Pomsta aj úsmev Netopiera

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A

Začnem od prvého kontaktu a očakávania návštevníka zo strany divadla: Málokedy sa v divadlách ponúka taký obsažný bulletin – so znalosťou témy, skladateľa, žánru, dejín diela, ako aj režijného, dirigentského výkladu i bohatstva fotodokumentačného materiálu, ako v prípade ostatnej premiéry Opery SND, trojdejstvovej klasickej operety Johanna Straussa ml.: Netopier. Autorom textov je dramaturg spomínanej inscenácie – Michal Benedik. Nemýlia sa tí, ktorým jeho priezvisko pripomína dlhoročného sólistu Novej scény Jozefa Benedika. Roky neuveriteľne utekajú – a otcov postupne striedajú synovia. Opera SND napokon prizvala do Netopiera aj Jozefa Benedika st., ktorý alternuje síce iba menšiu, ale nezanedbateľnú postavu nešikovného dr. Blinda. Úspešne sa v nej strieda s majstrom buffózne ladených úloh Opery SND, tenoristom Ivanom Ožvátom.

Príbeh Netopiera je o komicko-hravej „pomste“ jedného bonvivánskeho kamaráta druhému, v podobe rôznych zápletiek s podvádzanou i podvádzajúcou manželkou, jej nápadníkom, slúžkou a ďalšími persónami, ktoré sa v preoblečení objavia i na bále bohatého ruského princa Orlofského, kde „pomsta“ Dr. Falkeho – quasi Netopiera – vyvrcholí. Túto tretiu klasickú operetu J. Straussa ml. vybrali do repertoáru SND ako dielo, ktoré divácky nikdy nesklame. A tak vo veľkej Sále opery a baletu Novej budovy SND je od najnovšej premiéry 30. 12. m. r. stále vypredané. Je svedectvom geniálnej hudby viedenského majstra valčíka, ale aj vydarenej inscenácie, ktorá do chmúrnych a zamrznutých dní dneška vnáša pozitívnu energiu i úsmev. Trendu „spievať v origináli“ šikovne vychádza v ústrety dramaturgický zámer, kde hovorené dialógy znejú po slovensky (s tlmočiacim zariadením v nemčine) a hudobné čísla sa zasa spievajú nemecky (s paralelným slovenským prekladom na čítacom zariadení). A tak je spokojné nielen slovenské, ale aj početné rakúske publikum, bez ktorého si už ťažko predstaviť preplnenú Sálu opery a baletu v Novej budove SND.

Netopier, Opera SND

Netopier, Opera SND

Netopier bude v lete premiérovaný aj v neďalekom Mörbischi, na veľkom operetnom festivale, každoročne realizovanom na veľkom prírodnom javisku Neziderského jazera. Bude teda čo porovnávať. Iba cenu vstupeniek určite nie….

V SND tretie operetné dielo Johanna Straussa ml. inscenovali r. 1921, 1925, 1937, 1991 – a 2011. Ostatná podoba Netopiera prekvapila naskôr efektom konečne fungujúcej točne! Vďaka nej je totiž uskutočnená rýchla premena komornejšieho 1. dejstva s výpravnou plesovou scénou 2. dejstva v letnej vile princa Orlofského.

Réžiu bratislavského Netopiera má pražský režisér Miro Grisa, ktorý dlhé roky pôsobil aj ako spevák a operetný režisér (Hudobné divadlo Karlín a i.). Režisér texty Netopiera mierne preškrtal a inovoval, dirigent Rudolf Geri zasa „vypustil“ v bálovej scéne baletnú hudbu z 2. finále a spevákovi Alfredovi pridal sem-tam úryvky známych árií. A choreograf Jaroslav Moravčík? Ten na viedenský bál poslal svoju slovenskú (tu však „hornouhorskú“) skupinu „Čarovné ostrohy“. Vtipný nápad – až na SĽUK príliš evokujúce kroje! Prínos choreografa bol nielen v oživujúco-šokujúcom vpáde spomínanej umeleckej skupiny, ale tiež vo vypracovaní pôsobivých „klasických“ baletných čísel na bále.

Dielo sprevádza jemný humor, ktorý musí sálať aj z hovorených dialógov. Režisér – ako sa len dalo – odstránil maniére v pohybe i hlasovom prejave spevákov. Na hovorenú postavu opitého Froscha – očakávanú často s aktualizačnými vsuvkami – si povolal hostí: popredného košického herca Ivana Krúpu, známeho moderátora Petra Marcina, aj Ivana Vojteka ml. Videla som zatiaľ dve obsadenia: P. Marcin vyniká pohybovou akrobaciou, Ivan Krúpa herecko-slovnou i priestorovou vypracovanosťou role. U oboch však hrozí, že  svojej komickej úlohe časom pridajú estrádno-klaunské prvky….

Scénu s neodmysliteľnými schodiskami, balkónmi, závesmi a niekoľkoúrovňovým členením javiska realizoval svojím typickým autografom Milan Ferenčík. Kostýmovo je bratislavský Netopier viac meštiansky než šľachticky. V duchu a inšpirácii vyššej strednej vrstvy 19. storočia ich štylizovala hosťujúca (kedysi VŠMU absolvujúca) maďarská výtvarníčka Erzsébet Rátkai(ová). Pohrala sa najmä s nezvyčajnou farebnosťou (lososová so zelenou, hnedá s fialovou atď.).

Miroslav Dvorský (Gabriel von Eisenstein), Monika Fabianová (Princ Orlofsky), František Duriač (Dr. Falke)

Netopier, Opera SND Miroslav Dvorský (Gabriel von Eisenstein), Monika Fabianová (Princ Orlofsky), František Duriač (Dr. Falke)

Hudba Netopiera ponúka v áriach, duetách, triách, kupletoch, ensembloch virtuozitu a v zboroch nároky veľkoleposť. Hosťujúci operetný (a muzikálový) dirigent Rudolf Geri si poradil s divadelným orchestrom nielen v dvoch samostatných ouvertúrach. Úvodná predohra je často koncertným kusom. Predvádza všetky krásne melódie, kuplety, valčíkové a čardášové rytmy Netopiera. V rýchlejších pasážach predohry však musia postupne precíznejšie hrať sláčiky. Reprízy celkovo sprevádzal pokoj a postupná „usadenosť“ orchestra, dirigenta, sólistov i zboru (Pavol Procházka). R. Geri so sebevlastným šarmom a citlivo sprevádzal spevákov v sólach i komorných ensmebloch, čo mu slúži ku cti.

Z dvoj až trojitého obsadenia rolí som videla Rosalindu v podaní hosťujúcej Košičanky Tatiany Paľovčíkovej – s menším, ale isto vedeným sopránom, primeranú postave klamanej manželky. Rolu alternuje i mladá Petra Nôtová. Má jemný, vo výškach perlivo-zvončekový hlas. Pôsobí šarmantne. V bratislavskom Netopierovi sa celkom prísne nerešpektovali úzko špecifické odbory. Slúžku Adelu má spievať subretný soprán – tu ho spievali lyrické hlasy: Andrea Vizvári a Jana Bernáthová. Obe zvládli ozdôbkami vyšperkované árie i komorné ensembly, dokonca tanečné čísla i rozmarné slovné výstupy. V tenorovej úlohe Gabriela von Eisensteina hosťovali dvaja českí speváci: lyrickejší barytonista Jakub Pustina a tenorista kovového tónu Aleš Briscein. Obaja energickí, mladí, pohybovo zdatní, v (českej) próze bezproblémoví. (V ponuke sú aj ďalší speváci: Miroslav Dvorský, Jozef Kudlák ako Eisenstein, ale aj Adriana Kohútková ako Rosalinda…) Princ Orlofski je „nohavičkova“ rola, zverená mezzosopranistkám. V „mužnejšej“ charakteristike po každej stránke viac presvedčila Jitka Sapara–Fischerová, než hlasovo mäkšia, navyše nie vydarene maskovaná Monika Fabianová. Rosalindiným nápadníkom je učiteľ spevu Alfred. Prehnane komicky ho stvárňoval ináč kvalitný tenorista Ondrej Šaling i pohybovo decentnejší Tomáš Juhás. Barytonový part riaditeľa väznice Franka spieval Ján Galla a alternoval Juraj Peter: obaja so zmyslom pre rozvíjanie a v medziach vkusu udržanie komických situácií v 3. dejstve. Doktora Falkeho, ktorý priateľovi von Eisenstanovi odpláca na bále dávnejší kanadský žartík (s kostýmom Netopiera), hrali a spievali dvaja alternanti: skúsený operný basbarytonista František Ďuriač a čoraz zaujímavejší mladý barytonista Daniel Čapkovič.

Autor: Terézia Ursínyová

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Terézia Ursínyová

muzikologička, hudobná kritička a publicistka, členka Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár