Operetu ako javiskovú hudobno-dramatickú formu zaradili v tejto sezóne do repertoáru len v banskobystrickej Štátnej opere. V Košiciach a Nitre premiérovali muzikály. Dramaturgia ŠO na záver kalendárneho roka ponúkla divákom Dusíkovu operetu Hrnčiarsky bál (premiéry 13. a 14. decembra 2013). Spolu s Modrou ružou patrí toto dielo k hudobným skvostom národného umelca Gejzu Dusíka (1907-1988). Čo melódia, to šláger.
Titul „národný umelec“ prislúcha Gejzovi Dusíkovi právom aj po r. 1989. Z jeho 250 piesní mnohé znárodneli a napriek módnym vlnám sa spievajú podnes. Vyše milión gramoplatní s jeho piesňami nemá súpera. Dusíkových trinásť operiet tvorí vo svojom žánri základ slovenskej hudobnej moderny. Keby napísal iba finálne číslo Hrnčiarskeho bálu – Pieseň o rodnej zemi, stal by sa „Schubertom slovenskej operety“. No Hrnčiarsky bál má hrsť podobných krásnych melódií.
Túto operetu skomponoval Dusík na libreto Pavla Braxatorisa. Valčíky, foxtroty, kuplety, slovenské tanga, veľké tanečné a zborové scény, prekomponovaná predohra, ktorej jadro tvorí základ tanečnej scény v 3. dejstve, sú vložené do slovenského prostredia remeselníkov – hrnčiarov. Braxatoris mal pôvodne v predstave stupavských keramikárov, režisér a choreograf banskobystrickej inscenácie Jaroslav Moravčík preniesol dej do prostredia Myjavy. Celkovo vyznieva inscenácia ako oslava Slovenska. Revolučné meruôsme roky 19. stor. nemajú v tejto verzii prvoradú funkciu.
Hrnčiarsky bál, Štátna opera Banská Bystrica, 2013, foto: Jozef Lomnický
Pôvodná premiéra Hrnčiarskeho bálu bola r. 1956, kedy sa viedol boj o návrat operety na javisko, s ideovým podtextom. Režisér a choreograf dielo jemne upravil a pozornosť sústredil na ľúbostné vzťahy troch mladých dvojíc (v autorskej podobe málo diferencovaných) a výrazné typy remeselníkov, mešťanov či odrodilcov. Pri tvorbe mu výrazne pomáhali kostýmy Adrieny Adamíkovej. Navrhla a vytvorila štylizovanú podobu krojov z Myjavy i kostýmy remeselníkov a bohatších mešťanov. Z nich zaujalo zvlášť dámske oblečenie, s jemne vypracovanými detailmi a nákladnejšou materiálovou výbavou.
Jaroslav Moravčík vniesol na javisko pohyb a živosť najmä v tanečných číslach, ktoré čerpali prvky z regionálnych a celoslovenských štýlov. Vedľa vypracovaných myjavských tancov tak pobadáme znaky čardášu, východoslovenských karičiek, párových tancov s efektnými dvíhanými figúrami, čapášové prvky – plus Moravčíkov vynález: „búchačky“ s rôznymi rezonančnými nástrojmi (napríklad vareškami) a rytmickým podupávaním na trampolínových kruhoch (metafora hrnčiarskych kruhov).
Centrálnymi tanečníkmi je päť folklórne „vycepovaných“ párov z baletného súboru ŠO, ale Moravčík zapojil do tanca aj početný zbor a sólistov. Na javisku je stále čo sledovať. Pravda, J. Moravčík nezaprie sľukársky pôvod, z ktorého čerpá pri folklórnych číslach. Rokmi z neho vyrástol aj žiadaný režisér muzikálových a operetných produkcií. Jeho pozitívna povaha vytvára živnú pôdu pre inscenáciu, ktorá dýcha optimizmom a slovenskosťou. V operete však treba viac popracovať na artikulácii. Tá mnohé znejasnila v dialógoch.
Hudobné naštudovanie zverilo vedenie divadla mladému dirigentovi Jánovi Procházkovi, doposiaľ zbormajstrovi ŠO. Vyštudovaný orchestrálny dirigent srší energiou. Od prvého tónu vniesol do inscenácie mladý temperament. Niekedy musí ubrať na fortissime a viac preferovať dynamické kontrasty. Zbormajsterkou bola Iveta Popovičová, ktorá početné zborové čísla naštudovala zvukovo pestro, výrazovo zaujímavo, gradujúc ich do záverečnej apoteózy Piesne o rodnej zemi.
Hrnčiarsky bál, Štátna opera Banská Bystrica, 2013, foto: Jozef Lomnický
Hralo sa na scéne Jaroslava Valka, ktorý modrý horizont ozvláštnil priečeliami drevených dedinských domov a javisko rozčlenil vystupujúcimi kruhmi. Menšie verzie kruhov slúžili na komornejšie tanečné čísla.
Najviac potešili speváci, ktorí boli zvlášť v mužskej časti milým prekvapením: sami mladí fešáci – navyše tenoristi! Veľkým ziskom ŠO je angažovanie Roberta Smiščíka, tenoristu s mimoriadnou perspektívou, ale aj výkon hosťujúceho Petra Svetlíka (oboch v úlohe Petra), ďalej domáceho tenoristu Dušana Šima, nadaného aj herecky (tovariš Flóriš), ako aj ďalších dvoch tenoristov: domáceho Michala Hýrošša a hosťujúceho Petra Malého.
Sólistka ŠO Alena Hodálová sa zhostila postavy „rafiky“ Serafíny Tomašovičovej s pozoruhodným hereckým i speváckym vkladom. V satiricky kreovanej postave odrodilca Šándora exceloval Šimon Svitok. Po barytónových rolách vážneho charakteru dokázal mimoriadny talent pre komiku, až fyzickú ekvilibristiku. Zo sopranistiek zažiarila farebným, objemným sopránom mladá Oľga Bezačinská a. h., speváckou skúsenosťou i stále mladým zjavom Oľga Hromadová (chovanica Anička). Ilonku s meštiackymi sklonmi spievala mladá Katarína Procházková a lyrickým sopránom obdarená sólistka SND Helena Becse Szabo.
Martin Popovič ako džbankár Gašpar a Ivan Zvarík ako cechmajster Rafael boli kvalitní herecky i spevácky. Omylom bol Marián Labuda ml. ako džbankár Gašpar. Na Dusíka treba mať hlas. Činoherec Štefan Šafárik herecky vystihol bezcharakternosť figúry Rafaela. Ďalšie postavy obsadil režisér primeranými typmi (Patrícia Solotruková a Alžbeta Trgová alternovali dcéru majstra Gašpara, Eva Lucká bola v 2. obsadení Serafína, Ján Haruštiak hral, spieval a tancoval právnika Benického).
Od poeticky nasvieteného tanečného páru v 1. obraze je Hrnčiarsky bál inscenáciou, ktorá preferuje romantické city lásky, bezstarostnosť mladosti, dynamiku tanca i komiku, ktorá pobaví, no neuráža.
Autor: Terézia Ursínyová
Gejza Dusík: Hrnčiarsky bál
Opereta v 3. dejstvách
Štátna opera v Banskej Bystrici
I. premiéra│13. decembra 2013
II. premiéra│14. decembra 2013
Libreto│Pavol Braxatoris
Úprava textu│Alžbeta Lukáčová, Jaroslav Moravčík
INSCENAČNÝ TÍM
Hudobné naštudovanie a dirigent │Ján Procházka
Réžia a choreografia│Jaroslav Moravčík
Dramaturgia │Alžbeta Lukáčová
Kostýmy │Adriena Adamíková
Scéna │Jaroslav Valek
Zbormajsterka:│Iveta Popovičová
osoby a obsadenie
RAFAEL, džbankársky majster│Ivan Zvarík, Štefan Šafárik a. h.
SERAFÍNA, jeho žena│Alena Hodálová, Eva Lucká
ILONKA, ich dcéra│Katarína Procházková, Helena Becse Szabo a. h.
ANIČKA, ich chovanica │Oľga Hromadová, Oľga Bezačinská a. h.
FERKO, tovariš│Michal Hýrošš, Peter Malý a. h.
FLÓRIŠ, tovariš│Dušan Šimo, Ivan Rychlo a. h.
GAŠPAR, dedinský džbankár│Martin Popovič, Marián Labuda ml. a. h.
KATKA, jeho dcéra│Alžbeta Trgová, Patrícia Solotruková
PETER, jeho syn│Robert Smiščík, Peter Svetlík a. h.
BENICKÝ, mestský právnik│Zoltán Vongrey, Ján Haruštiak a. h.
ŠÁNDOR, jeho syn│Peter Schneider, Šimon Svitok
EXEKÚTOR│Igor Lacko
PAĽKO│Karol Kurtulík
Spoluúčinkuje orchester, zbor, balet Štátnej opery
Koncertný majster│Michal Hudák
Foto: Štátna opera Banská Bystrica
