Pod taktovkou Daniela Raiskina zaznel v bratislavskej Redute Bella, Shor a Čajkovskij

0

Týždenný prehľad najnovších článkov

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Piatkový koncert Slovenskej filharmónie (18. 6. 2021) bol zároveň aj záverečným koncertom šéfdirigenta Daniela Raiskina s orchestrom v 72. sezóne SF. Ako hosť sa predstavil ruský huslista Sergej Dogadin. Koncert sa uskutočnil v spolupráci s Európskou nadáciou na podporu kultúry (European Foundation for Support of Culture).

Umelecká sezóna sa chýli ku koncu a my si pomaly zvykáme na polo-normálny život. Zatiaľ čo vonku pred historickou budovou SND znel džez a folklór a ľudia si užívali horúci letný večer, v Slovenskej filharmónii bol naďalej limitovaný vstup pre 250 osôb a návštevníci i časť hudobníkov museli mať rúška. Na koncerte mali prednosť abonenti štvrtkových a piatkových cyklov, lístkov bolo teda pre dvojnásobnú kapacitu veľkej sály Reduty veľmi málo.

Tí však, ktorým sa vstupenka ušla, boli nadšení a po skončení koncertu ďakovali v stoji. A hoci patrím k tým, čo zdôrazňujú, že skoré vstávanie z miest sa tak ľahko deje iba u nás a na svete je to skôr výnimkou, aj ja som sa rada vzpriamila. Raiskin a filharmonici pripravili totiž v piatok 18. júna 2021 nevšedný koncert.

Daniel Raiskin, Slovenská filharmónia, 2021, foto: Ján Lukáš

Z pohľadu dramaturgie bol program obvyklý – predohra, sólový koncert s orchestrom a po pauze symfónia. Takýto program môžu nahradiť dva sólové koncerty za sebou, alebo dve symfónie či koncertná verzia opery, fantázii sa v 21. storočí medze nekladú. Kľučkovať však v pandémii so zahraničným šéfdirigentom nie je ľahké.

Prvý výkričník k pochvale súvisí s prvým číslom – Raiskin hrá slovenskú hudbu oveľa viac ako jeho predchodcovia. Tentokrát to bola Predohra k opere Kováč Wieland od Jána Levoslava Bellu. Druhý výkričník umiestňujem rovno za prvý – aj Raiskin je súčasťou projektu – v tomto čase finalizovanej nahrávky Bellovej kompletnej symfonickej tvorby! (o pripravovanej nahrávke sa so šéfdirigentom Danielom Raiskinom rozprával Ján Marták TU).

Prečítajte si tiež:
Ján Levoslav Bella – slovenský hudobný génius

Ján Levoslav Bella (1843–1936) je slovenský Smetana či Dvořák, či nemecký Wagner. Dožíva sa rehabilitácie a spracovania poprednými muzikológmi, skladateľmi a dirigentom Raiskinom, ktorý horí pre dobrú hudbu. Verím, že aj Predohru za takú považuje. Hlavne však je to práve on, ktorý z tohto diela spolu s filharmonikmi urobili skvost.

Predlohou Bellovej druhej opery bola kniha nemeckého básnika a libretistu Oskara Schlemma Tri drámy, v ktorej si Bella všimol severskú ságu o legendárnom kováčovi Wielandovi. Zaujímavý je súvis s Wagnerom, pretože Schlemm ju vypracoval podľa skíc nerealizovaného operného libreta Richarda Wagnera. Bella používa príznačné motívy podobne ako Wagner. V Kováčovi videl seba, vlastnú túžbu po láske a aj jeho utrpenie cítiť v tejto hudbe veľmi výrazne. Kováč Wieland mal trpký osud, na svoje uvedenie čakal vyše 30 rokov (1926) a hoci ho práve Slovenská filharmónia a Slovenský filharmonický zbor uviedli kompletne (koncertne v roku 1993), živá ostala na pódiu len Predohra. Dielo sršalo energiou, interpretácia zdôrazňovala heroizmus, údery kladiva vynikli ako memento utrpenia.

Prekvapením večera bol Koncert pre husle a orchester č. 1 Seascapes ukrajinského skladateľa Alexeya Shora v sugestívnej interpretácii ruského huslistu Sergeja Dogadina. Pre nás neznámy skladateľ má rukopis neoromantika a neoklasika, maľujúceho dojímavé, vrúcne skice. Pri zavretých očiach evokovala táto hudba nárek, hoci programovo je to skôr maľba prírody. Prístupná hudba sa vnárala do duše, bola na hranici filmovej hudby.

Sergej Dogadin, Slovenská filharmónia, 2021, foto: Ján Lukáš

Autor textov programového bulletinu, dramaturg Slovenskej filharmónie Juraj Bubnáš uvádza, že Alexey Shor (1970) je v kontexte iných skladateľských zjavov výnimočný. Je totiž matematickým géniom. Pôvodom z Kyjeva, štúdiom z Moskvy, emigroval v roku 1991 do Izraela a neskôr do USA. Je vedcom, hudba bola pre neho koníčkom, ale priťahuje ho čoraz viac a v Dubaji, kam vycestuje Slovenská filharmónia so svojím šéfdirigentom na jeseň tohto roka, bude rezidenčným skladateľom.

Vrúcny prejav huslistu, známeho a pozývaného na celom svete, zaujal aj návštevníkov Slovenskej filharmónie a v istom zmysle bol zaujímavejší ako samotná skladba, ktorá síce pútala opojnými melódiami, ale bola na hranici vtieravej ľúbivosti. Dogadin zdôraznil jej virtuozitu a svojím zanietením z nej spravil príťažlivý a na letný večer unášajúci moment.

Dogadin je úspešným sólistom, je laureátom radu medzinárodných súťaží, predovšetkým Čajkovského súťaže v Moskve (2011, 2019). V súčasnosti študuje na viacerých vysokých školách, o.i. na Universität für Musik und darstellende Kunst vo Viedni, kde s ním pracuje Boris Kuschnir. Vďaka jeho vynikajúcim výkonom ho podporila správa Rin Collection v Singapure, ktorú mu požičala husle z roku 1721 (vyrobil Domenico Montagnana).

Vyvrcholením koncertu bola Čajkovského Symfónia č. 5 e-mol, op. 64. Akoby bola dráma mottom tohto koncertu, hoci v Bellovi to bola aj svieža rytmickosť a hrdinstvo a v Shorovi skôr ľúbeznosť s podtónom náreku, prameniacom z podvedomia a génov prežitého. U Čajkovského to bola naozajstná dráma súvisiaca s údermi osudu a jeho prijatím. Symfónia preveruje všetkých hráčov, zaznievajú sugestívna sóla, jej vnútorná stavba znásobuje krásu samotných hudobných nápadov. Dielo plynie v rozdielnosti jednotlivých častí, aby vyvrcholilo záverečným búrlivým apelom. Petrohradský autor Čajkovskij v rukách skvelého Petrohradčana, Európana či svetoobčana Daniela Raiskina – to bolo strhujúce. Od premiéry v roku 1888 pod taktovkou skladateľa žije dielo v najrôznejších geografických kontextoch. Spolu s kompozíciou Shora odznie tiež na turné Slovenskej filharmónie v Dubaji.

Daniel Raiskin, Slovenská filharmónia, 2021, foto: Ján Lukáš

Aj keď je to symfónia, ktorá sa hráva často, akoby to bolo v piatok večer po prvý raz. Ako je možné, že to isté dielo, interpretované zdanlivo tým istým, partitúre verným spôsobom, môže strhnúť tak, že sa vryje pod kožu, pri jeho počúvaní zabúdame na svet okolo a máme ten pocit jedinečnosti? Čajkovskij si v interpretácii Raiskina a filharmonikov zaslúži tri výkričníky. Slovenská filharmónia predviedla excelentný výkon. To napätie, výraz, dráma, upokojenie, vyspievanie všetkých melódií, kompaktný celok drámy – tak znelo toto vrcholné dielo obdobia romantizmu. Z desiatok hráčov sa stal jeden a zároveň boli všetci dokonalými sólistami. Daniel Raiskin vyžaruje takú dobrú energiu, tak profesionálne vedie orchester, že ho filharmonici nasledujú s nadšením a ich súdržnosť prináša silné umelecké zážitky.

Atmosféra vo filharmónii bola jedinečná. Počas Čajkovského hudby sa nedalo myslieť na nič iné iba na hudbu v jej krásnej štruktúre, formovom stvárnení, v geniálne napísanej romantickej hudbe.

Autor: Viera Polakovičová

písané z koncertu 18. 6. 2021
(záznam koncertu je k dispozícii online TU…)

Bella / Shor / Čajkovskij
Koncertná sieň Slovenskej filharmónie
18. 6. 2021

Slovenská filharmónia
Daniel Raiskin, dirigent
Sergej Dogadin, husle

J. L. Bella: Kováč Wieland, predohra k opere
A. Shor: Seascapes pre husle a symfonický orchester
P. I. Čajkovskij: Symfónia č. 5 e mol, op. 64

www.filharmonia.sk | stream.filharmonia.sk

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

muzikologička, hudobná kritička a publicistka, členka Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár