Po verbálnych „piruetách“ Anna Netrebko opäť žiarila – vo svojej prvej Aide vo Viedni

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Po novembri 1989, keď sa po páde železnej opony otvorila možnosť voľne prekračovať slovensko-rakúsku hranicu, viedli cesty operných fanúšikov predovšetkým do Viedenskej štátnej opery. Mnohí sme si doslova odstáli (tieto lístky boli za symbolickú cenu) takmer celý repertoár divadla a spoznávali prvú ligu spevákov a dirigentov.

Niektoré tituly z tohto, ale aj staršieho obdobia, sa dodnes nestratili z plagátov. Sú stále životaschopné a neraz pravdivejšie, než mnohé „zmodernizované“. Wallmannovej Tosca z roku 1958, Zeffirelliho Bohéma z 1963, Schenkov Gavalier s ružou z r.1968, Nápoj láskyAndrea Chénier zo začiatku 80. rokov – a to som spomenul len tie skutočné „klasiky“. Giuseppe Verdi so svojou Aidou z roku 1984 patrí tiež do tejto kategórie.

G. Verdi: Aida, Viedenská štátna opera, 2023, Elīna Garanča (Amneris), Luca Salsi (Amonasro), Jonas Kaufmann (Radames), Anna Netrebko (Aida), foto zo zákulisia, zdroj foto: FB Elīna Garanča

V obnovenom naštudovaní (divadlo má pre návraty inscenácií svoje pomenovania, v tomto prípade išlo o „Wiederaufnahme“ – škoda, že v Opere SND podobné označenia chýbajú, napríklad aktuálne v prípade Bohémy) Štátna opera v 125. repríze, po takmer štvorročnej pauze, vzkriesila nadčasovú javiskovú podobu dnes už nežijúcich tvorcov. Francúzskeho režiséra Nicolasa Joëla (pre korektnosť, uvádza sa ako „režijná koncepcia“) a talianskeho scénografa Carla Tomassiho.

Prečítajte si tiež:
Nad slávou slnko (ne)zapadá. Odtajnené tajomstvá Verdiho Aidy
Známy-neznámy Giuseppe Verdi
S egyptologičkou Veronikou Verešovou o Verdiho Aide a Egypte

Nebude predmetom tejto recenzie opis vizuálneho tvaru bezmála štyri desaťročia žijúcej Aidy (na premiére ústredný pár vytvorili Maria Chiara a Luciano Pavarotti), ktorá prináša v historizujúcej výprave a kostýmoch stále vernú atmosféru príbehu. Vie vytvoriť ilúziu veľkoleposti masových scén, intimitu komornejších výjavov a zároveň umožňuje sólistom formovať profily postáv bez režisérskych limitov. Že atraktívne obsadenie je silnejším magnetom ako výdobytky tzv. režisérskeho divadla (nemyslené pejoratívne), dokázal od začiatku sezóny beznádejne vypredaný blok štvorice predstavení Aidy s úplne novou sólistickou zostavou i dirigentom. Navyše, Elīna Garanča vytvorila prvú Amneris vo svojej kariére.

G. Verdi: Aida, Viedenská štátna opera, 2023, Luca Salsi (Amonasro), Anna Netrebko (Aida), zbor, foto: Michael Pöhn

Dnes 51-ročna Anna Netrebko si po vlaňajšej ruskej invázii na Ukrajinu pre dobré vzťahy s prezidentom Putinom dočasne zabuchla dvere do svetových operných domov. Po verbálnych „politických piruetách“ ju aktuálne už väčšina týchto divadiel znova akceptuje. Jej viac či menej úprimné vajatanie pretromfla sila umenia.

Svojou prvou Aidou vo Viedenskej štátnej opere (rolu už vytvorila na viacerých prestížnych scénach a festivaloch a v lete 2023 je avizovaná v rámci storočnice Areny di Verona) bezvýhradne presvedčila o svojej javiskovej charizme a speváckej jedinečnosti.

Naživo som Annu Netrebko nepočul viac rokov, bol som teda nadmieru zvedavý, ako sa jej hlas udomácnil v dramatickom odbore. V prvom rade sa môže oprieť – popri primárnej farebnej príťažlivosti timbru, čo však nie je samospasiteľné – o nezlyhávajúcu techniku. Jednak dychovú, od ktorej sa odvíja všetko ostatné, ale aj o schopnosť prejsť bez zlomu do tmavých hĺbok. Vďaka technike Netrebkovej tón znie koncentrovane v každej dynamickej sfére, v každej polohe. Centrálny register má okrúhlosť, teplú farebnosť a lesk, do výšok ide v plynulom legate, dokáže ich tvoriť rovnako presvedčivo v piane (v tzv. Nílskej árii Qui Radames verrà! na jednom dychu prešla stúpaním, vysokým C i zostupom), ako aj vo forte. Netrebkovej Aida má celkovo lyrickejší tvar, no obsahuje množstvo výrazových nuáns.

G. Verdi: Aida, Viedenská štátna opera, 2023, Elīna Garanča (Amneris), Anna Netrebko (Aida), Jonas Kaufmann (Radames), foto: Michael Pöhn
G. Verdi: Aida, Viedenská štátna opera, 2023, Elīna Garanča (Amneris), foto: Michael Pöhn

Rovnako oslavovanou protagonistkou bola Elīna Garanča, ktorá si debut v postave Amneris načasovala na zrelšiu periódu svojej kariéry. Plánovaný termín jej pandémia síce trocha posunula, no o väčší bol jej triumf vo Viedni, ktorá 46-ročnú lotyšskú mezzosopranistku miluje. Pre tento dramatický part je dnes umelkyňa vyzbrojená potrebným objemom tónu, jeho priebojnosťou, ktorou sa bez najmenšieho forsírovania nesie ponad orchester v každej polohe, najmä strednej a vysokej.

Postavu ma vytvarovanú do detailov, v hlase i herecky má dostatok emócií a vášne, aj keď nie sú podávané živelne, ale pre ňu typicky skôr kontrolovane. Avšak Amneris nie je verizmus, takže z tohto hľadiska nemožno mať námietky. Poznámočka k obom dámam – precízna artikulácia. Ak ešte v jednej vete ostanem pri ženskom obsadení, tak musím spomenúť lahodne, zamatovo znejúci soprán mladej Ukrajinky Anny Bondarenko v malej, ale nie celkom ľahkej postave Kňažky.

V tieni dámskeho dua protagonistiek ostal Jonas Kaufmann (Radames). Do polovice večera sa veľmi šetril, ak to bolo len trocha možné, tak sa jeho dynamika pohybovala medzi pianom a mozzoforte (vrátane nepresvedčivej a divácky vlažne odmenenej vstupnej árie Celeste Aida), do vyššej polohy sa dostával pod tlakom. Ťažiť len z tmavej farby hlasu, keď mu chýba kovový lesk a suverenita výšok, mu asi dlho nevydrží.

G. Verdi: Aida, Viedenská štátna opera, 2023, Jonas Kaufmann (Radames), foto: Michael Pöhn

V treťom a štvrtom dejstve sa viac uvoľnil, v duetách ho „potiahli“ obe protagonistky, takže v nich sa snažil byť aj v dynamike vyrovnaným partnerom. Záverečnú scénu v hrobke mohol opäť odspievať v piane, tu však to bolo akceptovateľné. Vnímať značnú časť partu Radamesa na spôsob Schubertových piesní sa však na veľkých javiskách jednoducho nedá.

Bohatým, v polohách krásne vyrovnaným barytónovým materiálom a štýlovo verným podaním upútal Luca Salsi ako Amonasro. Z interpretov basových postáv bol prijateľnejší Iľja Kazakov ako Kráľ, zatiaľ čo Alexandrovi Vinogradovovi (Ramfis) chýbal pokojnejší tón i rytmická presnosť.

Nuž a kolektívne telesá? Z pre mňa nezvyklého miesta na balkóne, kde je akustika ešte kvalitnejšia než na prízemí, znel orchester pod taktovkou Nicolu Luisottiho nesmierne plasticky a transparentne. Vo svojej koncepcii sa striktne držal partitúry, jej rozvrstvenia na lyrické a dramatické miesta. Nikdy neprekrýval sólistov, v temporytme bol akurátny. Zbor, pripravený Thomasom Langom, svoj rozsiahly part predniesol v širokom spektre farieb, s plnokrvným výrazom.

G. Verdi: Aida, Viedenská štátna opera, 2023, foto: Michael Pöhn

Do posledného miesta vypredaná Viedenská štátna opera (tento stav platí pre všetky štyri večery) odmenila všetkých sólistov dlhotrvajúcimi ováciami. Vraj na adresu Netrebkovej zaznelo aj z môjho mesta nepočuté, takže asi ojedinelé (zrejme politicky motivované a z tohto hľadiska nie neodôvodnené) „bú“. Pri umeleckom vchode sa zhromaždili desiatky zberačov autogramov a fotiek. Rozdávali ich Garanča, Salsi, Luisotti. V istej chvíli sa fanúšikovia začali rozchádzať. Vraj Netrebko a Kaufmann opustili divadlo iným východom. A tak som si spomenul na slová Edity Gruberovej, potvrdené Petrom Valentovičom, s akou trpezlivosťou a oddanosťou svojmu publiku absolvovala podobné pridané „dejstvo“ za bránami divadla. Nuž, nie je diva ako diva.

Autor: Pavel Unger

písané zo 125. reprízy 14. 1. 2023

G. Verdi: Aida
Viedenská štátna opera
Premiéra: 30. apríla 1984

Dirigent: Nicola Luisotti
Režijný koncept: Nicolas Joel
Scéna: Carlo Tomassi
Choreografia: Jan Stripling

osoby a obsadenie reprízy 14. 1. 2023

Kráľ: Ilja Kazakov
Amneris: Elīna Garanča
Aida: Anna Netrebko
Radames: Jonas Kaufmann
Ramphis: Alexander Vinogradov)
Amonasro: Luca Salsi
Posol: Hiroshi Amako
Kňažka: Anna Bondarenko

www.wiener-staatsoper.at

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

operný kritik a publicista, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár