Peter Oravec: Ružové kráľovstvo je rozprávka pre celú rodinu

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Na javisku banskobystrickej Štátnej opery uvedú v svetovej premiére 19. októbra 2018 hudobnú rozprávku autorskej dvojice Jozef Slovák – Vladislav Šarišský Ružové kráľovstvo na námet rozprávok bratov Grimovcov. Nová inscenácia zaznie v hudobnom naštudovaní Jána Procházku a v réžii Petra Oravca – debutanta na javisku Štátnej opery, s ktorým sme sa rozprávali o novej inscenácii, jeho inšpiračných zdrojoch, o rozprávkach a detskom divákovi, ale aj o réžii hudobnodramatického diela či jeho najbližších plánoch.

V banskobystrickej Štátnej opere ste pripravili inscenáciu novej hudobnej rozprávky s názvom Ružové kráľovstvo. Ako vnímate vznik novej rozprávky na Slovensku? Aký je v tejto oblasti trend v našich divadlách? Vznikajú nové slovenské rozprávky?

Divadelné rozprávky sú veľmi dôležitou súčasťou repertoáru všetkých divadiel, či už sú to činoherné, bábkové, či hudobné. Keďže som divadelné dieťa, vyrastal som na rozprávkach Divadla Andreja Bagara v Nitre (a vo viacerých som aj hral), a práve Bednárikova Rozprávka o cárovi Saltánovi ma priviedla k divadlu a na nej som sa už ako 4-ročný rozhodol byť režisérom. Rozprávkový repertoár je veľmi dôležitý pre výchovu budúcich potenciálnych divákov. Keď si ich divadlo získa v detstve, v dospelosti sa doň budú isto vracať. Viem to z vlastnej skúsenosti. Preto sa na rozprávkach nesmie šetriť, je to investícia, ktorá sa vráti v budúcnosti. Hudobné rozprávky v slovenských divadlách nevznikajú často, ale myslím si, že aspoň každú druhú sezónu by mali divadlá pripraviť titul pre detského diváka. Viem, že okrem našej hudobno-opernej rozprávky v Banskej Bystrici pripravuje Opera SND rozprávku a mňa čaká na konci tejto sezóny hudobný epos Trója v Starom divadle Karola Spišáka v Nitre, ktorý bude niesť znaky hudobno-mytologickej feérie.

Režisér Peter Oravec počas skúšky rozprávky Ružové kráľovstvo v skúšobni Štátnej opery v Banskej Bystrici.
foto: Zdenko Hanout

Aký je príbeh rozprávky Ružové kráľovstvo?

Ružové kráľovstvo je trochu moderný aj postmoderný prepis jednej z najznámejších rozprávok bratov Grimovcov – O šípkovej Ruženke. Ružové kráľovstvo je pomenované podľa najobľúbenejšieho kvetu Ružového kráľa – flóristu – RUŽE. Ten si žije svoj bezstarostný život so svojou trochu výstrednou manželkou Ružovou kráľovnou a svojou malou dcérkou Ruženkou. Zabáva ho obrovský hovoriaci Papagáj aj úlisná Mačka. Krásny ružový život v bezstarostnom Ružovom kráľovstve naruší kliatba Strigy, ktorá sa má naplniť v deň Ruženkiných 15-tich narodenín. Vtedy kráľ milujúci ruže – musí zničiť všetky tieto kvety – pôvod kliatby. A ružová princezná Ruženka vyrastie do krásy. Nie to však jemnocitná princezná ale poriadna puberťáčka, ktorá dá zabrať svojim rodičom, chystajúcim svadbu. Ruženka sa zaľúbi… Ale do obyčajného hudobníka Juraja a utečie z domu a vtedy začína celá zápletka. Striga úraduje a na scénu prichádza dokonca ďalší Ruženkin pytač – pekelný Čert… Ak chcete vedieť viac príďte sa od 19. októbra 2018 pozrieť do Štátnej opery v Banskej Bystrici ako sa celý tento domotaný, veselý, ale hrôzostrašný príbeh skončí…

Aký ste k rozprávke zvolili inscenačný kľúč?

Tak ako v každej dobrej rozprávke sa deti musia mať na čo dívať. Preto, ako v každej mojej inscenácií, sa kladie veľký dôraz na výtvarnú zložku, ktorá bude založená na princípe barokového divadla a javiska v kombinácii s projekciou a kostýmovými prestrihmi z doby do doby. Pre decká bude dúfam príťažlivé použitie nádherných bábok a princípov bábkového divadla, ktoré sa v opere nie veľmi často využíva. Deti a ich rodičia budú mať možnosť vidieť oživené ruže, svadobné misy, tortu… A pre rodičov je pripravený druhý – humorno-parodický plán. Takže chystáme inscenáciu pre celú rodinu.

