Plná Reduta tlieskala Slovenskému komornému orchestru a Daliborovi Karvayovi

Zatiaľ, čo bola Slovenská filharmónia na umeleckom turné v Nemecku a Rakúsku a Slovenský filharmonický zbor v Nemecku, patrila Koncertná sieň bratislavskej Reduty počas dvojice abonentných koncertov cyklu Hudba troch storočí 31. 3. a 1. 4. 2022 Slovenskému komornému orchestru a jeho hosťovi, huslistovi Daliborovi Karvayovi.

Umelecký vedúci Slovenského komorného orchestra, huslista Ewald Danel je nielen verný Bohdanovi Warchalovi, svojmu učiteľovi a zakladateľovi súboru Warchalovcov – ako SKO naďalej radi voláme – ale dramaturgiou koncertov a ambíciami v duchovnej oblasti rozvíja jeho odkaz. Repertoár rozširuje, okrem základného kameňa, barokovej hudby, ktorú súbor, hoci na moderných, ale kvalitných nástrojoch, interpretuje v súlade s poučenou interpretáciou starej hudby a dobovými praktikami zaužívanými v 20. a 21. storočí, venuje sa aj hudbe klasicizmu, romantizmu a ostatných dvoch storočí.

Medzi dnes už klasikmi hudby 20. storočia majú v ich repertoári miesto najmä diela Romana Bergera, ktorého s Danelom spájalo rodné Sliezsko. Iba zriedka sa orchester vzdáva pôsobivého hrania postojačky, ktorým nás Warchalovci pútali šesť desiatok rokov. Možno to bolo preto, aby vynikol hosť a nezanikol generálny bas. Ewald Danel si na koncerte vybral miesto v strede vedľa čembala, umiestneného s ohľadom na akustiku. Sedel chrbtom k orchestru a umne usmerňoval dirigentskými gestami tam, kde si to partitúra vyžadovala. Veľmi šikovná voľba.

Atraktívny hosť Dalibor Karvay sa v Redute dočkal vrúcneho prijatia. Nielenže sa konečne plnia sály a všetci veríme, že pandémia sa postupne zmierni, ale aj preto, že hviezdna kariéra zázračného talentovaného chlapca ho nasmerovala do susednej Viedne, kde sa stal koncertným majstrom Viedenských symfonikov, a tak sa prirodzene zredukovali jeho umelecké aktivity na Slovensku. Našťastie sa časy studenej vojny skončili a umelci, ktorí majú pozície v zahraničí, s potešením prijímajú ponuky na hosťovanie aj na Slovensku.

Karvay patrí k tým, ktorí sú ochotní prispieť aj k prezentácii Slovenska, pripravovanej slovenskou diplomaciou pri rôznych oficiálnych príležitostiach. Bolo to tak aj v Berlíne, kde prijal ponuku na vystúpenie v roku 2018 a s veľkým úspechom účinkoval na galakoncerte Slovenskej filharmónie s dirigentom Rastislavom Štúrom v berlínskom Konzerthause. Pred obecenstvom, kde dominovali partneri diplomati a zahraniční návštevníci tejto atraktívnej sály, uviedol Koncert a-mol pre husle a orchester op. 53 Antonína Dvořáka. O koncerte si môžete prečítať TU…

Dalibor Karvay vyzrel v sústredeného umelca a vžil sa nielen do svojej sólistickej úlohy, ale aj do úlohy vedúceho hráča, prirodzene vyplývajúcej z autority, ktorú si vydobyl vo Viedni. Ide mu to výborne a zdá sa, že má veľké potešenie zo sólistickej hry i riadenia orchestra. Pravdaže, výber obľúbených autorov – Vivaldiho a Piazzollu, radosť umocnila.

Prečítajte si tiež:
Dalibor Karvay: Na pódiu sa snažím o pocit, akoby som počúval niekoho iného

Prvá polovica teda patrila kultovému dielu Štyri ročné obdobia Antonia Vivaldiho. Štyri po sebe idúce sólové koncerty pre husle a orchester –E dur Jar, RV 269, g mol Leto, RV 315, F dur Jeseň, RV 293 a f mol Zima, RV 297I – kladú na interpretov veľké nároky. Huslista dominuje, vlastným ponímaním partitúry určuje nálady jednotlivých koncertov a ich súlad v rámci celku.

Interpretačný štýl sa mení, vyvíja, aj v orchestroch s modernými nástrojmi by dnes bola nemysliteľná hra bez generálneho basu – v našom prípade čembala, na ktorom si odviedla skvelú umeleckú prácu prvá slovenská čembalistka Marica Dobiášová, bývalá sólistka SKO a bez vynikajúceho sólistu na violončele, člena SKO Andreja Gála. Mimoriadna úloha Dobiášovej a čelistu si zaslúži vysoké uznanie, ich sólové vstupy (Karvay + generálny bas) patrili k pôsobivým momentom diela. Dodávam, že Slovenská filharmónia v roku 2018 zakúpila čembalo z dielne Jan Bečička & Stanislav Hüttl & Petr Šefl, ktoré je kópiou originálu flámskeho dvojmanuálového čembala Joannesa Ruckersa, vyrobeného v Antverpách v roku 1616.

V tejto súvislosti dodávam, že uvádzanie sólistov generálneho basu v programovom bulletine by malo byť samozrejmosťou (údajne sa kedysi vypisovali aj mená všetkých hráčov Warchalovcov).

Karvay má celkom jasný interpretačný názor na Štyri ročné obdobia a v jeho tlmočení uplatňuje všetok svoj hudobný cit, talent, nadšenie. Imponovalo, ako dokázal orchester stíšiť až na hranicu počuteľnosti. V jemných úsekoch pianissimo bolo cítiť pokoj a pohodu ako protipól k dynamicky aj rytmicky vypointovaným častiam. Tento Vivaldi bol celý Karvayov a orchester dominoval predovšetkým v úsekoch fortissimo.

Každá časť Vivaldiho diela je niečím špecifická. Všadeprítomná je zvukomaľba prírody, spevov vtákov, ale vyvážené sú aj sóla jednotlivých nástrojov. Málokedy tak dobre počuť napríklad violy alebo nástupy jednotlivých sólistov v orchestri. Skutočný balzam na dušu.

Aj v druhej polovici si mohla takmer plná sála Reduty (údajne v oba dni) prísť na svoje. Dramaturgia totiž spolu s umeleckým vedúcim SKO Ewaldom Danelom a sólistom Daliborom Karvayom vybrala Estaciones Porteñas (Štvoro ročných období v Buenos Aires) argentínskeho skladateľa Astora Piazzollu v aranžmán Leonida Desiatnikova.

Ešte máme v živej pamäti vlaňajší festival Konvergencie, ktorý mu venoval celý jeden ročník a odrazu takáto výborná možnosť vypočuť si skvelé dielo, inšpirované slávnym Vivaldim, ďalšiu hudbu so sugestívnymi rytmami, začínajúcu Letom, akoby znamením, že príroda sa v Južnej Amerike správa opačne, s časovým posunom.

Astor Piazzolla sa preslávil využitím a propagáciou argentínskeho tanga spojením s džezom a klasickou hudbou. Ku skomponovaniu diela s názvom od Vivaldiho ho inšpiroval jeho súbor Nuevo Tango Quintet. Na objednávku Gidona Kremera toto dielo neskôr aranžoval rodák z ukrajinského Charkova, ruský skladateľ Leonid Desiatnikov pre husle a orchester, a práve on do neho vložil citáty z Vivaldiho.

Piazzolla strháva svojím rytmom a SKO s Karvayom dali do svojho výkonu práve tú potrebnú energiu. Kladiem si však otázku, prečo Danel „zaskočil“ za sólistku na čembale Maricu Dobiášovú, keď bolo treba tento nástroj použiť v závere skladby? Nebolo to ani elegantné, ani vhodné. A ani s ohľadom na nasledujúci prídavok (ktorý sa, samozrejme, dal očakávať) – 3. časť z Koncertu pre husle a orchester g mol, Leto. Tam bolo čembalo naozaj potrebné. Škoda tejto mladíckej nedbalosti, nemusela nastať po tak úžasnom, radosťou nabitom koncerte.

Autor: Viera Polakovičová

písané z koncertu 1. 4. 2022

Slovenský komorný orchester
Koncertná sieň Slovenskej filharmónie
31. marca a 1. apríla 2022

Slovenský komorný orchester
Ewald Danel, umelecký vedúci
Dalibor Karvay, husle

Antonio Vivaldi: Štvoro ročných období
Koncert pre husle a sláčikový orchester E dur Jar, RV 269
Koncert pre husle a sláčikový orchester g mol Leto, RV 315
Koncert pre husle a sláčikový orchester F dur Jeseň, RV 293
Koncert pre husle a sláčikový orchester f mol Zima, RV 297
Astor Piazzolla / Leonid Desiatnikov: Štvoro ročných období v Buenos Aires
Verano porteño
Otoño porteño
Invierno porteño
Primavera porteña

www.filharmonia.sk