Pred 130 rokmi uviedli Massenetovu operu Werther

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Podľa vzoru hrdinu Goetheho románu Utrpenie mladého Werthera mladí muži v Nemecku a neskôr aj mimo neho páchali samovraždy z nešťastnej lásky. Inak, pokiaľ máme veriť románu Thomasa Manna Lotta vo Weimare, skutočná Wertherova láska Charlotta existovala. Massenetov hrdina Werther je ešte romantickejší než jeho literárna predloha a sprevádza ho sladká hudba skladateľa, o ktorom Debussy povedal, že by bol ozaj „veľkým“, keby nepodliehal vkusu francúzskych paničiek, ktoré si chcú poplakať.

Werther je druhou najhranejšou operou Julesa Masseneta po jeho opernom spracovaní príbehu Abbé Prevosta s názvom Manon. Tá sa dostala na repertoár Opery SND celkovo šesťkrát, kým Werther iba tri razy (v rokoch 1920, 1938 a 2000). Uvádzal sa však aj v Banskej Bystrici (2006) a najnovšie ho od októbra 2021 hrajú v Košiciach. Posledný bratislavský Werther bol jednou z posledných skvelých príležitostí Jozefa Kundláka vytvoriť vydareného lyrického hrdinu, ktorého šestnásť rokov predtým (1985) aj vo filmovej podobe Petra Weigla dramatickejšie spieval Peter Dvorský (úlohu predtým stvárnil v Zürichu v roku 1979).

Jules Massenet (1842 – 1912)

Francúzsky neskorý romantik si získal slávu svojou ManonWertherom, no v druhej polovici minulého storočia sa nie často, ale predsa čoraz viac objavovali na programoch divadiel aj jeho ďalšie opery Cid, Herodiade, Thais, CendrillonDon Quijote, a v nahrávacích štúdiách aj EsclarmondeNavarčanka. Významný kritik éry Karla Nedbala o Massenetovej kompozičnej tvorbe napísal ešte v roku 1935, že jeho hudba nás dnes necháva chladným a je nám cudzia jej sentimentalita. Bol to však predčasný záver.

Na opere Werther začal Massenet pracovať už od roku 1885 a v roku 1887 sa ju neúspešne pokúšal ponúknuť parížskej Opéra Comique, pre ktorú sa námet a spracovanie opery zdali príliš vážnymi. Na librete sa podieľali Edouard Blanc, Paul Millet a Georges Hartmann a operu napokon uviedli 16. februára 1892 v nemčine vo Viedni s Ernestom van Dyckom ako Wertherom a Mariou Renard ako Charlottou. Koncom toho istého roka sa už Werther hral vo francúzštine v Ženeve a 16. januára 1893 predsa len aj v Opéra Comique. V roku 1894 mal premiéru v londýnskej Covent Garden i v americkom Chicagu a nastúpil víťaznú cestu po svetových operných javiskách.

J. Massent Wether, plagát k francúzskej premiére z roku 1893, zdroj: wikipedia

V Čechách, kde kapelníci a hudobní vedci vždy viac preferovali francúzsku operu pred talianskou, sa na rozhraní 19. a 20. storočia uvádzal v Brne, potom v Národnom divadle, po prvej svetovej vojne v Olomouci, Ostrave a v našom storočí v Plzni, Liberci či Ostrave. V roku 1902 došlo ku kurióznej situácii, keď slávny barytonista Mattia Battistini, vtedy pôsobiaci v Petrohrade, prinútil skladateľa, aby tenorový part hlavnej postavy prepracoval pre barytón. V našich časoch sa o čosi podobné pokúsil Thomas Hampson. No v podstate je Werther veľkou príležitosťou pre tenoristov, v minulosti skôr len lyrických, dnes aj pre dramatickejších, ako to dokazuje interpretácia v podaní Plácida Dominga alebo Jonasa Kaufmanna.

Ernest Van Dyck (1861 – 1923), prvý predstaviteľ Werthera v rovnomennej opere J. Masseneta, foto: wikipedia

Prvým veľkým Wertherom bol Georges Thill, ktorý podľa Rodolfa Cellettiho vytvoril francúzsky model interpretácie úlohy spočívajúci v dôraze na dramatickosť. Na rozdiel od neho Taliani spočiatku obsadzovali do úlohy vyslovene lyrických tenoristov, pričom operu až do konca 60. rokov minulého storočia uvádzali v taliančine. A tak som vo svojej mladosti počúval nádherne zhudobnené Ossianove verše, ktoré číta zaľúbený Werther Charlotte v slávnej árii nie ako Pourquoi me reveiller ale ako Ad ogni ridestar.

V tejto lyrickej koncepcii úlohy dosiahli úplnú dokonalosť najprv Tito Schipa a potom Alfredo Kraus. Na rozhlasových koncertoch RAI z Turína koncom päťdesiatych rokov a v ďalšom desaťročí slávnu áriu Werthera dokonca spievali talianski tenoristi z odboru leggero ako Agostino Lazzari, Nicola Monti, Renzo Casellato, Ugo Benelli, Ernesto Palacio, Piero Bottazzo atď.

J. Massenent: Werther, Opera SND, 2000, Jozef Kundlák (Werther), najmladšia sestra Charlotty (Zuzana Fischerová), Jitka Sapara-Fischerová (Charlotte), foto: Alena Klenková/Archív SND
J. Massenet: Werther, Štátne divadlo Košice, 2021, Peter Berger (Werther), foto: Joseph Marčinský

Vo Wertherovi sú dva druhy hudby. Jedna popisuje prostredie, ktoré dotvárajú postavy Charlottinho otca a jeho dvoch priateľov, ako aj sestru Sofiu a od druhého dejstva Charlottinho manžela Alberta. Druhú líniu tvoria scény Charlotty a Werthera nabité citom a pôsobivou melancholickou hudbou. Sem patrí ich duet zo záveru prvého dejstva, Charlottine dve árie, najmä tá „listová“ a Wertherove výstupy v každom z troch dejstiev. Mimoriadne efektne napísaný je duet bezprostredne nadväzujúci na slávnu tenorovu áriu, v ktorého závere skladateľ zopakuje motív Wertherovej spovede z árie.

Medzi rokmi 1931 a 2018 sa opera nahrávala v gramoštúdiách viac než dvadsať razy. Werthera v nich spievali Georges Thill, Giuseppe di Stefano, Feruccio Tagliavini, Ivan Kozlovskij, Albert Lance, Nicolai Gedda, Alfredo Kraus, Plácido Domingo, Peter Dvorský, Ramón Vargas, Roberto Alagna, Marcello Alvarez, Rolando Villazón či Juan Diego Flórez. Medzi slávne Charlotty z týchto nahrávok môžeme zaradiť mezzosopranistky Ritu Gorr, Brigitte Fassbaender, Tatjanu Troyanos, Jelenu Obrazcovu, Elīnu Garanču, ale aj sopranistky Virginiu Zeani, Victoriu de los Ángeles, Angelu Gheorghiu.

J_ Massenet: Werther, obal platne

Z množstva live záznamov z divadiel spomeňme aspoň prenos z  Mexika z roku 1949, kde operu dirigoval Renato Cellini a partnerkou Giuseppe di Stefana bola Giulietta Simionato. Operným fanúšikom odporúčam, aby si vypočuli nahrávku Wertherovej árie v podaní Tita Schipu v taliančine a sústredili sa na to, ako kreuje záver oboch slôh (io soffio dell´ april).

Autor: Vladimír Blaho

video

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

operný kritik a publicista, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár