Poznáte Bizetovu Carmen?

0

Odber týždenného newslettera

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A

Kto by nepoznal Carmen? Poviete si. Hlavná ženská hrdinka známej Bizetovej francúzskej opery, ktorej 145. výročie svetovej premiéry si 3. marca t. r. pripomíname, je nekonečnou témou mnohých hudobných kritikov, muzikológov či operných blogerov. Ich pohľady na ňu sa však rôznia.

Odhliadnuc od toho, že konanie tejto postavy možno miestami pokladať za nepochopiteľné a protirečivé, Bizetova hudba jej dáva hĺbku, vďaka ktorej ju operné publikum dodnes ochotne prijíma ako jednu z „najskutočnejších“ a najfascinujúcejších postáv v histórii opery.

Keď v roku 1873 francúzsky skladateľ Georges Bizet dokončil Carmen, nemal dôvod domnievať sa, že sa stane jednou z najhrávanejších opier vôbec. Tvorba Georga Bizeta nebola pre parížsku scénu 19. storočia dostatočne zaujímavá a jeho opery sa hrávali len v Lyrickom divadle a v Opére Comique. Práve vedenie Opéry Comique v roku 1872 ponúklo Bizetovi zákazku na novú komickú operu. Námet si mohol vybrať sám. Libreta sa ujala dvojica libretistov Ludovic Halévy a Henri Meilhac. Bizetovi ponúkli tri námety a víťaznou sa stala novela Carmen od francúzskeho spisovateľa Prospera Meriméeho.

Georges Bizet (1838-1875)

Premiéra opery Carmen, ktorá sa uskutočnila 3. marca 1875 v parížskej Opére comique, skončila fiaskom. Prvá predstaviteľka Carmen Célestine Galli-Marié v jednom z rozhovorov uviedla, že publikum bolo pohoršené tragickým záverom opery. Očakávalo, že ,,tenor a primadona sa v poslednom dejstve vezmú“. Komentár kritiky po premiére opery znel: ,,Quelle verité, mais quel scandalle!“ (Aká pravdivá, ale aká škandalózna!).

Príliš inovatívna

Tomu, že po premiére opery Carmen mala hudobná verejnosť bližšie k hlasnému pobúreniu ako ku pozitívnym ováciám, sa niet čo čudovať. Bola príliš inovatívna. Komplikácie nastali už po dokončení libreta v roku 1873. Vtedajší riaditeľ Opéry comique Adolphe de Leuven nebol realistickému príbehu naklonený. Tvrdil, že pre rodinné divadlo je nevhodný a diváci budú vystrašení. Druhý riaditeľ opery Camille du Locle považoval libreto za „vulgárne“ a jeho hlavnú hrdinku za „nemravnú a nesympatickú“. Ani vojaci, pašeráci, ženy pracujúce v továrni na tabak obháňajúce sa nožom, či vražda hlavnej ženskej hrdinky neboli v súlade s pravidlami opery comique. Adoplhe de Leuven navyše odmietal prijať tragický záver. S Bizetom márne viedol spor, aby hlavnú ženskú hrdinku v závere opery nechal žiť.

Bizetovým zámerom však bolo na hudobnom javisku zobraziť skutočnosť, osudy svojich súčasníkov a pravdu o živote. Priniesol realistické prostredie, reálne kostýmy, reálny život aj smrť. Operné publikum, zvyknuté na tradičný sentimentálny príbeh, ostalo šokované dramatickým dejom, uprostred ktorého stála Cigánka. Carmen sa objavila ako nový operný typ temperamentnej, emancipovanej, vášnivej ženy, ktorá radšej, ako byť s človekom, ktorého nemiluje, volí smrť. Jedine postava Micaëly, dedinského dievčaťa zamilovaného do vojaka Josého, zaznamenala úspech, pretože ako jediná bola v tej dobe typickou opernou postavou.

Litografia prvej premiérovej produkcie Bizetovej Carmen z roku 1875, zdroj: wikimedia.org

V roku 1875 podpísal Bizet ďalšiu zmluvu, tentokrát s Franzom von Jaunerom, riaditeľom Viedenskej dvornej opery. V opere Carmen mala byť próza nahradená recitatívmi, no Bizetova smrť komponovanie ukončila. Operu dokončil jeho priateľ, francúzsky hudobný skladateľ Ernest Guiraud. Premiéra opery Carmen s textami prekompovanými do recitatívov sa uskutočnila vo Viedenskej dvornej opere 23. októbra. Bizet sa tohto mimoriadne úspešného prijatia svojej opery, ktorá sa hneď po jeho smrti stala jednou z najhrávanejších opier vôbec, nedožil, zomrel 3. júna 1875 vo francúzskom Bougivale.

Carmen –feministka, alebo osudová žena?

Hlavná hrdinka opery Carmen býva označovaná ako femme fatale. Zobrazuje príťažlivú a zvodnú ženu, ktorá vďaka svojmu šarmu dokáže nadprirodzene okúzliť muža. Operná blogerka Jenna Douglas však tvrdí, že Carmen sa len snaží využiť praktiky femme fatale, aby ovládla mužov, ktorí ju obklopujú. Muzikologička Susan McClary konštatuje, že Carmen umiera, pretože ako ,,feministka, ktorá pre ostatných predstavuje hrozbu“, musí byť ,,potrestaná“. Smrť Carmen je podľa nej očakávaná, ako keď očakávame smrť Draculu na konci upírskych filmov. Naopak Will Berger, obdivovateľka postavy Carmen, zastáva názor, že Carmen nemusí byť potrestaná. To, že umrie, je akt jej slobodnej vôle. Tvrdí, že nepozná veľa hrdiniek, ktoré sú presvedčivé a povestné ako Carmen. Peter Conrad v knihe A song of love and death považuje Carmen za ženský ekvivalent Dona Giovanniho.

Galli-Marié ako prvá interpretka postavy Carmen. Foto: Félix Nadar. Zdroj: internet

Carmen mätie divákov viacznačnosťou svojho charakteru s mnohými osobnostnými kvalitami. Odohráva sa v nej vnútorný rozpor, keď na jednej strane túži po slobode, no na strane druhej zvádza mužov, aby ich získala. Hlbšou sondou do charakteru tejto opernej postavy možno dospieť k záveru, že motiváciou jej konania nie je hľadanie skutočnej lásky. Carmen nasleduje potrebu byť obletovanou, milovanou, byť stredobodom pozornosti.

Carmen podľa Bizeta

Carmen v opere vystupuje ako Cigánka pracujúca v továrni na tabak v malom španielskom meste Sevilla. Bizet túto ženskú postavu z prostredia mnohých hudobných asociácií stvárnil prostredníctvom tanečných rytmov a rozmanitých melódií. Prvou áriou hlavnej ženskej hrdinky je ária L’amour est un oiseau rebelle. Začína sa ostinátnou basovou figúrou, nad ktorou sa vo vokálnom parte po poltónoch kĺže známa melódia vokálneho partu: pomalé, plynulé pohyby melódie, nepriamo adresovanej Donovi Josému, sú vokálnou metaforou napínavého ženského zvádzania.

Melódia a ostinátna basová figúra árie často označovanej ako habanera je inšpirovaná piesňou El Arreglito španielskeho skladateľa Sebastiána Yradiera (1809 – 1865), ktorú Bizet zrejme objavil v spevníku Fluers d’Espagne. Habanera, pôvodom kubánsky tanečný štýl a zároveň nápadný predchodca tanga, patrí k postave Carmen asi tak, ako k tangu patrí napätie a vášeň.

Takty 1-16 piesne El Arreglito skladateľa Sebastiána Yradiera. Zdroj: internet

Druhá ária vášnivej ženskej hrdinky Près des ramparts de Séville nesie podnázov starého španielskeho ľudového tanca v trojdobom metre–sequidilla. Pod jej vokálnym partom zaznieva inštrumentácia v trojdobom metre evokujúcom valčík. Aj v tejto árii Bizet obalením úsekov melódie do prechodných tónov vytvára melodické pnutie na miestach, kedy Carmen dona Josého zvádza a udržuje v napätí. Ária Les tringles des sistres tintaient začína orchestrálnym úvodom, kde hlavná téma po stupňoch klesá a opisuje tónový rad od e mol cez jednotlivé stupne opäť do pôvodnej tóniny. Klesajúci harmonický postup podprahovo situuje poslucháča do prostredia andalúzskeho flamenga a umocňuje integritu javiskového deja, ako aj hodnovernosť Bizetových postáv.

Texty árií postavy Carmen prinášajú ráznym spôsobom „do hry“ tému slobody a voľnosti. Už samotný titul preslávenej prvej árie, reprezentujúcej videnie sveta očami neskrotnej Cigánky, pripodobňuje ústrednú tému lásky k „neskrotnému vtáčaťu“. V tomto duchu v opisovaných áriách hlavnej ženskej hrdinky nápadne často zaznieva flauta, a to v polohách, v ktorých môže poslucháč začuť vtáčí spev, jeho voľnosť a slobodu. Pestrá škála a náhle zmeny dynamiky vokálneho partu hlavnej ženskej hrdinky nasledujú tento symbol a nastavujú zrkadlo nevypočítateľnosti a nevyspytateľnosti postavy, v prejave ktorej zaznieva vášeň, túžba, napätie, ale aj výstraha.

Carmen a don José – láska či vypočítavosť?

Vnútorný rozpor nie je len doménou hlavnej postavy. Odohráva sa i v mladom vojakovi donovi Josém, ktorý sa zmieta vo voľbe medzi láskou a povinnosťou. Zhudobnenie árií i záverečného duetu temperamentnej Cigánky a vojaka prezrádza rozdielnosť pôvodu i rozpoloženia dvoch postáv: vokálne party dona Josého sú rozsiahle, s veľkými intervalovými skokmi a znejúcimi lyrickými i dramatickejšími vokálnymi úsekmi, zatiaľ čo vokálne party Carmen sú v reakciách na jeho vášnivý prejav omnoho jednotvárnejšie, v rozpätí blízkych intervalov.

G. Bizet: Carmen, Paríž, 1996, Béatrice Uria-Monzon (Carmen), Sergej Larin (Don José)

Carmen a don José sa k sebe odpočiatku nehodia: ona je temperamentná Cigánka, on disciplinovaný vojak; ona je náruživá a extravagantná žena, ktorá miluje vystupovanie pred davom ľudí, on nezaujatý pozorovateľ. Počiatočný nezáujem Dona Josého vyburcuje Carmen k tomu, aby sa snažila získať jeho priazeň. Neskôr v ňom vidí príležitosť, ako sa dostať z väzenia, a napokon aj osobu, ktorá jej môže pomôcť pri pašovaní v horách. Keď Carmen získa od dona Josého, čo chce, prestane sa o neho zaujímať.

Micaëla ako kontrapunkt voči Carmen

Micaëla, mladé, skromné dievča pochádzajúce z rovnakej dediny ako don José, je dokomponovanou postavou. Zjemňuje drsnosť tragického príbehu, prináša tak do opery lyrickosť a jemnosť. Vytvára kontrast voči postave Carmen. Jej jediná ária Je dis que rien ne m’épouvant je akousi modlitbou. Micaëla prichádza do hôr, do sveta pašerákov, s úmyslom nájsť dona Josého. Prišla ho presvedčiť, aby sa vrátil domov, pretože jeho matka umiera. Micaëla sa ocitá sama na nebezpečnom mieste. Aj keď sa snaží byť odvážna, jej strach je silný. Desí sa stretnutia s Carmen, no zároveň dúfa, že ju Boh ochráni. Jej ária má typickú formu da capo, zatiaľ čo jednotlivé árie Carmen sa tejto tradičnej forme – iste nie náhodou – vyhýbajú.

Svet podľa Carmen: aréna

Z úst temperamentnej cigánky po prvýkrát počuť slová vyznania lásky po tom, ako ju opantá Escamillo – vo svojej podstate veľmi podobný Carmen. Escamillo je temperamentný, príťažlivý muž, ktorý túži po obdive a hľadá vzrušenie. V role toreádora posilňuje atmosféru španielskeho prostredia.

Plagát k premiére Bizetovej Carmen s provokatívnym tragickým záverom. zdroj: wikimedia.org

Vo finále opery sa súbežne odohrávajú dva zápasy: jeden, v ktorom bojuje Escamillo s býkom v aréne. V druhom bojuje Carmen s donom Josém. Escamillo zvíťazil nad býkom, no Carmen padá na zem mŕtva. Smrť hlavnej hrdinky sprevádzajú slávnostné ovácie z arény. Komu však patria? Víťazí nevypočítateľná Carmen v boji o svoju nespútanosť, alebo sa stala jej obeťou?

Autor: Ivana Lacková

Článok vznikol na základe bakalárskej práce Ivany Lackovej (odbor učiteľstvo hudobno-dramatického umenia PF UKF v Nitre), ktorej cieľom bolo identifikovať prostriedky charakterizácie postáv. Jej bakalárska práca tiež získala prvé miesto v univerzitnej študentskej vedeckej odbornej činnosti.

video

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Ivana Lacková

absolventka konzervatória v Žiline (odbor spev) a študentka PF UKF v Nitre (odbor učiteľstvo hudobno-dramatického umenia)

Zanechajte komentár