J. Slovák – V. Šarišský Ružové kráľovstvo, Štátna opera v Banskej Bystrici, 2018,
foto: Jozef Lomnický

Kde beriete inšpiračné zdroje?

Inšpirácia prichádza odvšadiaľ. Je to nevyspytateľná pani, ktorá si niekedy ku mne priľahne aj v noci o pol tretej a vtedy musím odložiť spánok a tvoriť (smiech). Ale teraz vážne, veľkou inšpiráciou je pre mňa môj už pomerne stabilný tvorivý tím – kostýmová výtvarníčka Ľudka Várossová, scénograf Pavol Andraško a choreograf Lacko Cmorej. Tvorivé rozhovory s nimi pri príprave inscenácie sú pre mňa nevyčerpateľným zdrojom inšpirácie a navádzajú ma k ďalšej tvorivosti. A ďalšou obrovskou inšpiráciou pre mňa je HUDBA. Preto mám rád hudobné divadlo. Pri Ružovom kráľovstve to bolo trochu inak. Keďže je to pôvodný titul, hudba vznikala zároveň s koncepciou alebo po nej.

Ako vnímate jej hudbu? Bolo to pre vás ako inscenátora výhodou, alebo práve naopak?

Hudbu k Ružovému kráľovstvu písal Vlado Šarišský Slnko s použitím hudobných motívov práve Jozefa Slováka, ktorý je aj hudobným skladateľom. Ako som už vyššie povedal, hudba vznikala zároveň s koncepciou a preto bolo výhodné, že sme si mohli dovoliť ovplyvniť aj hudobnú partitúru a prispôsobiť ju režijným zámerom či choreografiám.

Režisér Peter Oravec, dirigent Ján Procházka a Martina Svitková počas skúšky hudobnej rozprávky Ružové kráľovstvo v skúšobni Štátnej opery v Banskej Bystrici.
foto: Zdenko Hanout

J. Slovák – V. Šarišský Ružové kráľovstvo, Štátna opera v Banskej Bystrici, 2018,
foto: Jozef Lomnický

Na novej rozprávke ste sa podieľali aj prostredníctvom úpravy libreta. Akým spôsobom ste ho upravili?

Ružové kráľovstvo bola pôvodná veršovaná rozprávka Jozefa Slováka určená na činoherné spracovanie. Dramaturgia Štátnej opery v BB si ju vybrala ako podklad pre libreto. Preto sme spolu s Jožkom sedeli, skracovali, upravovali a škrtali jednotlivé scény ale i celé motívy, ktoré síce pre činoherné spracovanie fungujú, no keby sme ich celé zhudobnili naša opera by trvala vyše tri hodiny. A to sme nechceli. Takže prišlo k radikálnemu skrátenie na celkový čas jeden a pol hodiny. Operná alebo hudobná rozprávka potrebuje jednoduchší a menej zauzlený príbeh ako činohra. Inak text Jozefa Slováka je veľmi vtipný, šarmantný, niekedy aj trochu šteklivý a prináša veľké možnosti pre javiskovú imagináciu a mágiu.

Aké sú vaše skúsenosti inscenátora s detským divákom? Aký je dnes detský divák a čo ho dokáže zaujať?

S inscenáciami pre detského diváka mám dosť veľké skúsenosti. Režíroval som dve muzikálové rozprávky na Novej scéne v Bratislave – Princ a VečernicaBajaja. Pred rokom a pol som v Divadle Karola Spišáka v Nitre naštudoval hudobnú (možno až muzikálovú) rozprávku Čarodejník z krajiny OZ s libretom a textami Slavky Civáňovej a s hudbou Petra Vlčka… Práve OZ patrí k mojim najmilším dielam, deckám sa veľmi páči a je to v súčasnosti najhranejšia rozprávka Starého divadla v Nitre. Tam som zažil zaujímavú skúsenosť. V príbehu OZa sa Dorotka so svojimi kamarátmi dostane do Čiernej krajiny zlej čarodejnice Elfaby, ktorú sme poňali dosť hororovo – s cintorínom, tancujúcimi kostrami, netvormi, ľudožrútskymi havranmi. Pred verejnou generálkou sme sa trochu báli, či to pre malé deti nebude trochu cez a či sa nebudú báť. A vtedy som pochopil rozdiel medzi mojou a súčasnou detskou generáciou. Práve hororové časti boli pre decká najpríťažlivejšie, vôbec sa nebáli a tancujúcim smrtkám spontánne tlieskali.

