Piaty abonentný koncert Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Bratislava – Symfonický orchester Slovenského rozhlasu uvedie v piatok 17. januára 2020 o 19:00 h piaty abonentný koncert sezóny 2019/2020. Program zostavený z diel Petra Zagara, Johanna Nepomuka Hummela a Ludwiga van Beethovena predstaví trubkár Stanislav Masaryk a austrálsky dirigent Benjamin Bayl.

(reklamný článok, SOSR)

Slovenský hudobný skladateľ, klavirista a hudobný publicista Peter Zagar sa narodil v roku 1961 v Bratislave. Komponovaniu sa začal najskôr venovať popri štúdiu na gymnáziu, a to pod vedením hudobného skladateľa Víťazoslava Kubičku. Neskôr nastúpil na VŠMU, ktorú absolvoval v roku 1986 v odbore skladba v triede prof. Ivana Hrušovského. Po ukončení vysokoškolského štúdia pôsobil ako hudobný režisér Slovenského rozhlasu v Bratislave, kam sa opätovne vrátil do rovnakej pozície v minulom roku.

Peter Zagar, foto: Robert Hüttner

Skladba Blumentálsky tanec č. 6 patrí do voľného cyklu skladieb Blumentálske tance, skomponovaných pre rôzne príležitosti a rôznych interpretov. Prvý (1999) je určený pre akordeón a bicie nástroje, druhý (1999) je pre klavírne kvinteto s klarinetom namiesto druhých huslí. Tretí tanec (2000) je pre sólový klavír, štvrtý (2003) a piaty (2004) pre sláčikový orchester a šiesty má tri verzie: pôvodná mala názov Tanec a bola určená pre sláčikový orchester (1999). O rok neskôr vznikla verzia pre violončelo a klavír a dnes má premiéru verzia pre dva hoboje, dva lesné rohy a sláčikové nástroje.

Obsadenie si autor nevymyslel len tak, mal pre neho praktické dôvody. Pôvodne mala totiž na koncerte odznieť aj Mozartova Sinfonia concertante KV 364, ktorá vyžaduje presne toto obsadenie orchestra. Peter Zagar o tom hovorí: „Svojou schematickou stavbou skladba zapadá do konceptu blumentálskeho cyklu, preto som ju doň zaradil ako šiestu časť. Vždy som veril v schopnosť hudby hovoriť sama za seba. Niekedy sú slová vhodné, ak očakávame od hudby, že bude komentovať nejaké pozemské reálie. Ja to väčšinou neočakávam.“

Hudobný skladateľ a klavírny virtuóz Johann Nepomuk Hummel sa narodil 14. novembra 1778 v Bratislave. Jeho otec, ktorý bol prešporským divadelným kapelníkom, sa neskôr stal hudobným riaditeľom vojenského výchovného ústavu vo Wartburgu a napokon sa aj s rodinou presťahoval do Viedne. Tu sa talentovaný chlapec stal na dva roky Mozartovým žiakom.

Už v mladých rokoch si získal veľký obdiv a patril k popredným skladateľom svojej doby. Štýlovo sa jeho diela dajú zaradiť do obdobia prechodu od vrcholného klasicizmu ku hudobnému romantizmu. Komponoval opery, komornú hudbu, koncerty, kantáty i omše, no najviac svojich skladieb venoval klavíru, na ktorom vynikal brilantnou hrou a schopnosťou improvizácie.

Johann Nepomuk Hummel (1778 – 1837), zdroj: internet

K najhranejším a najpopulárnejším Hummelovým skladbám do dnešných čias, patrí okrem klavírnych diel aj Koncert pre trúbku a orchester Es Dur. Hummel ho napísal v roku 1803, na objednávku vtedy slávneho viedenského sólistu Antona Weidingera. Ten chcel prezentovať nový typ nástroja, tzv. klapkovú trúbku, ktorá umožňovala zahrať viac chromatických tónov, ako dovtedy známe staršie typy nástrojov. Koncert si získal veľkú popularitu a Weidinger s ním s úspechom precestoval celú Európu. Dodnes patrí k základnému koncertnému repertoáru všetkých významných hráčov na trúbke a aj keď pôsobí ľahkým a hravým dojmom, na sólistu kladie veľké technické i výrazové nároky. Koncert existuje vo dvoch verziách, v pôvodne napísanej tónine Es Dur, ako aj vo vyššej a zriedkavejšie hrávanej tónine E Dur.

V roku 2020 si celý hudobný svet pripomína 250. výročie narodenia jedného z najväčších géniov hudobnej histórie, nemeckého skladateľa Ludwiga van Beethovena. Narodil sa pravdepodobne 16. 12. 1770 v Bonne a meno zdedil po svojom starom otcovi, dvornom kapelmajstrovi, ktorý bol ďalším z pokračovateľov rodinnej hudobníckej dynastie. Otec Johann, taktiež hudobník, nedokázal síce svoju kariéru naplno rozvinúť kvôli nedisciplinovanému spôsobu života, no pre syna bol veľkou inšpiráciou a hnacou silou pri jeho hudobnom vzdelávaní.

Ludwig van Beethoven (1770 – 1827)

Mladý Beethoven začal študovať už v ranom detstve hru na klavíri, čembale, organe a husliach. Usilovne cvičil a už ako sedemročný vystúpil na svojom prvom verejnom koncerte. Ako dvanásťročný zverejnil svoju prvú kompozíciu, a to pod umeleckým menom Louis van Beethoven. O dva roky neskôr sa stal hudobníkom bonnskej dvornej kaplnky, kde zastával funkciu druhého organistu.

Ako úspešného skladateľa a klavírneho virtuóza ho vo veku 27 rokov začala trápiť čiastočná strata sluchu, ktorá sa neustále zhoršovala, až postupne prešla do úplnej hluchoty, keď mal skladateľ len 48 rokov. Aj keď sa musel vzdať hry na klavíri, v komponovaní hudby pokračoval ďalej a vytvoril svoje vrcholné diela. Tie však už nemal možnosť si naživo nikdy vypočuť. Napriek veľkým úspechom prišlo k spoločenskému odcudzeniu a životu takmer v izolácii, čo vyústilo do mániodepresívnych psychóz a rôznych ďalších zdravotných problémov. Ludwig van Beethoven zomrel na následky dlhotrvajúcej choroby vo Viedni, dňa 26. marca 1827 vo veku 56 rokov. Na pohreb s ním sa prišlo rozlúčiť viac ako dvadsať tisíc ľudí, čo dokazovalo mimoriadnu skladateľovu obľúbenosť už za jeho života.

Symfóniu č. 1 C Dur Beethoven skomponoval v rokoch 1799 až 1800. Jej premiéra odznela 2. apríla 1800 vo viedenskom Dvorskom divadle, dnešnom Burgtheater a uvedenie sa stretlo s veľkým úspechom. Aj keď hudobný materiál a forma diela sú ešte silno ovplyvnené autorovými vzormi, akými boli Haydn a Mozart, už v tomto prvom opuse Beethoven dokázal svoju schopnosť spracovať aj originálne nové elementy a postupy. Symfóniu, ktorej oficiálne prvé vydanie vyšlo v novembri 1801, venoval skladateľ jednému zo svojich podporovateľov, barónovi Gottfriedovi van Swieten.

Benjamin Bayl je pomocným riaditeľom orchestra The Hanover Band a zároveň spoluzakladateľom a hosťujúcim vedúcim Austrálskeho romantického a klasického orchestra. Benjamin Bayl má dvojité holandsko-austrálske občianstvo a bol prvým austrálskym študentom hry na organ v rámci speváckeho zboru na King’s College v Cambridgi. Následne študoval historický prednes na Schola Cantorum v Bazileji a orchestrálne dirigovanie na Kráľovskej akadémii hudby pod vedením Colina Mettersa a Georga Hursta.

