Peter Mazalán: Bachova kantáta je materiál, ktorým skúmam seba samého

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Opera Štátneho divadla Košice sa nebráni netradičným projektom, ktorých ponúkla v posledných mesiacoch divákom viacero či už priamo v priestoroch divadla alebo prostredníctvom online streamovania. Jedným z nich je autorské predstavenie Petra Mazalána s názvom Už stačí/Ich habe genug. Pôvodne sa malo uskutočniť začiatkom decembra 2021 za prítomnosti divákov, kvôli pandemickým opatreniam sa v daný dátum podarilo urobiť len záznam predstavenia. Hoci vedenie divadla uvažovalo o uvedení projektu Už stačí najprv v online priestore, premiéry sa predsa len dočká priamo na javisku a za prítomnosti divákov – 13. marca 2022 o 18-tej hodine v Historickej budove.

(PR článok, rozhovor pripravilo ŠD Košice)

Autor, režisér a zároveň sólista Peter Mazalán vo svojom projekte spojil hudbu jednej z kantát Johanna Sebastiana Bacha s textami švajčiarskeho spisovateľa a esejistu Hermana Hesseho, držiteľa Nobelovej ceny za literatúru za rok 1946.

K spolupráci na inscenácii si prizval aj hercov Richarda Autnera, Janu Oľhovú a Tomáša Procházku (zaskočil za zdravotne indisponovaného a pôvodne ohláseného Aleša Janigu) a barokový ansámbel v zložení Ľubica Habart (hudobné naštudovanie, I. husle), Blanka Pavlovičová (II. husle), Peter Vrbinčík (viola), Aviad Gershoni (barokový hoboj), Pavol Mucha (violončelo), Ján Prievozník (kontrabas), Jakub Mitrík (theorba) a Silvia Urdová (organ). Hudobne na projekte spolupracoval Fero Kiraly. Pohybovú spoluprácu viedol Yuri Korec a pod svetelný dizajn sa podpísali Jozef Čabo a Martin Ondrejka.

Peter Mazalán, foto: Martina Šimkovičová

Hoci divadlo uvádza váš projekt s názvom Ich habe genug a s prekladom Už stačí, dá sa táto nemecká veta preložiť mnohými spôsobmi. Ktorý preklad je podľa vás ten najvernejší?

Do anglického jazyka býva názov kantáty prekladaný aj ako ´My life is fulfilled´ (Môj život je naplnený) (Carus Verlag 31.082). Nie je zrejme dôležité, ako doslovne je preklad vytvorený, ale ako najbližšie dokáže tlmočiť autenticitu originálu a myšlienku v inom jazyku. Ja som sa dielo snažil preložiť tak, aby v ňom ostala myšlienka pôvodného a zároveň názov pracoval s novou interpretáciou.

Inscenácia ponúka divákovi možnosť nahliadnuť do prežívania homosexuálne orientovaného človeka. Je to zrejme téma, ktorá rozdeľuje. Je ambíciou vášho projektu spájať? Vysvetľovať? Nabádať k tolerancii? Ilustrovať? Čím všetkým chce tento projekt byť?

Je priam absurdné, že tu vôbec musíme spomínať, že homosexualita je téma, ktorá rozdeľuje. Je to niečo, čo by nemalo byť témou. A už vôbec nie takou, ktorá generuje politicko – spoločenské tábory a averzie. Jeden projekt nepomôže toto nastavenie zvrátiť. Snaží sa poukázať na to, že byť homosexuálom nie je nič, čo by malo byť v najširšom zmysle slova diskvalifikujúce, vulgárne, nemravné alebo choré. Projekt nič nevysvetľuje a ani nemá ambíciu byť provokatívnym, protestným a explicitným. Vo svojich projektoch nikdy neilustrujem.

P. Mazalán, J. S. Bach, H. Hesse: Už stačí / Ich habe genug, Štátne divadlo Košice, 2022, foto: Joseph Marčinský / ŠDKE

Diela, s ktorými pracujem, sú vo svojich obsahoch zväčša významovo mnohovrstevnými. Súčasné umenie má recipientovi nechať priestor, aby ponúknutú koncepciu mohol dopĺňať o svoje skúsenosti. A navyše – scénicky ilustrovať biblický text a Hesseho úvahy asi ani nie je pri zachovaní istej umeleckej úrovne možné. Myslím, že je tiež dôležité, že inštitúcia operného domu, v tomto prípade v Košiciach, sa rozhodla vstúpiť do projektu s takýmto odkazom.

Prečo práve Bach v spojení s textami Hesseho? Našli ste spojitosť medzi týmito dvoma umelcami? Ako vzniklo toto spojenie?

K Hessemu som prišiel cez kamarátku a kolegyňu Evu Šuškovú. Ona mi inú Hesseho knihu poslala ešte dávnejšie počas môjho angažmánu v Rakúsku ako dar. Vtedy som mal obdobie Manna a Kafku. To sú diela, ktoré idú ďaleko za príbehy, ktoré opisujú a majú krásny jazyk. Do tejto kategórie mi vždy zapadal aj Hesse. Keď sa dozvedela, čo idem spracovávať, napadol jej Demian. Zistil som, že tú knihu som si kúpil asi pred rokom aj ja. Už v úvode bolo jasné, že odkaz knihy má v sebe aj takúto legitímnu možnosť čítania. Sú v nej dokonca časti, kedy je Bachova hudba spomínaná. Vznikli tak krásne organické prepojenia oboch titulov.

Bachova kantáta je pre mňa materiál, ktorým skúmam seba samého. Takým je každý môj autorský projekt, ktorý je vždy v nejakom kontexte osobnou témou. Práve forma skladateľovej hudby a jej obsah boli pre mňa silným odkazom, ktorý aspoň v teoretickej rovine dokáže priblížiť svety, ktoré sa zvyknú nejako tak vzájomne stereotypne vylučovať.

P. Mazalán, J. S. Bach, H. Hesse: Už stačí / Ich habe genug, Štátne divadlo Košice, 2022, Juraj Korec, Richard Autner, Peter Mazalán, Jana Oľhová, foto: Joseph Marčinský / ŠDKE

K spolupráci ste si prizvali množstvo ďalších umelcov, prečo práve ich?

Na projekte spolupracujú zväčša umelci, s ktorými robievam pravidelne. Poznáme sa vzájomne a vieme na seba kreatívne promptne reagovať v kvantitatívne redukovaných (grantových) možnostiach skúšania.

Hoci je inscenácia súčasťou tvorby operného súboru, zrejme ju môžeme zaradiť medzi diela, ktoré spájajú všetky súbory. Čo všetko ste do tohto diela chceli vložiť, aké prostriedky ste využili a akú inšpiráciu?

V diele sú spojené činoherné, vokálne a tanečné prvky. Vystupuje v ňom päť hlavných protagonistov, ktorí predstavujú jednu osobu. Je to multiplikácia dotknutej homosexuálnej bytosti, ktorá zo seba vystupuje a vzájomne sa sleduje a vzniká medzi ňou samou interakcia (dve herecké postavy, dvaja speváci, tanečník). V tomto duchu vzniklo pre mňa absolútne organické prepojenie všetkých spomenutých zložiek. Inscenácia je koncertom, ktorý sa stáva minimálne inscenovanou úvahou.

P. Mazalán, J. S. Bach, H. Hesse: Už stačí / Ich habe genug, Štátne divadlo Košice, 2022, foto: Joseph Marčinský / ŠDKE

Výsledok vznikal v Košiciach v decembri 2021 v mimoriadne nepriaznivej epidemiologickej situácii. Čo všetko sa vám počas príprav skomplikovalo?

Už počas skúšania projektu sme sa stretli s koronou v súbore a na poslednú chvíľu sme museli rýchlo preobsadzovať jeden hudobný part. Tu bolo citeľné, ako v slovenskom kontexte absentujú hráči na historické hudobné nástroje venujúci sa primárne interpretácii starej hudby. Pôvodne sme plánovali predstavenie uviesť – logicky – naživo pre divákov aj v redukovanom počte, žiaľ pár dní pred plánovanou decembrovou premiérou bola kultúra zavretá. Ostala nám teda iba možnosť vytvorenia záznamu.

Na jednej strane ste boli ukrátení o možnosť uviesť inscenáciu pred publikom, na druhej strane však vznikla príležitosť dielo nahrať a zachytiť ho. V čom vidíte výhody a nevýhody toho, za akých podmienok nakoniec inscenácia vznikla?

Je to druhý rok odkedy kultúra prešla v intenzívnej mierke do online priestoru a patrím k tým, ktorí ju už v takejto podobe nedokážu celkom absorbovať. Vadí mi predovšetkým, že vo všeobecnosti pri záznamoch nás kamera núti sledovať výrezy, ktoré vyberie kameraman a v postprodukcii namieša réžia. Lebo nehovoríme o filme, ktorý je určený na snímanie obrazov. Ide v tomto prípade o divadlo, ktoré funguje na celkom rozdielnych princípoch.

P. Mazalán, J. S. Bach, H. Hesse: Už stačí / Ich habe genug, Štátne divadlo Košice, 2022, Richard Autner, Juraj Korec, Jana Oľhová, foto: Joseph Marčinský / ŠDKE

Po niekoľkých mesiacoch sa nakoniec predstavenie predsa len dočká premiéry na javisku a za prítomnosti divákov. Prečo by si podľa vás diváci nemali nechať ujsť príležitosť si túto inscenáciu pozrieť?

Domnievam sa, že okrem kvalitných hereckých a hudobných výkonov im dielo dokáže ponúknuť pohľad na tému homosexuality z inej perspektívy. Práve v textoch, ktoré by mohli byť o každom jednom z nás a v hudbe geniálnej Bachovej virtuóznej skladby som našiel spojenie, ktoré by mohlo obísť tie známe získané averzie.

Viac informácií nájdete na stránke košického divadla TU…

Vstupenky sú k dispozícií cez portál Návštevník.sk

Peter Mazalán vyštudoval spev na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Po štúdiu architektúry na Fakulte architektúry STU tu získal aj doktorát. Stal sa laureátom viacerých medzinárodných vokálnych súťaží, napr. Medzinárodná vokálna súťaž Hilde Zadek vo Viedni, Concorso per Giovani Cantanti Lirici d’Europa v Como, Medzinárodná vokálna súťaž Antonína Dvořáka.

K jeho najvýznamnejším angažmánom patrí operné štúdio Bayerische Staatsoper v Mníchove, kde spieval Lesníka v Janáčkovej Líške Bystrouške či grófa Perruchetta v Haydnovej opere La fedelta premiata. Spieval aj v Stadttheater Klagenfurt v Rakúsku. Tam stvárnil Zurgu v Bizetových Lovcoch perál, knieža Ottokara vo Weberovom Čarostrelcovi alebo Homonaya v Straussovej operete Cigánsky barón.

Peter Mazalán, foto: Martina Šimkovičová

V Mníchove uviedol Dvořákove Biblické piesne s Bavorským štátnym orchestrom, Händelovho Mesiáša s Mníchovským symfonickým orchestrom a Chorwerk Ruhr v Essene. V rámci Schleswig-Holstein Musik Festival spieval v Händelových Alexandrových slávnostiach s Rolfom Beckom ako dirigentom. Tam spieval aj Osmina v Mozartovej opere Zaide pod taktovkou Leopolda Hagera. Predstavil sa v Orffovej Carmine Burane v Lübecku, Reutlingene, Essene, Frankfurte, Rheingau a São Paule.

Peter Mazalán v súčasnosti spolupracuje na originálnych intermediálnych projektoch, prelínajúcich klasické vokálne umenie, súčasné divadlo, performanciu a vizuálneho umenia.

Prečítajte si tiež:
Zimná cesta Petra Mazalána
Babylonská veža v paláci
Bartókov Modrofúz na Konvergenciách
Kenotaf ako pocta tvorcom
Symptóm: Dieťa
Unterreise, blízko k Schubertovi

Viac informácii o predstaveniach Štátneho divadla Košice nájdete na www.sdke.sk.

Zdroj: ŠDKE

PR článok

video

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Zanechajte komentár