Košice – Divadlo je živý organizmus a jeho prevádzka so sebou prináša rôzne nepredpokladané situácie. Presvedčiť sa o tom mohli diváci na sobotňajšej repríze Verdiho Otella v Štátnom divadle Košice. Po približne 40 minútach predstavenia totiž začala kolabovať konštrukcia scény. Chod inscenácie sa prerušil, opona šla nadol a v konečnom dôsledku sa zvyšok predstavenia mohol uskutočniť len ako koncertné prevedenie opery. Nič to však neubralo na jeho hudobnej kvalite.
Krátko po Jagovej árii v druhom dejstve, v ktorej takpovediac hromží na celý svet, sa svet na javisku začal rozpadať. Na proscéniu sa nachádzali predstavitelia Otella a Jaga a ako začala za nimi pracovať točňa, čosi sa stalo. Divák si ako prvé mohol všimnúť, že v zadnej časti scény čosi spadlo a že tá časť, ktorá je vpredu, sa začína akosi nakláňať.
G. Verdi: Otello, ŠD Košice, 2019, ukážka scény
foto: Joseph Marčinský
„Kulisy Otella sú postavené na dvoch točniach, ktoré vďaka presne určenému rozpisu režiséra a scénografa prinášajú zmenu situácií a prostredia celého príbehu. Pre diváka je takáto výprava mimoriadne atraktívna a prináša nesmiernu variabilitu jednotlivých situácií. Vždy pred každým predstavením sa všetko musí dokonale skontrolovať a niekoľkokrát vyskúšať, aby bola istota, že všetko riadne funguje. To sa stalo aj pred sobotným predstavením a ešte počas prvého dejstva všetko prebiehalo podľa plánu.
Žiaľ, z nepredvídaných dôvodov došlo k vychýleniu, respektíve uvoľneniu krajného segmentu, ktorý predstavuje bránu. V spodnej časti sa počas pohybu točne zavadil o pevne zafixovaný segment uchytený k portálu. Aj napriek okamžitému zásahu spočívajúcemu v zastavení pohybu točne došlo k čiastočnej deštrukcii kulís,“ vysvetlil pre Opera Slovakia riaditeľ košickej opery Karol Kevický. Inak povedané, v celej skutočne veľkej konštrukcii to ruplo a jednotlivé jej časti sa podozrivo naklonili…
Skolabovaná scéna košického Otella, 27. 4. 2019, zo zákulisia
Hoci na javisku ešte chvíľu pokračovala – i keď rozpačito – herecká akcia, začala klesať opona a orchester prestal hrať. „Sedel som v hľadisku a hneď ako som zbadal, že niečo nie je s kostolným poriadkom a videl som, ako sa scéna začína nebezpečne nakláňať, odbehol som do zákulisia. Predovšetkým ma zaujímalo, či sa nedajbože niekomu niečo nestalo,“ doplnil Karol Kevický. Po dohode s inšpíciou sa zastavilo predstavenie, Karol Kevický oznámil divákom 10 minútovú prestávku s tým, že po nej sa rozhodne, či bude predstavenie vôbec môcť pokračovať.
„Poprosil som dirigenta, aby sme rozohrané dejstvo z bezpečnostných dôvodov odohrali koncertne pred zatiahnutou oponou. Spočiatku sme uvažovali, či by sme počas riadne plánovanej prestávky nemohli scénu nejako opraviť, ale vzhľadom na jej monumentálnosť to bolo nemožné. Nakoniec javisková technika zafixovala scénu podperami a na javisko nesmel nikto vstúpiť.“ dodáva Karol Kevický.
Nová inscenácia Verdiho Otella mala v Košiciach premiéru 22. februára tohto roku a šlo len o tretiu reprízu predstavenia (takže piate uvedenie vrátane dvoch premiér) a aj preto diváci ocenili, že vedenie divadla sa nerozhodlo predstavenie úplne zrušiť. „Keďže k divákom máme rešpekt a úctu, zrušiť predstavenie bola tá posledná možnosť. Zafixovali sme kulisy, vylúčili ich z predstavenia a zabezpečili tak bezpečnosť účinkujúcich a divákov. V priebehu pár minút sme spolu so zbormajstrom, sólistami a inšpíciou našli riešenie ako operu dohrať koncertne. Všetci veľmi operatívne zareagovali a hneď na mieste sme dohodli zmenu pôvodnej réžie a zvolili postup ako minimálnymi hereckými prostriedkami vyjadriť dej príbehu pred oponou.
Nástupy a odchody účinkujúcich sa udiali cez hľadisko a núdzovými východmi. Diváci nám veľmi fandili a odmenili nás srdečným potleskom. Boli k nám veľmi zhovievaví a bolo na mnohých vidieť, že s nami súcitia a kolegiálne ocenili snahu sólistov i celej opery dohrať predstavenie – i keď v obmedzených podmienkach a v neštandardnom režime.“ uviedol Karol Kevický.
Skolabovaná scéna košického Otella, 27. 4. 2019
foto: amatérsky záber diváka
Samozrejme, nie každý divák bol s takouto situáciou spokojný, predsa len – kupoval si lístky na divadelné predstavenie, nie koncertné prevedenie opery… „Bol som si veľmi dobre vedomý, že v danej chvíli nevieme ponúknuť plnohodnotné predstavenie so všetkým, čo k divadlu patrí. Preto som ešte pred riadnou prestávkou predstúpil znova pred publikum, ospravedlnil sa im za vzniknuté technické problémy a tlmočil naše rozhodnutie, že napriek všetkým problémom predstavenie dohráme s kolegami v koncertnej podobe, pretože poškodenie kulís nie je možné v tak krátkom čase odstrániť. Zároveň som im ponúkol možnosť vrátenia vstupného alebo náhradného predstavenia. Domnievam sa, že to bolo slušné a divák si zaslúžil možnosť sa rozhodnúť. Nakoniec sa vstupné rozhodlo vrátiť 33 divákov z celkového počtu 363 návštevníkov.
Všetkým, čo odišli by som sa chcel ešte raz ospravedlniť a všetkým, ktorí sa rozhodli zostať, by som sa chcel touto cestou naozaj úprimne poďakovať za ich podporu a zhovievavosť. Verte, že nás to všetkých veľmi mrzelo a umelci dali do svojich výkonov ešte väčšie úsilie ako za normálnych okolností, pretože cítili spriaznenosť s publikom a ich úžasnú podporu, čím sa postarali o neopakovateľnú atmosféru akejsi spolupatričnosti.“
Tým divákom, ktorí sa rozhodli zostať, bolo odmenou skutočne hudobne a spevácky výnimočné predstavenie na čele s trojicou predstaviteľov – Michalom Lehotským ako Otellom, Mariánom Lukáčom ako Jagom a Janette Zsigovou ako Desdemonou. Mohlo by sa zdať, že absencia scény sa podpíše pod nižšiu kvalitu predstavenia, opak bol však pravdou a z hudobného hľadiska šlo o predstavenie s mimoriadnou kvalitou.
„Samozrejme, bola to situácia, ktorá nás všetkých zaskočila. Hoci sa na javisku skutočne môže udiať všeličo, toto nikto z nás nečakal,“ uviedla pre Opera Slovakia Janette Zsigová. „Uvítala som možnosť dokončiť operu aspoň koncertne, keďže okrem premiéry som mala možnosť spievať do konca sezóny len v tejto jednej repríze. Samozrejme, že príprava speváka je iná, ak ide o divadelné predstavenie a iná, ak ide o koncertné uvedenie, ale v Otellovi je vlastne aj tak najdôležitejšie vykreslenie drámy v jeho vnútri a jeho zmeny citov k Desdemone. Ako sa hlboká láska mení na nenávisť a pocit absolútnej zrady. Na to nepotrebujete kulisy… Mnoho spoločných duetov alebo svojich árií sme mali tak či tak režijne naplánované spievať na proscéniu, takže skutočnosť, že za nami bola opona zatiahnutá, až tak veľmi do nášho speváckeho a hereckého nasadenia nezasiahla,“ dodala.
Štátne divadlo Košice
Okrem už spomínanej trojice predstaviteľov si vyskúšali ako zvládnuť v chode divadla takúto kurióznu situáciu aj ďalší sólisti, medzi nimi Jaroslav Dvorský, Anton Baculík, Apostol Milenkov, Mihály Podkopájev, Viera Kállayová a Martin Kovács. Rovnako aj zbor, detský zbor, orchester a samozrejme dirigent Jan Novibilský.
Po skončení predstavenia však samozrejme nebolo ešte ani zďaleka po všetkom. „Pred demontážou sme museli urobiť podrobnú obhliadku miesta a stav poškodenia kulís ako aj dôkladne posúdiť a zvážiť postupnosť demontáže, hlavne z ktorého miesta a ktorým dielom kulís sa začne demontáž a akým spôsobom. K demontáží sa muselo pristúpiť opatrne, no našťastie nenastali žiadne komplikácie. V priebehu nedeľňajšieho dopoludnia sa všetko úspešne podarilo zvládnuť. Počas predstavenia by to bolo nemožné, lebo montáž aj demontáž scény k Otellovi si vyžaduje viac ako päť hodín. Napriek tomu, že scéna pôsobí monumentálne, nie je hmotnosťou až taká ťažká, všetko sú to segmenty pozostávajúce z dreva, odľahčených materiálov a špeciálneho polystyrénu. Vyžaduje si to však presný pracovný postup s dôkladnou fixáciou jednotlivých častí. Výška niektorých kulís je totiž až 7,2 metra a celková váha scény sa pohybuje okolo 4,5 tony,“ dodal Karol Kevický na záver.
Pripravila: Dáša Juhanová
Recenziu premiéry košického Otella sme priniesli v článku Verdiho Otellom zdolali Košičania ďalší skúšobný kameň