Benjamin Bayl, zdroj: SOSR

Po absolvovaní Ateliéru národnej opery (National Opera Studio) Spojeného kráľovstva sa stal v roku 2006 pomocným dirigentom Festivalového orchestra v Budapešti po boku Ivána Fischera. Medzi jeho mentorov, ktorým zároveň asistoval, patria Sir John Eliot Gardiner, Yannick Nézet-Séguin, Richard Hickox, Harry Christophers a Ivor Bolton. V období rokov 2007 – 2010 pôsobil ako pomocný umelecký riaditeľ orchestra Gabrieli Consort po boku Paula McCreesha a spolupracoval aj s Ivánom Fischerom a orchestrom Konzerthausorchester Berlin.

Jeho najvýznamnejšie vystúpenia nadchádzajúcej sezóny zahŕňajú koncerty so Symfonickým orchestrom Sydney, s Malajzijským a Hongkonským filharmonickým orchestrom, Orchestrom ANAM, vokálnym súborom Voces8, Symfonickým orchestrom z Aachenu, Symfonickým orchestrom Slovenského rozhlasu, Vroclavským barokovým orchestrom, orchestrom {oh!} Orkiestra Historyczna na Chopinovom festivale vo Varšave, ako aj cyklus koncertov Beethovenových diel s orchestrom The Hanover Band a operné predstavenia Čarovná flauta s Operou Zuid (Maastricht, Holandsko) a Don Giovanni s Operou NorrlandsOperan (Umeå, Švédsko).

Rodák z Gbelov Stanislav Masaryk hrá na trúbke od deviatich rokov. Ako trinásťročný začal navštevovať triedu JUDr. Michala Janoša na Konzervatóriu v Bratislave ako mimoriadny žiak a o rok neskôr nastúpil do prvého ročníka. Neskôr v štúdiu pokračoval na VŠMU pod vedením Mgr.art. Rastislava Suchana ArtD. Na Súťaži študentov slovenských konzervatórií v hre na trúbke sa umiestnil na 2. mieste (Banská Bystrica, 2009) a 1. mieste (Košice, 2012). V roku 2015 získal „Yamaha Scholarship Award“. Na medzinárodnej súťaži „Žestě Brno“ v získal roku 2017 1. cenu a titul Absolútneho víťaza v konkurencii viac ako šesťdesiatich trubkárov z krajín Vyšehradskej štvorky.

Stanislav Masaryk, zdroj: SOSR

V súčasnosti pôsobí ako prvý trúbkar v orchestri Opery Slovenského národného divadla. Od roku 2009 účinkuje v hot-jazzovom orchestri Bratislava Hot Serenaders s kapelníkom a trúbkarom Jurajom Bartošom. V rokoch 2012 – 2015 zastával pozíciu trubkára v Symfonickom orchestri Slovenského rozhlasu. V rokoch 2017 a 2018 pôsobil ako prvý trúbkar v orchestri Národného divadla Praha.

Ako sólista vystúpil s orchestrom Slovenskej filharmónie, Symfonickým orchestrom Slovenského rozhlasu, Slovenským komorným orchestrom Bohdana Warchala, Štátnou filharmóniou Košice, Cappellou Istropolitanou, Štátnym komorným orchestrom Žilina, s komorným a symfonickým orchestrom VŠMU a so Slovenským mládežníckym orchestrom. Ako orchestrálny hráč pravidelne spolupracuje s Českou filharmóniou, príležitostne so Slovenskou filharmóniou, komorným orchestrom Cappella Istropolitana, komorným zoskupením “Czech Brass” či swingovým orchestrom Fats Jazz Band.

PR článok

Vstupenky na koncertyrtvs.sk.

Viac info o koncertoch SOSR na www.sosr.sk

Informoval: Richard Bednár manažér SOSR,
Autor textu: Marián Turner, dramaturg SOSR

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

redakcia

Zanechajte komentár