Pred 100 rokmi sa narodil režisér Giorgio Strehler

0

Týždenný prehľad najnovších článkov

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
V tomto roku si 14. augusta pripomíname storočnicu narodenia režiséra Giorgia Strehlera, reformátora v náhľadoch na divadelnú réžiu v Taliansku. Spoluzakladateľ divadla Piccolo Teatro di Milano bol činný aj politicky.

Kým dnes medzi úspešnými opernými režisérmi svietia mená Herheima, Carsena, Konwitschneho, Joestena, Bieita, Dodina, Čerňakova, Chéreaua a ďalších, v povojnových a pre operu nesmierne významných rokoch sa ujala režírovania opier taktiež neobyčajne silná generácia režisérov od Wielanda Wagnera cez Waltera Felsenteina a jeho žiakov po Ponnella, Viscontiho, Zeffirelliho a ďalších. Hoci aj oni sa snažili o zdivadelnenie opery ako divadelného druhu, na rozdiel od tých súčasných si viacej ctili notový zápis i text libreta. Do tejto kategórie patrí aj rodák z Barcole pri Terste Giorgio Strehler.

Ako väčšina z vyššie menovaných aj on delil svoje réžie medzi činohru a operu a spolu s kolegom Paolom Grassim sa považuje za reformátora v náhľadoch na divadelnú réžiu v Taliansku. V roku 1947 spolu založili Piccolo Teatro di Milano nazývané tiež ako Piccola Scala.

Paolo Grassi a Giorgio Strehler, foto: internet

Strehler pochádzal z hudobníckej rodiny. Ako mladík sa v Ženeve zúčastnil na svetovej premiére Camusovho Caligulu a počas švajčiarskeho exilu pod pseudonymom Georges Finy nacvičil módnu Eliotovu Vraždu v katedrále i O’Neilovu tragédiu Smútok pristane Elektre. Po vojne sa po krátkom pôsobení v milánskych novinách úplne oddal divadelnej réžii. Vo sfére činohry (v ktorej bol silným konkurentom divadelnej spoločnosti Visconti-Morelli-Stoppa) boli jeho preferovanými autormi Shakespeare, Goldoni, Pirandello, Brecht, Strindberg, Dürrenmatt a Čechov, no čím ďalej tým viac sa koncentroval na operné réžie či už v Teatro alla Scala alebo v iných divadlách (Bergova Lulu a Prokofievov Ohnivý anjel v Benátkach, Beethovenov Fidelio vo Florencii, Figarova svadba v Paríži).

V „malej“ Scale režíroval svetovú premiéru Slameného klobúka z Florencie od známeho autora filmovej hudby Nina Rotu ako aj Vzostup a pád mesta Mahagonny od Kurta Weila a Bertolta Brechta. V Teatro alla Scala realizoval množstvo pamätných réžii v rozmedzí rokov 1946 až 1997 od scénicky poňatého Honnegrovho oratória Jana v Arcu na hranici, cez La traviatu, Prokofievovu Lásku k trom pomarančom, Cimarosovo Tajné manželstvo (1955), Cavalleriu rusticanu (s Karajanom za pultom r. 1966), Verdiho Simona Boccanegru, Macbetha a Falstaffa (s dirigentom Maazelom v roku 1980), Wagnerovho Lohengrina (1981, dirigent C. Abbado), Dona Giovanniho (1987 s R. Mutim), pričom počas príprav novej inscenácie Così fan tutte (posmrtne premiérovanej r. 1998) ho zastihla smrť.

Giorgio Strehler počas skúšky, foto: Marc Enguerand

Mozartove opery Únos zo serailuČarovná flauta naštudoval aj pre Salzburské hudobné slávnosti (1965 a 1974). Vo svojich réžiách sa dôsledne snažil zachovať vernosť inscenovaným autorom, odbúravajúc nánosy interpretačnej tradície. Pravidelne spolupracoval s výtvarníkmi scény Lucianom Damianim a Eziom Frigeriom.

Bol autorom divadelnej hry História opustenej bábiky, teatrologických štúdií K novému divadlu, Ako inscenovať Shakespeara a v rokoch 1988-91 účinkoval ako herec v inscenácii Goetheho Fausta. Politicky bol aktívny v talianskom senáte za nezávislú ľavicu i v európskom parlamente. Jeho dočasnými životnými partnerkami boli známe herečky (Valeria Cortese) i speváčky populárnej hudby (Ornella Vanoni).

V roku 1985 sa stal riaditeľom Európskej únie divadiel so sídlom v parížskom Odeone, v roku 1982 zasadal v medzinárodnej porote filmového festivalu v Cannes a získal francúzske ocenenie Legion d´honneur (Rad čestnej légie). Zomrel 25. decembra 1997 v švajčiarskom Lugane.

Autor: Vladimír Blaho

video

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

operný kritik a publicista, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár