Pavol Bršlík v Bratislave spieval labutie – aj iné – piesne Richarda Straussa

1

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Ako potvrdzuje v bulletine usporiadateľ koncertu dr. Ján Korecký, slovenský tenorista s medzinárodným renomé Pavol Bršlík, vystúpil v rámci cyklu Veľké slovenské hlasy agentúry Kapos na komornom koncerte v Redute už r. 2012, druhýkrát to bolo r. 2014 s cyklom Franza Schuberta Krásna mlynárka (s klavírnym sprievodom Róberta Pechanca), na Slovensku o. i. hosťoval na letnom festivale Viva Musica!, priebežne v Opere SND i Štátnej opere v Banskej Bystrici, reprezentoval viackrát na štátnych koncertoch – vždy ako ozdoba a umelecký vrchol podujatí. Večer 17. septembra tohto roku sme ho počuli v Koncertnej sieni Slovenskej filharmónie tretí raz v cykle Veľké slovenské hlasy. Predniesol tu výlučne piesne Richarda Straussa, za spolupráce Slovenskej filharmónie a dirigenta Roberta Jindru.

Do programu ostatného koncertu si vybral najprv šesť Straussových piesní z jeho početných cyklov mladosti a zrelosti (R. Strauss napísal vyše 250 piesní). V prvej polovici programu to boli – za sprievodu Slovenskej filharmónie pod vedením dirigenta Roberta Jindru – piesne Ständchen (Serenáda), op. 17, č. 2; Ich trage meine Minne (V srdci nosím svoju lásku), op. 32, č. 1; Verführung (Zvádzanie), op. 33, č. 1; Heimliche Aufforderung (Tajná výzva), op. 27, č. 3; Morgen (Zajtra), op. 27, č. 4 a pieseň Cäcilie (Cecília), op. 27, č. 2. V druhej polovici programu zaznel finálny piesňový opus Richarda Straussa – labutie dielo nemeckého majstra – Vier letze Lieder (Štyri posledné piesne), dokončené r. 1948, a to v poradí: Frühling (Jar), SeptemberBeim Schlafengehen (Pri usínaní) a Im Abendrot (Večerné zore).

Pavol Bršlík, Robert Jindra, Slovenská filharmónia, koncert agentúry Kapos, 2018,
foto: PANER

Richard Strauss (1864 – 1949) komponoval intímne romantické piesne vedľa pätnástich opier, šiestich symfonických básní, troch koncertov pre husle, lesný roh a hoboj – teda impozantne bohatej „veľkej“ tvorby. Pri počúvaní jeho vokálnych komorných klenotov, sa nepochybne odráža veľa z melodických postupov, ale aj postupov jeho povestne farebnej inštrumentácie, bohatej na využitie všetkých nástrojových skupín. Straussove piesne (okrem Vier letzte Lieder) sa väčšinou uvádzajú s klavírom (tak sme ich počuli aj na jednom z koncertov našej sopránovej divy Edity Gruberovej). Spievajú ich interpreti rôznych hlasových odborov – ženy aj muži. Ale Štyri posledné piesne – napriek tomu, že nemajú „ženský“ text – interpretujú a nahrávajú hlavne sopranistky. Výnimku spravil Jonas Kaufmann, ktorý ich r. 2017 uviedol v Londýne. Pričom pokrivkáva tvrdenie, že P. Bršlík mal s nimi v Bratislave – ako tenorista – svetovú premiéru. No v podaní Pavla Bršlíka bolo 17. septembra ozaj prvé predvedenie týchto piesní tenoristom, a to na domácej pôde.

V priestoroch Reduty bol po r. 1989 koncert, na ktorom sa Štyrmi poslednými piesňami lúčila s naším publikom ťažko chorá Lucia Popp. Bolo to smutné, hoci umelecky nezabudnuteľné… Zberatelia LP platní asi opatrujú nahrávku z r. 1985, na ktorej so Slovenskou filharmóniou (pod taktovkou Libora Peška), spieva tento Straussov piesňový opus ďalšia medzinárodne známa Slovenka: sopranistka Magdaléna Hajóssyová. To všetko – i ďalšie súvislosti stretnutí so slávnym cyklom – si možno mnohí poslucháči v plnej sále Reduty pripomenuli.

Pavol Bršlík, Robert Jindra, Slovenská filharmónia, koncert agentúry Kapos, 2018,
foto: PANER

Bršlíkova vrúcnosť, oduševnenosť, hĺbka srdca – tým aj jedinečné prežívanie obsahu jednotlivých piesní, cit pre komornú vokálnu interpretáciu, príkladná artikulácia, vrátane špecifík nemeckej výslovnosti, tentokrát zneli z pódia v súlade s vokálnym majstrovstvom tenoristu, s jeho istotou, veľkosťou tónu a tým aj vyrovnanou technikou vo všetkých hlasových polohách – hoci najmä v prvej polovici koncertu musel doslova zápasiť so silným zvukom orchestra. Pavol Bršlík sa postupne z lyrického tenoristu (najmä mozartovsko-donizettiovského typu) stáva tenoristom širšieho, tmavšieho, farebne bohatšieho tónu, pričom výrazom zostáva stále veľkým lyrickým umelcom. Keďže Strauss nekladie v piesňach nároky na extrémne výšky (hoci vypätých tónov je tu zase dosť!), poslucháča očarili najmä Bršlíkove tóny v strednej polohe, ktoré dostali dimenziu mužnej zrelosti.

Škoda, že Robert Jindra v prvej polovici koncertu niekedy povýšil zvuk telesa nad súlad sólového hlasu a orchestra (akokoľvek straussovsky bohatého v inštrumentácii). Akoby tvoril s orchestrom malé „symfonické básne“ a nie inštrumentované piesne. Až v piesni Morgen sa konečne prejavil súlad poézie v hlase i perlivosť jemných orchestrálnych tónov Slovenskej filharmónie. Robert Jindra je emotívny a eruptívny dirigent, ktorý – našťastie – v druhej polovici koncertu našiel pravú mieru vyváženosti orchestra a sólistu. V duchu prelínania významu spievaných básní a zaujímavo vedených sláčikov – v sólových i komorných zostavách huslí, viol, violončiel, ale aj v rôznorodosti dychov, vyzneli Štyri posledné piesne ako dojímavé, dušu a život komentujúce kapitoly.

Pavol Bršlík, Robert Jindra, Slovenská filharmónia, koncert agentúry Kapos, 2018,
foto: PANER

Slovenská filharmónia hrala okrem sprievodu Straussových piesní aj dve skladby Richarda Wagnera: na úvod koncertu predohru k opere Tannhäuser. Je to skladba nabitá obsahom, čerpajúcim z nemeckého stredoveku, chóru pútnikov, ktorí majú spasiť speváka lásky Tannhäusera, lákaného čarami Venušinho vrchu. Rôzne nálady tejto skladby, sú skĺbené do celku, ktorý neunavuje, ale púta premenami hudobných obrazov. Po prestávke zaznela pomerne rozvláčna, menej zaujímavá Siegfriedova idyla – symfonická báseň, venovaná (v komornej podobe) druhej Wagnerovej manželke – Cosime, a to pri príležitosti narodenia ich syna Siegfrieda. Pekne tu bola vypracovaná dynamika – zvlášť v sláčikovej sekcii. No dlho sa opakujúci hlavný motív skladby, variovaný v rôznych nástrojových (aj početných dychových) skupinách orchestra, nezachránil únavnú dĺžku diela…

Pavol Bršlík, Robert Jindra, Slovenská filharmónia, koncert agentúry Kapos, 2018,
foto: PANER

Koncert z cyklu Veľké slovenské hlasy, s dominujúcim, dnes už svetovým tenoristom Pavlom Bršlíkom, bol školou v prednese novoromantických piesní, ktoré výstižne svedčia zvlášť emotívnej duši a obrovskému výrazovému talentu tenoristu. Agentúra Kapos nám tretí raz predstavila nášho umelca v zaujímavom programe, bez zvyčajne žiadaných operných čísel – zato vo vysokej kultúre komorného spevu. Náš tenorista koncertom so Slovenskou filharmóniu a dirigentom Robertom Jindrom opäť postúpil o schodík vyššie vo svojej obdivuhodnej kariére – nielen operného, ale aj komorného sólistu. Bolo by zaiste darom pre speváka i našu kultúru, keby sa uvedené piesne Richarda Straussa v podaní Pavla Bršlíka zaznamenali profilovo aj na CD. Vraj na to chýbajú peniaze…

Autor: Terézia Ursínyová

písané z koncertu 17. 9. 2018

Pavol Bršlík: Straussove piesne
Koncert agentúry Kapos v rámci cyklu Veľké slovenské hlasy
Slovenská filharmónia (Reduta), Bratislava
17. september 2018

Pavol Bršlík, tenor
Robert Jindra, dirigent
Slovenská filharmónia

Richard Wagner: Tannhäuser – predohra

Richard Strauss: výber z piesní

Ständchen, op. 17, č. 2 (Serenáda)
Ich trage meine Minne, op. 32, č. 1 (V srdci nosím svoju lásku)
Verführung, op. 33, č. 1 (Zvádzanie)
Heimliche Aufforderung, op. 27, č. 3 (Tajná výzva)
Morgen, op. 27, č. 4 (Zajtra)
Cäcilie, op. 27 č. 2 (Cecília)

prestávka

Richard Wagner: Siegfried Idyll (Siegfriedova idyla)

Richard Strauss: Vier letzte Lieder (Štyri posledné piesne)

I. Frühling (Jar)
II. September
III. Beim Schlafengehen (Pri usínaní)
IV. Im Abendrot (Večerné zore)

prídavok

Richard Strauss: Zueignung

www.kapos.sk

Podporte časopis Opera Slovakia a získajte vstupenky do Opery SND alebo knihu
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Terézia Ursínyová

muzikologička, hudobná kritička a publicistka

Jeden komentár

  1. Ďakujem spolu s manželkou za veľmi príjemný a umením naplnený večer. Pavol Bršlík nám do Bratislavy priniesol Straussove piesne a je právom našou slovenskou pýchou. Ďakujem aj za recenziu pani Ursínyovej, ktorá nám takto pripomenula hodnotný večer.

Zanechajte komentár