Po kom je pomenovaný železničný vagón?

0

Týždenný prehľad najnovších článkov

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
„Mali by ste vidieť moje noty, sú pokryté škvrnami od vína a kávy a niekedy lietajú cez celú miestnosť.“ prezrádza rozprávač príbehov s basketbalovou výškou 193 cm. Napriek tomu holduje golfu. Basbarytónový rytier z Walesu Bryn Terfel sa 9. novembra 2020 dožíva polokrúhleho životného jubilea 55 rokov.

Wales, krajina drakov, Vikingov, kráľa Artuša a svätého grálu nedala hudobnému svetu iba Toma Jonesa. Chlap ako hora, meno ktorého v jeho rodnej waleštine údajne znamená malý kopec, je synonymom basbarytonálneho wagnerovského spevu praeter ceteros.

Duet s mŕtvym

Bryn Terfel na nás hľadí aj z obalov cédečok s hitmi z Broadway. Nesmrteľnú melódiu White Christmas, každoročné lákadlo alias illecebra predvianočného marketu, si na dvojalbume sviatočných spevov Terfel „strihol“ so samotným Bingom Crosbym. Ten bol v čase nahrávania Terfelovho albumu 33 rokov po smrti. Kto by nechcel také dueto?

Bryn Terfel mystický, zdroj: limelightmagazine.com

Syn chovateľa oviec a dobytka nedá dopustiť na waleskú klímu, ktorá má zrejme vplyv na zvýšenú kapacitu jeho pľúc. Bryn Terfel, ktorého dvakrát koncertne zažila aj Praha, je hrdým ambasádorom waleskej kultúry a nositeľom rytierskeho titulu od britskej kráľovnej.

Obyvatelia Walesu sú presvedčení, že ich jazyk je najstaršou autochtónnou rečou Britských ostrovov. Relevantné zmienky o waleštine pochádzajú už zo 6. storočia. Terfelovo detstvo poznačila vidiecka krajina v okolí Pant Glas. Platforma Eisteddfod vzdialene sa ponášajúca na projekt Slovenský slávik pod gesciou Petra Dvorského, rozospievala celý národ. Bryn vyrastal v úzkom kontakte s ľudovou piesňou. Ulovila ho sieť speváckych súťaží – a on bol sľubnou rybou.

Pokiaľ ide o súťaže, vokálne zápolenie v Cardiffe v roku 1989 nenechalo hudobných publicistov chladnými. O prvenstvo zabojovali vtedy ešte neznámi tigri z ríše nízkych hlasov Bryn Terfel a Dmitri Hvorostovsky. Walesan skončil v tesnom závese za Rusom. „Bol som si istý, že vyhrám, až kým neprišiel Bryn a nezačal spievať Wagnera“, zaspomínal si sivovlasý sibírsky barytón, ktorý žiaľ v roku 2017 podľahol zákernej chorobe.

Súboj barytónov. Terfel a Hvorostovsky zápolili na speváckej súťaži v Cardiffe. Zdroj: pinterest.com

Opera a rugby

Donum patientiae, dar trpezlivosti, si pod vianočným stromčekom nerozbalíme. Spí hlboko v nás. O desať rokov po cardiffskom speváckom „boxe“ však Terfelove výkony útočili na hudobný apex až natoľko, že sa bez známok trémy postavil pred zaplnený štadión Millenium. Opäť v Cardiffe. Hymna svetového pohára v rugby World in Union našla v ňom dôstojného interpreta.

Pieseň nahrala aj novozélandská sopranistka Kiri Te Kanawa. Pôvodný melodický motív má od športu asi tak ďaleko, ako Beethoven od futbalu. Melódia World in Union je prevzatá z Holstovej orchestrálnej suity Planéty zo sveta modernej klasiky, alebo ak chcete, klasickej moderny.

Ako dieťa spieval od rána do večera. Nebolo preto prekvapením, že pôvodne mal nastúpiť na domáce The Royal Welsh College of Music and Drama v meste Terfelových veľkých príležitostí v Cardiffe. Plány mu skrížil tlačiarenský škriatok. Stredovekí pisári mu dali meno lapsus calami, pokĺznutie pera. Alebo to predsa len bol nehumorne humorný ľudský faktor?

Bryn Terfel je hudobným rozprávačom príbehov. Zdroj: pinterest.com

List pre slečnu Terfelovú

Mladá operná nádej si na školu riadne podala prihlášku. Odpoveď, ktorá mladíkovi prišla, patrí do rubriky Lebo medveď. Na obálke stálo Miss Terfel – akoby bol ženou! Pochybenie školskej administratívy ho rozčúlilo natoľko, že si zbalil kufre a odišiel študovať do Londýna.

Vývoj udalostí ukázal, že toto rozhodnutie bolo správne. Čo dodať na adresu kurióznej epištolárnej titulatúry „slečne Terfelovej“ zo študijného oddelenia? Pojem administratíva je zložený z latinských slov ad a ministrare (prípadne v tvare gerundia ad ministrandum), čo sa v preklade rovná slovenskému „súci k službe“, „na slúženie“. Slúženie či súženie?