J. Slovák – V. Šarišský Ružové kráľovstvo, Štátna opera v Banskej Bystrici, 2018,
foto: Jozef Lomnický

V našom rozhovore mi nedá nevrátiť sa k veľmi úspešnej inscenácii Lehárovej operety Veselá vdova v bratislavskom Divadle Nová scéna. Bolo to vaše prvé stretnutie s dielom tohto hudobného žánru a podarilo sa (recenziu predstavenia sme priniesli TU…). Ako ste vnímali celý proces prípravy inscenácie operety a aj popremiérové reakcie, či kladné hodnotenia odbornej obce v recenziách?

Veselá vdova je moja srdcovka, napriek tomu, že nevznikala práve najľahšie. Výsledok bol však výborný a ja som bol s mojou prvou operetou veľmi spokojný. A ešte doteraz ďakujem všetkým kolegom, spevákom, hercom…, že sme mohli na Novej scéne vzkriesiť operetu. Bolo to moje prvé stretnutie s ňou, ale nie s hudobným divadlom, keďže som mal za sebou niekoľko muzikálov (Ples upírov, Obchod na korze, Jozef a jeho zázračný farebný plášť…). A som veľmi rád, že Veselá vdova bol prijatá veľmi pochvalne aj kritikou. Priznám sa, trochu som sa bál, či tento modernejší pohľad na klasickú operetu príjmu. Ale stalo sa. Tak ďakujem.

Na Slovensku sa prestala vyučovať operná réžia, a nám chýbajú noví operní inscenátori. Ako to vnímate vy ako mladý tvorca a taktiež by ma zaujímalo, či máte po Veselej vdove, ak by prišla ponuka, záujem pracovať na ďalšej operete alebo aj opere?

Tak prvá ponuka na operné javisko prišla práve z Banskej Bystrice na hudobnú rozprávku. Svet opery ma vždy priťahoval a fascinoval. A dúfam, že aj táto hudobno-operná spolupráca otvorí ďalšie dvere do sveta vážnej opery. Mám niekoľko operných aj operetných snov. Tak čakám na vyzvanie do tanca…

Čo vás čaká najbližšie?

Hneď po premiére Ružového kráľovstva ma čakajú dve inscenácie v Čechách. Najprv Feldekova parafráza operety Mamzele Nitouche pod názvom Utíkejte, slečno Nituš v Divadle Ypsilon v Prahe, na ktorú sa veľmi teším. Začiatkom apríla ma čaká premiéra amerického muzikálu Cola Portera Anything Goes! (Děj se co děj!) v súbore Opereta/muzikál Národního divadla moravsko-slezkého v Ostrave. No a potom už spomínaný hudobný epos Trója v starom divadle v Nitre. Potom možno muzikál… ale hop to sme už v ďalšej sezóne. O tej až nabudúce.

Ďakujem za rozhovor.

Rozprával sa Ľudovít Vongrej

Peter Oravec
foto: Ľudovít Vongrej

Peter Oravec, režisér           

Študoval na Akadémii umení v Banskej Bystrici a na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre, na ktorej ukončil aj doktorandské štúdium v odbore teória hudobného divadla. Pôsobí vo viacerých slovenských a českých divadlách a tiež vyučuje hereckú tvorbu a dejiny divadla na Konzervatóriu v Nitre. Významné práce realizované v žánroch hudobného divadla: A. L. Webber – T. Rice: Jozef a jeho zázračný farebný plášť (Staré divadlo Karola Spišáka v Nitre, 2009), J. Steinman – M. Kunze – R. Polanski: Ples upírov (Staré divadlo Karola Spišáka, Nitra, 2011), Ľ. Feldek – Ľ. Dolný: Princ a Večernica (Nová scéna, Bratislava, 2012), B. Němcová – S. Civáňová – P. Vlčko: Bajaja (Nová scéna, Bratislava, 2013), B. Spiro – D. Nagy: Obchod na korze (Nová scéna, Bratislava, 2014), A. L. Webber – T. S. Elliot: Mačky (dramaturgia, Nová scéna, Bratislava, 2016), F. Lehár: Veselá vdova (Nová scéna, Bratislava, 2017), L. Frank Baum – S. Civáňová: Čarodejník z krajiny OZ (Staré divadlo Karola Spišáka, Nitra, 2017), D. Goggin: Mníšky I. (2018). V aktuálnej sezóne plánuje inscenovanie rôznych hudobných žánrov: okrem Ružového kráľovstva pripravuje parafrázu operety Utíkejte, slečno Nituš v Divadle Ypsilon v Prahe, muzikál Cola  Portera Anything goes! v Národním divadle moravskoslezském v Ostrave a hudobný epos Trója v Starom divadle Karola Spišáka v Nitre.

(zdroj CV: Štátna opera v BB)

video

Podporte časopis Opera Slovakia a získajte vstupenky do Opery SND alebo knihu
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Ľudovít Vongrej

šéfredaktor Opera Slovakia, predseda redakčnej rady Opera Slovakia, spravodajca, publicista, odborný editor a hudobný producent, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár