Plná Reduta tlieskala Slovenskému komornému orchestru a Daliborovi Karvayovi

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Zatiaľ, čo bola Slovenská filharmónia na umeleckom turné v Nemecku a Rakúsku a Slovenský filharmonický zbor v Nemecku, patrila Koncertná sieň bratislavskej Reduty počas dvojice abonentných koncertov cyklu Hudba troch storočí 31. 3. a 1. 4. 2022 Slovenskému komornému orchestru a jeho hosťovi, huslistovi Daliborovi Karvayovi.

Umelecký vedúci Slovenského komorného orchestra, huslista Ewald Danel je nielen verný Bohdanovi Warchalovi, svojmu učiteľovi a zakladateľovi súboru Warchalovcov – ako SKO naďalej radi voláme – ale dramaturgiou koncertov a ambíciami v duchovnej oblasti rozvíja jeho odkaz. Repertoár rozširuje, okrem základného kameňa, barokovej hudby, ktorú súbor, hoci na moderných, ale kvalitných nástrojoch, interpretuje v súlade s poučenou interpretáciou starej hudby a dobovými praktikami zaužívanými v 20. a 21. storočí, venuje sa aj hudbe klasicizmu, romantizmu a ostatných dvoch storočí.

Dalibor Karvay, Slovenský komorný orchester, 2022, foto: Alexander Trizuljak / SF

Medzi dnes už klasikmi hudby 20. storočia majú v ich repertoári miesto najmä diela Romana Bergera, ktorého s Danelom spájalo rodné Sliezsko. Iba zriedka sa orchester vzdáva pôsobivého hrania postojačky, ktorým nás Warchalovci pútali šesť desiatok rokov. Možno to bolo preto, aby vynikol hosť a nezanikol generálny bas. Ewald Danel si na koncerte vybral miesto v strede vedľa čembala, umiestneného s ohľadom na akustiku. Sedel chrbtom k orchestru a umne usmerňoval dirigentskými gestami tam, kde si to partitúra vyžadovala. Veľmi šikovná voľba.

Atraktívny hosť Dalibor Karvay sa v Redute dočkal vrúcneho prijatia. Nielenže sa konečne plnia sály a všetci veríme, že pandémia sa postupne zmierni, ale aj preto, že hviezdna kariéra zázračného talentovaného chlapca ho nasmerovala do susednej Viedne, kde sa stal koncertným majstrom Viedenských symfonikov, a tak sa prirodzene zredukovali jeho umelecké aktivity na Slovensku. Našťastie sa časy studenej vojny skončili a umelci, ktorí majú pozície v zahraničí, s potešením prijímajú ponuky na hosťovanie aj na Slovensku.

Dalibor Karvay, Slovenský komorný orchester, 2022, foto: Alexander Trizuljak / SF

Karvay patrí k tým, ktorí sú ochotní prispieť aj k prezentácii Slovenska, pripravovanej slovenskou diplomaciou pri rôznych oficiálnych príležitostiach. Bolo to tak aj v Berlíne, kde prijal ponuku na vystúpenie v roku 2018 a s veľkým úspechom účinkoval na galakoncerte Slovenskej filharmónie s dirigentom Rastislavom Štúrom v berlínskom Konzerthause. Pred obecenstvom, kde dominovali partneri diplomati a zahraniční návštevníci tejto atraktívnej sály, uviedol Koncert a-mol pre husle a orchester op. 53 Antonína Dvořáka. O koncerte si môžete prečítať TU…

Dalibor Karvay vyzrel v sústredeného umelca a vžil sa nielen do svojej sólistickej úlohy, ale aj do úlohy vedúceho hráča, prirodzene vyplývajúcej z autority, ktorú si vydobyl vo Viedni. Ide mu to výborne a zdá sa, že má veľké potešenie zo sólistickej hry i riadenia orchestra. Pravdaže, výber obľúbených autorov – Vivaldiho a Piazzollu, radosť umocnila.

Prečítajte si tiež:
Dalibor Karvay: Na pódiu sa snažím o pocit, akoby som počúval niekoho iného

Prvá polovica teda patrila kultovému dielu Štyri ročné obdobia Antonia Vivaldiho. Štyri po sebe idúce sólové koncerty pre husle a orchester –E dur Jar, RV 269, g mol Leto, RV 315, F dur Jeseň, RV 293 a f mol Zima, RV 297I – kladú na interpretov veľké nároky. Huslista dominuje, vlastným ponímaním partitúry určuje nálady jednotlivých koncertov a ich súlad v rámci celku.

Dalibor Karvay, Slovenský komorný orchester, 2022, foto: Alexander Trizuljak / SF

Interpretačný štýl sa mení, vyvíja, aj v orchestroch s modernými nástrojmi by dnes bola nemysliteľná hra bez generálneho basu – v našom prípade čembala, na ktorom si odviedla skvelú umeleckú prácu prvá slovenská čembalistka Marica Dobiášová, bývalá sólistka SKO a bez vynikajúceho sólistu na violončele, člena SKO Andreja Gála. Mimoriadna úloha Dobiášovej a čelistu si zaslúži vysoké uznanie, ich sólové vstupy (Karvay + generálny bas) patrili k pôsobivým momentom diela. Dodávam, že Slovenská filharmónia v roku 2018 zakúpila čembalo z dielne Jan Bečička & Stanislav Hüttl & Petr Šefl, ktoré je kópiou originálu flámskeho dvojmanuálového čembala Joannesa Ruckersa, vyrobeného v Antverpách v roku 1616.

V tejto súvislosti dodávam, že uvádzanie sólistov generálneho basu v programovom bulletine by malo byť samozrejmosťou (údajne sa kedysi vypisovali aj mená všetkých hráčov Warchalovcov).

Karvay má celkom jasný interpretačný názor na Štyri ročné obdobia a v jeho tlmočení uplatňuje všetok svoj hudobný cit, talent, nadšenie. Imponovalo, ako dokázal orchester stíšiť až na hranicu počuteľnosti. V jemných úsekoch pianissimo bolo cítiť pokoj a pohodu ako protipól k dynamicky aj rytmicky vypointovaným častiam. Tento Vivaldi bol celý Karvayov a orchester dominoval predovšetkým v úsekoch fortissimo.

Dalibor Karvay, Slovenský komorný orchester, 2022, foto: Alexander Trizuljak / SF

Každá časť Vivaldiho diela je niečím špecifická. Všadeprítomná je zvukomaľba prírody, spevov vtákov, ale vyvážené sú aj sóla jednotlivých nástrojov. Málokedy tak dobre počuť napríklad violy alebo nástupy jednotlivých sólistov v orchestri. Skutočný balzam na dušu.

Aj v druhej polovici si mohla takmer plná sála Reduty (údajne v oba dni) prísť na svoje. Dramaturgia totiž spolu s umeleckým vedúcim SKO Ewaldom Danelom a sólistom Daliborom Karvayom vybrala Estaciones Porteñas (Štvoro ročných období v Buenos Aires) argentínskeho skladateľa Astora Piazzollu v aranžmán Leonida Desiatnikova.

Ešte máme v živej pamäti vlaňajší festival Konvergencie, ktorý mu venoval celý jeden ročník a odrazu takáto výborná možnosť vypočuť si skvelé dielo, inšpirované slávnym Vivaldim, ďalšiu hudbu so sugestívnymi rytmami, začínajúcu Letom, akoby znamením, že príroda sa v Južnej Amerike správa opačne, s časovým posunom.

Dalibor Karvay, Slovenský komorný orchester, 2022, foto: Alexander Trizuljak / SF

Astor Piazzolla sa preslávil využitím a propagáciou argentínskeho tanga spojením s džezom a klasickou hudbou. Ku skomponovaniu diela s názvom od Vivaldiho ho inšpiroval jeho súbor Nuevo Tango Quintet. Na objednávku Gidona Kremera toto dielo neskôr aranžoval rodák z ukrajinského Charkova, ruský skladateľ Leonid Desiatnikov pre husle a orchester, a práve on do neho vložil citáty z Vivaldiho.

Piazzolla strháva svojím rytmom a SKO s Karvayom dali do svojho výkonu práve tú potrebnú energiu. Kladiem si však otázku, prečo Danel „zaskočil“ za sólistku na čembale Maricu Dobiášovú, keď bolo treba tento nástroj použiť v závere skladby? Nebolo to ani elegantné, ani vhodné. A ani s ohľadom na nasledujúci prídavok (ktorý sa, samozrejme, dal očakávať) – 3. časť z Koncertu pre husle a orchester g mol, Leto. Tam bolo čembalo naozaj potrebné. Škoda tejto mladíckej nedbalosti, nemusela nastať po tak úžasnom, radosťou nabitom koncerte.

Autor: Viera Polakovičová

písané z koncertu 1. 4. 2022

Slovenský komorný orchester
Koncertná sieň Slovenskej filharmónie
31. marca a 1. apríla 2022

Slovenský komorný orchester
Ewald Danel, umelecký vedúci
Dalibor Karvay, husle

Antonio Vivaldi: Štvoro ročných období
Koncert pre husle a sláčikový orchester E dur Jar, RV 269
Koncert pre husle a sláčikový orchester g mol Leto, RV 315
Koncert pre husle a sláčikový orchester F dur Jeseň, RV 293
Koncert pre husle a sláčikový orchester f mol Zima, RV 297
Astor Piazzolla / Leonid Desiatnikov: Štvoro ročných období v Buenos Aires
Verano porteño
Otoño porteño
Invierno porteño
Primavera porteña

www.filharmonia.sk

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

muzikologička, hudobná kritička a publicistka, členka Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár