Pavol Bršlík vo viedenskom Konzerthause

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Jeden z najžiadanejších tenoristov na svetových operných scénach Pavol Bršlík (v zahraničí používa verziu priezviska Breslik) sa okrem opery už roky systematicky venuje aj piesňovému repertoáru. Tentoraz vystúpil so sólovým recitálom na významnom pódiu viedenského Konzerthausu.

Dlhotrvajúci záujem Pavla Bršlíka o piesňový repertoár sa prejavuje nielen na koncertných pódiách, ale jeho výsledkom sú aj tri albumy. V roku 2014 vydala Viva Musica! Records výber piesní Mikuláša Schneidera-Trnavského s klavírnym sprievodom Róberta Pechanca. Nachádzali sa tu časti cyklov Slzy a úsmevy, Drobné kvety, Zo srdcaSlovenské národné piesne. V roku 2015 vydalo významné nemecké vydavateľstvo Orfeo záznam kompletného cyklu Franza Schuberta Die schöne Müllerin (Krásna mlynárka) s klavíristom Amirom Katzom. V českom Supraphone v minulom roku vyšiel album s piesňovými cyklami Antonína Dvořáka: Cypřiše, Písně večerníCigánské melodie, opäť s Róbertom Pechancom.

S piesňovým repertoárom Bršlík úspešne koncertoval aj na Slovensku: v roku 2012 v malej sále bratislavskej Reduty to bol komorný, čiastočne piesňový koncert (klavír Amir Katz). V roku 2014 sa v Divadle Jána Palárika v Trnave uskutočnil krst CD albumu piesní Schneidera-Trnavského spojený s koncertom (Róbert Pechanec) a opäť v malej sále bratislavskej Reduty zaznela v roku 2014 kompletná Schubertova Krásna mlynárka (Róbert Pechanec). V septembri tohto roku sa vo veľkej koncertnej sieni Reduty uskutočnil koncert piesní Richarda Straussa so sprievodom Slovenskej filharmónie (dirigent Robert Jindra), na ktorom zaznela aj raritná tenorová verzia Štyroch posledných piesní. Najnovšie sa Pavol Bršlík spolu s Amirom Katzom predstavili piesňovým recitálom v Mozartovej sále viedenského Konzerthausu. Dramaturgiu tvorili piesne Antonína Dvořáka, Franza Schuberta, Franza Liszta a Mikuláša Schneidera-Trnavského.

Koncert Liederabend vo Wiener Konzerthaus, 2018,
Pavol Bršlík,
foto: Angelo Capodilupo

Úvod koncertu patril Antonínovi Dvořákovi, ktorý skomponoval svoj cyklus Cigánské melodie (1880) na básne z prvej časti zbierky Básně od Adolfa Heyduka na želanie významného tenoristu viedenskej Dvornej opery Gustava Waltera. Vzhľadom k osobe interpreta komponoval na nemecký preklad samotného Heyduka. Patria k vrcholom skladateľovej piesňovej tvorby a v súčasnosti sa uvádzajú väčšinou v českej verzii. Pavol Bršlík spieval po česky a zvolil koncepciu, ktorú úspešne použil už pri vyššie spomínanej nahrávke – syntetizoval dva svety, ktoré sú v Dvořákových piesňach prítomné: slovanský prvok, ktorý vychádza z ľudovej hudby a kultúru nemeckej romantickej piesne. Pridaním delikátne podanej štylizovanej melanchólie priblížil svet Dvořákovej piesne k nálade, ktorá evokovala český symbolizmus.

Pri vyslovení mena Franz Schubert väčšine milovníkov klasickej hudby asi napadne ako prvá jeho piesňová tvorba, ktorou vlastne nastavil štandard romantickej umelej piesne, ktorý s väčšími či menšími obmenami funguje dodnes. Schubert ich napísal také obrovské množstvo, že bohužiaľ väčšia časť z nich je stále málo známa. Piesne Der Musensohn (Johann Wolfgang von Goethe), Ganymed (Goethe), Nachtviolen (Johann Mayrhofer), Im Abendrot (Karl Lappe), Auf dem Wasser zu singen (Friedrich Leopold Graf Stolbert) a Erlkönig (Goethe), ktoré vznikli v rozmedzí rokov 1815 až 1826 však patria medzi tie známejšie. Bršlík patrí v súčasnosti medzi najvýznamnejších interpretov Schubertových piesní v celosvetovom kontexte a toto postavenie na viedenskom koncerte jednoznačne potvrdil. Spieva Schuberta romanticky v tom najlepšom slova zmysle – ctí emóciu, no vie ju prežiť aj bez ostrých výrazových zlomov. V jeho hlase je melanchólia, radosť i sugestívna dráma a všetky tieto polohy vie predniesť emocionálne priamočiaro a navyše s neustále prítomnou hlasovou krásou. Jeho koncept spočíva v ideálnej kombinácii rozprávačského prednesu a kantability.

Kozmopolitný charakter tvorby Franza Liszta sa naplno prejavil aj v jeho piesňovej tvorbe. Hlboko zasiahnutý tvorbou Schuberta i Schumanna však Liszt komponoval nielen na nemecké, ale aj francúzske, talianske a anglické básne. Štvorica francúzskych piesní Oh! quand je dors, Comment disaient-ils, S’il est un charmant gazon a Enfant, si j’étais roi vznikla v rokoch 1842 – 44 na slová Victora Huga. Bršlík spieval Lisztovský blok s odľahčeným šarmom, eleganciou, lyrickým kúzlom a s pôsobivým vyjadrením dynamických odtieňov a emócií.

Koncert Liederabend vo Wiener Konzerthaus, 2018, Pavol Bršlík, Amir Katz,
foto: Angelo Capodilupo

Mikuláš Schneider-Trnavský mal blízko k ľudovej piesni a jeho prístup bol viac ukotvený v neskororomantickej idealizácii než v hľadaní koreňov. Na záver koncertu zazneli jeho piesne Prsteň (Janko Jesenský), Vesper Dominicae (Ivan Krasko), Letí havran, letí (Svetozár Hurban Vajanský), Uspávanka (ľud.) a Guslar (Vajanský) z cyklu Slzy a úsmevy (1909), Našiel som si v šírom poli (Milan Rastislav Štefánik) z Pôvodných slovenských piesní (1907), Keby som bol vtáčkom (Ferko Urbánek) z cyklu Zo srdca (1920) a Všetci ľudia povedajúKeď som sa spovedal zo Slovenských národných piesní (ľud.). Pre blok slovenských piesní sa Bršlík rozhodol zameniť smoking za nádhernú košeľu s ľudovými motívmi, čo v sále vyvolalo spontánny potlesk. Za východisko svojej interpretácie zvolil romantizujúci charakter piesní Schneidera-Trnavského, zdôraznil emóciu, prostú melodickú i textovú krásu a pridal štylizovaný ušľachtilý salónny rozmer. Bršlíkov spôsob narábania so slovenskou piesňou evokuje princípy, podľa ktorých Dušan Jurkovič štylizoval slovenské folklórne motívy do secesnej architektúry.

Izraelský klavirista Amir Katz v citlivom, mimoriadne empatickom a sugestívnom sprievode doslova básnil poetickým výrazom i farbami a bol tenoristovi výraznou oporou. Špičkový piesňový koncert sa stretol s mimoriadne srdečnou odozvou viedenského publika, ktoré Pavol Bršlík odmenil postupne tromi prídavkami: koncertnou ariettou Vaga luna, che inargenti od Vincenza Belliniho (anon. text), krátkou piesňou Franza Liszta Was Liebe sei (Charlotte von Hagn) a reprízou Dvořákovej Když mne stará matka. Celý koncert zaznamenala rakúska televízna a rozhlasová spoločnosť ORF a odvysiela ho 18. decembra 2018 o 14:05 na rozhlasovej stanici Österreich 1.

Autor: Jozef Červenka

písané z koncertu 2. 12. 2018

Koncert Liederabend Pavla Bršlíka vo Viedni
Wiener Konzerthaus
2. decembra 2018
Mozart-Saal

Pavol Breslik, Tenor
Amir Katz, klavír

program koncertu

Antonín Dvořák: Cigánské melodie op. 55 (1880)

Franz Schubert

Der Musensohn D 764 (1822)
Ganymed D 544 (1817)
Nachtviolen D 752 (1822)
Im Abendrot D 799 (1824-1825)
Auf dem Wasser zu singen D 774 (1823)
Erlkönig D 328 (1815)

***

Franz Liszt

Oh! quand je dors »O komm im Traum« S 282/1 (1842)
Comment disaient-ils S 276 (1842)
S’il est un charmant gazon »Gibt es wo ein Rasen grün« S 284/1 (1844)
Enfant, si j’étais roi »Mein Kind, wär’ ich König« S 283 (1844)

Mikulás Schneider-Trnavský

Prsteň
Vesper Dominicae
Letí Havran, Letí
Uspávanka. Wiegenlied
Guslar
Našiel som si v šírom poli
Keby som bol vtáčkom
Všetci ľudia povedajú
Keď som sa spovedal

Prídavky:

Vincenzo Bellini: Vaga luna che inargenti (Tre ariette da camera Nr. 3) (1821 – 1833)
Franz Liszt: Was Liebe sei S 288/1 (1843 ca.)
Antonín Dvořák: Když mne stará matka op. 55/4 (Cigánské melodie) (1880)

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Jozef Červenka

hudobný kritik a publicista, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár