Pavol Bršlík hviezdil na Schubertiáde v Rakúsku

Októbrové číslo nemeckého mesačníka Das Opernglas prinieslo na svojich stránkach recenziu na piesňový večer slovenského tenoristu Pavla Bršlíka na tohtoročnej Schubertiáde v meste Schwarzenberg najzápadnejšej rakúskej spolkovej republiky Voralbersko, ktorý sa konal 24. augusta 2014 v Angelika Kauffmann Saal.

,,Vzácnou kontinuitou a veľmi vysokou kvalitou sa vyznačuje Schubertiada vo Voralbergu, ktorá je navštevovaná nielen milovníkmi klavírnej a komornej tvorby. Od roku 1976 dosiahol počet koncertov konajúcich sa na oboch miestach (Hohenems a Schwarzenberg) vyše 80, za účasti asi 35 tisíc návštevníkov pochádzajúcich prevažne z Nemecka. Budúci rok od mája do októbra bude prebiehať už 40. ročník festivalu, ktorý bude celý financovaný výhradne prostredníctvom predaja vstupeniek.

Pre návštevníka znamená jeden viac ako hodinu trvajúci intenzívny kontakt s konkrétnym spevákom viac, než ako počas jeho výstupov v opernom predstavení. Tu sa veľmi dobre ukážu slabé aj silné miesta každého hlasu a tak isto umenie hlasovo diferencovať. Po prvýkrát na Schubertiáde bol týmto špeciálnym požiadavkám a nárokom vystavený aj Pavol Bršlík. Počas programu, ktorý bol veľmi umne zostavený, ponúkol piesne v českom, talianskom, nemeckom jazyku, ako i zmes operného spevu a piesní. Dvořákove Cigánske melódie so siedmymi piesňami v originálnom jazyku boli veľmi sebavedomým nástupom večera a už v ňom dokázal Pavol Bršlík priniesť rôzne nálady so svojim lyrickým tenorom, ktorý je bohatý na rezonanciu a je veľmi výrazový.

Špeciálny záujem vzbudilo nasledujúce číslo – Tri Petrarcove sonety od Franza Liszta, pretože sa vo svojej dramatickej a virtuálnej kompozícii podobali už na tri nasledujúce opere blízke čísla. Tu vygradoval Breslik svoju zručnosť vo frázovaní, ktoré síce siaha až po hranice, avšak zachováva elegantné, pružné a vláčne udávanie tónov, a demonštroval vynikajúcu techniku, ktorá s rafinovaným nasadením voix mixte a hlasovo akrobatickými crescendami z takmer vydychovaného pianissima vzbudzovala rovnako veľký rešpekt ako aj jeho suverénna práca s passagiom. Vysoká tessitúra mu nerobila žiadne problémy, len vo variantách Pace non trovo a Benedetto sia’l giorno sa vyhol trojnásobnému výstupu na vysoké déčka. Tie by však nespieval ani Luciano Pavarotti, Nicola Gedda by ich zaspieval iba hlavovým tónom a kto by to chcel počuť v plnom tóne, musel by siahnuť po rossiniovskom tenorovi ako Lawrence Brownlee.

Po pauze nemohol chýbať Franz Schubert. V programe, ktorý pozostával prevažne z obľúbených kúskov ako Ganymed a Syn múzy boli len veľmi ľahké nedostatky, ktoré sa týkali výrazu piesní a špecifickej estetiky, ktorá bola možno podmienená aj svetlým zafarbením tohto tenorového hlasu.

V ďalšej skladbe Erlkönig sa opäť ukázali Bršlíkove kvality operného speváka. Tu vedel nasadiť svoju farbu hlasu a výraz pre role troch postáv veľmi pôsobivo a s atmosférou: barytónové zafarbenie pre otca, bojazlivý tenor pre dieťa a sopránovo znejúci Erlkönig, ktorého spieval veľmi zvodným hlavovým tónom.

Po oficiálnom ukončení piesňou Auf dem Strom za spoluúčinkovania strhujúceho hornového doprovodu Bruna Schneidera, nešlo síce v prípade oboch prídavkov o bravúrne tenorové kúsky, ale v Belliniho Vaga luna a Malinconia tenor po tomto náročnom programe ešte raz ukázal svoje silné stránky – v umeleckom stvárnení a taktiež v precítenom prednese. Doprevádzaný bol debutujúcim izraelským pianistom Amirom Katzom vo veľmi citlivom, pre romantickú klavírnu literatúru príznačnom prevedení.“

Viac o Schubertiade Schwarzenberg sa dozviete na www.schubertiade.at

Preložila: Barbora Trebichalská

Pripravila: Natália Dadíková

Zdroj: Das Opernglas, októbrové číslo, Foto: Schubertiade Schwarzenberg