Vitajte na webe nezávislého časopisu o opere, klasickej hudbe a balete Opera Slovakia.

Reklama

23. marca 2022 Lýdia Urbančíková Sezóna 2021/2022

Pred 100 rokmi sa narodila Helena Gmucová-Zahradníková

J. Strauss: Noc v Benátkach, Národné divadlo Košice (dnešné Štátne divadlo Košice), 1954, Helena Gmucová-Zahradníková (Barbara), foto: Ondrej Béreš/archív ŠD Košice
Veľkosť písma
A
A
A
„Bola dramatický soprán – par exellence“! Dramaturg Roman Skřepek nám zanechal takéto hodnotenie speváčky, ktorú si dodnes v pamäti vybavujú mnohí priatelia a nadšenci operného súboru a jeho sólistov v Košiciach. V marci si pripomíname 100. výročie jej narodenia v Levoči 23. 3. 1922 ako aj spomienku na deň jej úmrtia 18. 3. 2009 v Bratislave.

Mala iba 12 rokov, keď osirela, jej životným cieľom bolo študovať spev, a preto na strednú školu nastúpila v Bratislave na Konzervatórium do triedy operného speváka a pedagóga, basistu Arnolda Flögla. Po absolvovaní r. 1949 nastúpila na podnet Janka Borodáča do vznikajúceho operného súboru v Košiciach, aby zaujala post sólistky v odbore dramatickej sopranistky. Mala 17 rokov, bola štíhla, vysoká, suverénna, hudobne vzdelaná a javiskovo pôsobivá. Už v sezóne 1949/50 debutovala v opere Stanisława Moniuszka Halka. Hudobne našla vhodného spolutvorcu v dirigentovi Radovanovi Fest Spišiakovi.

W. A. Mozart: Don Juan, Národné divadlo Košice (dnešné Štátne divadlo Košice), 1956, Helena Gmucová-Zahradníková (Donna Anna), foto: Ondrej Béreš/archív ŠD Košice

Veľký úspech jej priniesla postava Katreny v Suchoňovej Krútňave v sezóne 1952/53, ktorú režijne vytvorili riaditeľ divadla Janko Borodáč a Juraj Šeregij. Neskôr v Svätoplukovi stvárnila postavu Ľutomíry. Darilo sa jej aj v Čajkovského opere Eugen Onegin, vo Verdiho Aide, Wagnerovom Tannhäuserovi, Leonore v Beethovenovom Fideliovi, Janáčkových operách Jenůfa, Káťa Kabanová, alebo v Dvořákovej Rusalke.

Helena Gmucová bola prvou slovenskou Šárkou v rovnomennej opere Zdeňka Fibicha (v predošlých uvedeniach v SND ju spievali české sopranistky). V hlavnej postave Ctirada spoluúčinkoval mladý tenorista Imrich Jakubek, postavu Libiny spievala sopranistka Anna Poláková. V tomto naštudovaní Šárky z r. 1956 sme podľa recenzie Dr. Michala Palovčíka zaregistrovali aj generačne príbuzné sólistky Oľgu Golovkovú, Helenu Štubňovú-Likierovú a Boženu Hanákovú, basistu Gejzu Zelenaya, barytonistu Slava Kramoliša, hosťujúceho Emila Schütza. Inscenácia znela pod taktovkou dirigenta Josefa Bartla. Aj týchto pár mien nám pripomína obraz silne dramatickej hlavnej postavy stvárnený práve Helenou Gmucovou v začiatkoch jej perspektívnej umeleckej kariéry.

Z. Fibich: Šárka, Národné divadlo Košice (dnešné Štátne divadlo Košice), recenzia (Hudební rozhledy 1956 č. 7, s. 330)

Elena Gmucová nastúpila do Východoslovenského národného divadla (dnešné Štátne divadlo Košice) r. 1949 a v tejto historickej budove prežila celú svoju umeleckú kariéru. Pôsobila tu až do roku 1982, plných 33 rokov. Spočiatku dokázala preklenúť aj najmenšie premeny hlasového fondu a umeleckého stvárnenia náročných postáv, po mnoho rokov sa udržala na vysokej úrovni svojho odboru.

Historicky významné boli jej kreácie hlavných postáv v operách Tosca, Tannhäuser (Alžbeta), Aida, Jenůfa, Fidelio (Leonora), Sedliacka česť (Santuzza), Rusalka (Cudzia kňažná), Dalibor (Milada) a i. Účinkovala aj v operetách, hoci jej výkony neboli vždy prijaté rovnako nadšene – vedľa Jolany Koronskej a Kataríny Mereššovej pôsobila herecky vážne a menej zábavne. Celkovo jej vedenie divadla nanajvýš dôverovalo, keďže repertoár súboru obohatila o viac ako 70 postáv. Jej partnermi boli Július Regec, Jozef Konder, Oswald Bugel, Karol Mareček, Ladislav Neshyba st., občas alternovala s Gitou Abrahámovou, vynikajúce scény vytvárali s mezosopranistkou Máriou Adamcovou, Evou Šmálikovou a mnohými ďalšími osobnosťami košickej scény.

Tvorila a predstavila sa doma i v zahraničí pod taktovkou Ladislava Holoubka, Borisa Velata, Tibora Frešu s režisérmi Branislavom Kriškom a Kornelom Hájkom, na scéne Ladislava Vychodila a iných významných tvorcov na košickej scéne počas dlhých troch desaťročí.

R. Wagner: Tannhäuser, Národné divadlo Košice (dnešné Štátne divadlo Košice), 1959, Boleslav Gregor (Wolfram), Helena Gmucová-Zahradníková (Alžbeta), foto: Ondrej Béreš/archív ŠD Košice

Mnohí milovníci alebo bývalí členovia opery v Košiciach si na Helenu Gmucovú spomínajú dodnes. Oslovila som bývalú členku operného súboru p. Máriu Kleinovú, ktorá dnes čerpá už len zo spomienok na roky ich spolupráce. Zdôraznila osobnosť a pôsobivý zjav pani Gmucovej-Zahradníkovej, ktorá „vnútorne často bojovala o čo najlepší výkon. Bola si vedomá kvalít svojho hlasu, jeho intenzity, farby a spoľahlivosti. Pri tvorivej práci vzbudzovala rešpekt, vyžarovala isté duchovno, dokázala v plnej miere odhaliť drámu, duchovný zápas a všestrannosť. Mala veľký rozhľad v znalostiach operného repertoáru.“

Bola zakladateľskou osobnosťou operného súboru v Košiciach, prispela veľkou mierou svojho talentu k jeho výnimočným úspechom. Zomrela 18. marca 2009 v Bratislave.

Autor: Lýdia Urbančíková

Páčil sa vám článok? Podporte nás pri tvorbe ďalších. ĎAKUJEME!

Zdieľať:

O autorovi

Lýdia Urbančíková
muzikologička, dramaturgička, hudobná kritička, hudobná historička a publicistika, členka Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)
Zistiť viac
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.
Opera Slovakia o.z. nezodpovedá za obsah autorov jednotlivých príspevkov a nenesie prípadné právne následky za názory autorov príspevkov a príspevky v diskusiách uverejnených v časopise Opera Slovakia.

Komentáre

Pridajte komentár

Prepáčte, ale pred zanechaním komentára sa musíte prihlásiť/registrovať.

Videozáznam tlačovej konferencie Národného divadla Košice k sezóne 2023/2024