfdirigenta Daniela Hardinga) je zárukou kvality a vysokého medzinárodného renomé. Do Bratislavy pricestovali so stálym hosťujúcim dirigentom Thomasom Hengelbrockom, ktorého mediálna sila prudko vzrástla v televíziách prenášaným otváracím koncertom unikátnej hamburskej Elbphilharmonie.

Bratislavské hudobné slávnosti, 2018,
Thomas Hengelbrock, Orchestre de Paris,
foto: Ján Lukáš

Večer otvorila predohra ku komickej opere Béatrice et Bénédict od Hectora Berlioza. Javiskovo veľmi zriedka uvádzaný titul otvára osemminútová predohra, ktorá do istej miery uvádza atmosféru predlohy, nie je však mimoriadne efektným číslom. Parížanom sa v tomto jedinom čísle z pera francúzskeho skladateľa (aj keď preňho neveľmi typickým) podarilo podať akýsi predkrm, predznamenávajúci ich interpretačné zázemie, využité naplno v nasledovných skladbách. Už na ploche tejto neveľkej predohry sa prejavila kompaktná, v nástrojových skupinách vyvážená kvalita orchestra, schopná farbiť tón a zrkadliť náladu skladby.

Skutočne strhujúcim číslom však bol až Koncert pre klavír a orchester č. 2 g mol, op. 16 z pera Sergeja Prokofieva. Po prvýkrát sa v ňom na Slovensku predstavil 31-ročný klavirista ruského pôvodu, od svojich ôsmich rokoch žijúci v Nemecku, Igor Levit. Jeho hviezda stúpa prudko nahor a dobýva jednu z najprestížnejších hudobných bášt za druhou. Nečudo. Je technicky fenomenálne vybavený, nesmierne muzikálny, pôsobí skromne a zároveň umelecky dych berúco. Vybral si veľmi náročný, druhý Prokofievov klavírny koncert, ktorý v štyroch rozdielnych častiach umožňuje sólistovi tlmočiť lyriku, štipku melanchólie i grotesknosti, no predovšetkým v ostrých rytmických konfiguráciách perlivosť techniky. Igor Levit začal priam éterickým pianom, z ktorého vytvaroval v dialógu s farbou orchestrálnej matérie plastické vzopätia. V rozsiahlej a pre 1. vetu Andantino netradičnej sólovej kadencii uchvátil všetkými finesami bravúrnej techniky a výrazu. V druhej vete (Scherzo, Vivace) v závratne rýchlom tempe perlil plynulou sadou transparentných tónov, zatiaľ čo vo voľnejšom tempe Intermezza rozvíjal ďalšie vrstvy svojej výrazovej fantázie. Gradácia, ako demonštrácia virtuóznej techniky, ale aj emóciou nabitého výrazu, sa dostavila v záverečnom Allegro tempestoso, ktoré bolo doslova búrkou zápalistej kombinácie sólového nástroja s orchestrom.

Bratislavské hudobné slávnosti, 2018,
Igor Levit, Thomas Hengelbrock, Orchestre de Paris,
foto: Ján Lukáš

Bratislavské hudobné slávnosti, 2018,
Igor Levit, Orchestre de Paris,
foto: Ján Lukáš

Bez taktovky dirigujúci Thomas Hengelbrock bol Igorovi Levitovi rovnocenným partnerom, precíznosť a zanietenosť všetkých hráčov sa rovnakým dielom podpísali pod silnú interpretáciu Prokofievovho 2. klavírneho koncertu. V stredu (10. 10.) si ho vypočujeme opäť, tento raz s Petrohradskou filharmóniou, dirigentom Jurijom Temirkanovom a o generáciu starším sólistom Yefimom Bronfmanom. Igor Levit sa s nadšene aplaudujúcim bratislavským publikom rozlúčil Humoreskou od Rodiona Ščedrina, kde na malej ploche vtipnej skladbičky preukázal svoj zmysel pre humor, ale aj najjemnejšie (pavučinové pianissimo) a najrafinovanejšie nuansy svojho umenia.

Bratislavské hudobné slávnosti, 2018,
Thomas Hengelbrock, Orchestre de Paris,
foto: Ján Lukáš

Druhú časť večera tvorila Symfónia č. 7 A dur, op.92 od Ludwiga van Beethovena. V nej Thomas Hengelbrock preukázal veľký zmysel pre štýl viedenského klasicizmu, spájajúc jeho presnú formovú stránku so spontánnosťou výrazu a farebnosťou zvuku orchestrálneho telesa. Je typom dirigenta, ktorý rukami (bez taktovky) modeluje melodické oblúky, temperamentom a výrazom tváre priam charizmaticky provokuje hráčov k radosti z muzicírovania. Má rovnako rád maľbu lyrických a v nižšej dynamickej hladine kreovaných častí, ako aj mohutný zvuk pléna vo forte. Má rád náhle kontrasty v tempách, vie si vychutnať rytmické pulzovanie. Ťažko vyzdvihnúť ktorúkoľvek z viet Beethovenovej symfónie, tvorili harmonický, koncepčne premyslene vystavaný celok. O kvalitách jedného z viacerých špičkových parížskych orchestrov (koľkože ich vo francúzskej metropole majú, štyri – päť?) nemožno zapochybovať. Všetky sekcie majú vyváženú úroveň a precíznosť sa u nich snúbi s presvedčivou a nefalšovanou oduševnenosťou hry. V tomto duchu sa niesol aj prídavok, hoci bežný (predohra k Mozartovej Figarovej svadbe), predsa len trocha prekvapujúci. Akýsi vnútorný hlas mi vravel, že ak začali francúzskou tvorbou, tak si „národný dres“ oblečú aj na záver. Parížania sa však na viedenskej klasicistickej vlne nechali uniesť do posledného taktu.

Autor: Pavel Unger

písané z koncertu 6. 10. 2018

Orchestre de Paris
Bratislavské hudobné slávnosti 2018
Koncertna sieň Slovenskej filharmónie
6. októbra 2018

Orchestre de Paris
Thomas Hengelbrock – dirigent
Igor Levit – klavír

program koncertu

Hector Berlioz – Béatrice a Bénédict, predohra k opere
Sergej Prokofiev – Koncert pre klavír a orchester č. 2 g mol, op. 16
Ludwig van Beethoven – Symfónia č. 7 A dur, op. 92

Podporte časopis Opera Slovakia a získajte vstupenky do Opery SND alebo knihu
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Pavel Unger

operný kritik a publicista, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár