Pred 100 rokmi sa narodila Helena Gmucová-Zahradníková

„Bola dramatický soprán – par exellence“! Dramaturg Roman Skřepek nám zanechal takéto hodnotenie speváčky, ktorú si dodnes v pamäti vybavujú mnohí priatelia a nadšenci operného súboru a jeho sólistov v Košiciach. V marci si pripomíname 100. výročie jej narodenia v Levoči 23. 3. 1922 ako aj spomienku na deň jej úmrtia 18. 3. 2009 v Bratislave.

Mala iba 12 rokov, keď osirela, jej životným cieľom bolo študovať spev, a preto na strednú školu nastúpila v Bratislave na Konzervatórium do triedy operného speváka a pedagóga, basistu Arnolda Flögla. Po absolvovaní r. 1949 nastúpila na podnet Janka Borodáča do vznikajúceho operného súboru v Košiciach, aby zaujala post sólistky v odbore dramatickej sopranistky. Mala 17 rokov, bola štíhla, vysoká, suverénna, hudobne vzdelaná a javiskovo pôsobivá. Už v sezóne 1949/50 debutovala v opere Stanisława Moniuszka Halka. Hudobne našla vhodného spolutvorcu v dirigentovi Radovanovi Fest Spišiakovi.

Veľký úspech jej priniesla postava Katreny v Suchoňovej Krútňave v sezóne 1952/53, ktorú režijne vytvorili riaditeľ divadla Janko Borodáč a Juraj Šeregij. Neskôr v Svätoplukovi stvárnila postavu Ľutomíry. Darilo sa jej aj v Čajkovského opere Eugen Onegin, vo Verdiho Aide, Wagnerovom Tannhäuserovi, Leonore v Beethovenovom Fideliovi, Janáčkových operách Jenůfa, Káťa Kabanová, alebo v Dvořákovej Rusalke.

Helena Gmucová bola prvou slovenskou Šárkou v rovnomennej opere Zdeňka Fibicha (v predošlých uvedeniach v SND ju spievali české sopranistky). V hlavnej postave Ctirada spoluúčinkoval mladý tenorista Imrich Jakubek, postavu Libiny spievala sopranistka Anna Poláková. V tomto naštudovaní Šárky z r. 1956 sme podľa recenzie Dr. Michala Palovčíka zaregistrovali aj generačne príbuzné sólistky Oľgu Golovkovú, Helenu Štubňovú-Likierovú a Boženu Hanákovú, basistu Gejzu Zelenaya, barytonistu Slava Kramoliša, hosťujúceho Emila Schütza. Inscenácia znela pod taktovkou dirigenta Josefa Bartla. Aj týchto pár mien nám pripomína obraz silne dramatickej hlavnej postavy stvárnený práve Helenou Gmucovou v začiatkoch jej perspektívnej umeleckej kariéry.

Elena Gmucová nastúpila do Východoslovenského národného divadla (dnešné Štátne divadlo Košice) r. 1949 a v tejto historickej budove prežila celú svoju umeleckú kariéru. Pôsobila tu až do roku 1982, plných 33 rokov. Spočiatku dokázala preklenúť aj najmenšie premeny hlasového fondu a umeleckého stvárnenia náročných postáv, po mnoho rokov sa udržala na vysokej úrovni svojho odboru.

Historicky významné boli jej kreácie hlavných postáv v operách Tosca, Tannhäuser (Alžbeta), Aida, Jenůfa, Fidelio (Leonora), Sedliacka česť (Santuzza), Rusalka (Cudzia kňažná), Dalibor (Milada) a i. Účinkovala aj v operetách, hoci jej výkony neboli vždy prijaté rovnako nadšene – vedľa Jolany Koronskej a Kataríny Mereššovej pôsobila herecky vážne a menej zábavne. Celkovo jej vedenie divadla nanajvýš dôverovalo, keďže repertoár súboru obohatila o viac ako 70 postáv. Jej partnermi boli Július Regec, Jozef Konder, Oswald Bugel, Karol Mareček, Ladislav Neshyba st., občas alternovala s Gitou Abrahámovou, vynikajúce scény vytvárali s mezosopranistkou Máriou Adamcovou, Evou Šmálikovou a mnohými ďalšími osobnosťami košickej scény.

Tvorila a predstavila sa doma i v zahraničí pod taktovkou Ladislava Holoubka, Borisa Velata, Tibora Frešu s režisérmi Branislavom Kriškom a Kornelom Hájkom, na scéne Ladislava Vychodila a iných významných tvorcov na košickej scéne počas dlhých troch desaťročí.

Mnohí milovníci alebo bývalí členovia opery v Košiciach si na Helenu Gmucovú spomínajú dodnes. Oslovila som bývalú členku operného súboru p. Máriu Kleinovú, ktorá dnes čerpá už len zo spomienok na roky ich spolupráce. Zdôraznila osobnosť a pôsobivý zjav pani Gmucovej-Zahradníkovej, ktorá „vnútorne často bojovala o čo najlepší výkon. Bola si vedomá kvalít svojho hlasu, jeho intenzity, farby a spoľahlivosti. Pri tvorivej práci vzbudzovala rešpekt, vyžarovala isté duchovno, dokázala v plnej miere odhaliť drámu, duchovný zápas a všestrannosť. Mala veľký rozhľad v znalostiach operného repertoáru.“

Bola zakladateľskou osobnosťou operného súboru v Košiciach, prispela veľkou mierou svojho talentu k jeho výnimočným úspechom. Zomrela 18. marca 2009 v Bratislave.

Autor: Lýdia Urbančíková

Páčil sa vám článok? Podporte nás pri tvorbe ďalších. ĎAKUJEME!