Učiteľ nie je krieda píšuca na prázdnu tabuľu. Osemdesiatšesťročný mladík, vokálny pedagóg a majiteľ hromového barytónu Arthur Reckless bol Terfelovým strážnym anjelom. Talentovanému Walesanovi sa počas jeho londýnskych tovaryšských rokov venoval tiež basbarytonista Rudolf Piernay zamilovaný do severity Bachových oratórií. V roku ukončenia štúdií 1989 získal Bryn pamätnú medailu nesúcu meno altistky Kathleen Ferrier.

Pred vystúpením stratou sebadôvery rozhodne netrpí. Bryna Terfela sprevádza povesť pohodového obra. Zdroj: pinterest.com

V meste povestných červených telefónnych búdok sa Brynova vnútorná emočná anténa väčšinou naladila na popovú vlnu. Klasika mu (k nevôli jeho učiteľov) nevoňala. Ak by sme sa Bryna – študenta spýtali, kde sa vidí o desať rokov, konverzácia by sa pravdepodobne zvrtla na jeho milované waleské piesne.

Slimák s ulitou emócií

Stačil však jeden večer s Otellom Plácida Dominga v Covent Garden a mladíka zasiahol blesk. Verdiovským spevákom sa však nestal (z Verdiho prestretého stola si „zobol“ iba Falstaffa a Forda). Reputáciu si začal budovať najmä ponorením sa do Mozartových komických postáv.

Na vrchole umeleckej pyramídy Waleskej národnej opery stál na prelome osemdesiatych a deväťdesiatych rokov dirigent Charles Mackerras, ktorého si česká hudobná verejnosť spája so zahraničnou renesanciou diel Leoša Janáčka. Práve on v roku 1990 dirigoval predstavenie Mozartovej komédie Così fan tutte, v ktorej si Bryn Terfel zahral a zaspieval rolu Guglielma.

Nasledovala Figarova svadba a spolu s ňou Terfelova niekoľkoročná umelecká svadba s Mozartovým géniom. V Kráľovskej opere v Covent Garden v roku 1992 úspešne naštudoval Masetta v Donovi Giovannim. Na La Scalu dozrel čas v roku 1997. Tipnite si, ktorý skladateľ bol na programe. Áno, Mozart. A prevtelenie do úlohy Figara.

Nezľaknite sa. To iba Bryn Terfel trénuje na cédečko s áriami operných záporákov. Zdroj: pinterest.com

„Hudba je úžasná guľa a reťaz, ktorú si nosíme všade so sebou.“ Naráža spevák na starorímsku múdrosť omnia mea mecum porto? Všetko svoje nosím so sebou. Všade. Sme slimáky, ktoré si nesú na pleciach neviditeľnú ulitu spomienok, emócií a pocitov. Na rozdiel od slimáka človek len ťažko docení pomalosť…

Zlý chlapec

Brynovo dramaturgicky netradične koncipované cédečko Bad Boys štylizuje operného Golema do polohy filmového drsniaka. Prehliadka zloduchov z neklasicky klasických partitúr je hudobným orlojom, na ktorom defilujú postavy z Terfelovho repertoárového jadra. Celý tento „stroj“ poháňa ruka veľkého hodinára Wagnera – skladateľa, ktorý v posledných rokoch zamestnáva Terfelovu myseľ ad occasum solis. Až do západu slnka.

Prsteň Nibelungov s Brynom Terfelom na plagátoch Metropolitnej opery otriasol múrmi Valhally, hoci ešte v septembri 2007 boli Terfel a Wagner dosť na nože. Nie, Wagner za to nemôže, jeho deklamácia bola pre speváka odchovaného jazykom plným na prvý pohľad krkolomnou pavučinou spoluhlások hračkou.

Bozk ako pečať. V roku 2019 sa Terfel oženil s britskou kráľovskou harfistkou Hannah Stone. Zdroj: classicfm.com / Cai Morgan

Veci sa zomleli inak. Terfel vycúval z projektu Prsteňa Nibelungov v opere v Covent Garden, pretože jeho šesťročný syn sa musel podrobiť opakovaným chirurgickým zákrokom. V novembri 2007 už našťastie spieval Figara v Zlatej podkove za oceánom a žrebcovi času na maratóne príležitostí iskrili podkovy.

Nasmeroval si to na najvyššiu horu rodnej krajiny. Nežartujeme. Na jar 2014 sa v anglofónnych médiách roztrhlo vrece so správami, podľa ktorých po opernej hviezde z Walesu pomenovali železničný vozeň.

Vláčiky aj operný piknik

A nie hocijaký. Horská železnica Snowdon sa začala budovať už koncom 19. storočia a návštevníkov svojimi panoramatickými výhľadmi hneď vezme do hrsti. Bryn Terfel na rekonštrukcii technickej pamiatky štedro participoval a pravdepodobne ako jediný operný interpret v novodobej histórii sa dočkal svojho vláčika. Takého ozajstného.

Operný Superman dokonca nechal na vrchol Snowdonu železnicou priviezť klavír a „rozbalil to“ pod holým nebom, až sa waleské hory zelenali. V piesni Gwynna Williamsa My Little Welsh Home sa spojil s krajankou pianistkou Annette Bryn Parri a celý projekt snímali z helikoptéry.

Bryn Terfel v zajatí hôr. Zdroj: pinterest.com

Po mozartovskej dramme giocoso Terfel v priebehu deväťdesiatych rokov odomyká dvere do salónu Schubertovej aj Schumannovej poetiky. Zmeral si sily aj s barokom, Terfelov album Händelových talianskych a anglických árií má svoje miesto v nejednej domácej fonotéke.

Jeho legato nie je dlhou talianskou špagetou, zaujme však dynamickým tieňovaním a zmyslom pre pianissimo, dychovou istotou a čímsi zemitým a kamenným. Oceľové srdce Scarpiu, na ktorom sa Toscine slzy menia na ľad.

Umelec krstený ako Bryn Terfel Jones podpísal v roku 1992 exkluzívny nahrávací kontrakt so spoločnou Deutsche Grammophon. Strieborné disky pritiahli na jeho vystúpenia rockerov aj estétov. Pred desaťtisícovým davom sa v roku 2003 objavuje v spoločnosti José Carrerasa a crossoverovej divy Hayley Westenry. Hudobná expozícia Faenolského operného festivalu ponúkala obrazy z každého kúta umeleckej „povaly“.

Faenol Festival bol Terfelovým dieťaťom, založil ho v roku 2000 v rodnej zemi. Letná hudobná fontána mala životnosť jedného decénia. Piknik v tráve ozvučený opernými áriami a driemanie v daždi melódií.

Prvé (k)roky s Mozartom. Na Figarovej svadbe v roku 1997 chýbali koláče, ale nechýbal na nej hlas Bryna Terfela. Zdroj: pinterest.com

Diablov most

Prečo je Terfelov naturel kompatibilný práve s Wagnerovým panteónom? Múry osobnej pevnosti postavené z tehál rešpekt vzbudzujúcej postavy či vokálno-hereckých daností sú pevné. Nad nimi sa rozkladá waleské nebo plné legiend o spojení viditeľného a neviditeľného sveta. Legendy objímajú ľudskú dušu ako brečtan šplhajúci sa na plot.

Podľa jedného rozprávania waleský Ceredigion vraj navštívil sám diabol. Stalo sa to v 11. storočí. Rohatý uzavrel dohodu s miestnou farmárkou. Mala kravu, ktorá pri prechode cez brod uviazla v rieke, a keďže bola ženinou jedinou obživou, rozhodla sa požiadať o pomoc samotného čerta.

Pekelník žene prisľúbil, že postaví cez rieku most. Nebol by to čert, keby si zároveň neuložil „malú“ podmienku. Vezme si do pekla dušu prvého živého tvora, ktorý vykročí na diablov most. Farmárka dala vyslancovi podsvetia svoje slovo. Nestačila sa ani nadýchnuť, a most bol postavený.

Zákerný Scarpia – jeden z operných démonov v ľudskom tele a s tvárou Bryna Terfela. Zdroj: pinterest.com

Aj kravička sa už spokojne pásla na lúke. Čert si leštil pazúry, ako nimi chňapne po úbohej žene. Na druhý breh sa nemohla dostať inak, než cez pekelný most. Žena nestratila duchaprítomnosť a hodila na most bochník chleba. Jeho vôňa prilákala psíka a rozbehol sa na čertovu lávku. Rohatému cvakli zuby naprázdno a farmárka zostala nažive.

V Ceredigione majú tri historické mosty a medzi miestnymi sa dodnes traduje, že v jednom z nich má prsty Belzebub. Operné mosty Bryna Terfela, ktorý sa prvýkrát zahľadel na modré nebo nad hlavou 9. novembra 1965, našťastie do pekla nevedú.

Autor: Lucia Laudoniu

video

Händelovo vyznanie zeleným lúkam a hájom z opery Alcina.

Prvá kapitola rozprávača príbehov. Takto sa absolvent londýnskeho vokálneho štúdia Bryn Terfel uviedol v roku 1989 v Cardiffe.

„Spieval som ju mojim deťom. A predsa nezaspali.“ Týmito slovami uviedol Terfel waleskú uspávanku, ktorú predniesol na decembrovom recitáli v roku 2019 v Moskve.

Večer s Brynom, Josém a jednou Novozélanďankou. Televízny zostrih z koncertu z Faenolského festivalu klasickej hudby pod holým nebom.

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Lucia Laudoniu

slovenská historička, muzikologička, publicistka a výtvarníčka rumunsko-talianskeho pôvodu

Zanechajte komentár

Sledujte nás na Facebooku