Najvýznamnejším autorom operných libriet pre skladateľov generácie Giovane scuola italiana zjednodušene nazývanej veristami bol nepochybne Luigi Illica. Na druhom mieste však treba spomenúť o šesť rokov mladšieho Targioni-Tozzettiho, ktorý sa do dejín talianskej opery zapísal ako „dvorný“ libretista Pietra Mascagniho. Od jeho narodenia (17. marca 1863) v tomto roku uplynie už 160 rokov.
Giovanni Targioni-Tozzetti pochádzal významnej rodiny mesta Livorna, ktorá dala Talianom viacero významných osobností vedeckých i umeleckých. Libretistov otec Antonio sa venoval literatúre a priatelil sa s významným talianskym literátom Carduccim. Jeho syn Giovanni vyštudoval taliansky jazyk a literatúru v Pise, bol činný ako pedagóg na Národnej akadémii v Livorne a prispieval do časopisov v Ríme, Turíne a Livorne. V rokoch 1911-14 bol starostom svojho rodného mesta. Z početných literárnych diel spomeňme aspoň dramatizáciu románu Théophila Gautiera Kapitán Fracasse a drámu Charlotte Corday (o mníške, ktorá počas francúzskej revolúcie zavraždila revolucionára Jean Paula Marata).
Dnes je však Targioni-Tozzetti známy najmä vďaka operným libretám, ktoré písal pre svojho priateľa Pietra Mascagniho, väčšinou v spolupráci s ďalším priateľom Guidom Menascim. Okrem vlastných libriet preložil z francúzštiny libreto Massenetovho Werthera (1894) a libreto Paula Bélera k Mascagniho opere Amica (premiérovanej v Monte Carle v marci 1905 a v jeho talianskom preklade o dva mesiace neskôr v Ríme).
Prečítajte si tiež:
S Vladimírom Blahom o verizme a predstaviteľoch ,,Mladej talianskej školy“
Okrem libriet pre Mascagniho je autorom textov neúspešnej opery Umberta Giordana Regina Diaz (Neapol, 1894) spracúvajúcej príbeh francúzskych autorov Simona a Badiona. Rovnaký námet pred Giordanom podľa Cammaranovho libreta skomponoval Gaetano Donizetti v opere Maria di Rohan.
Targioniho najslávnejším libretom (napísaným spolu s priateľom Guidom Menascim) je však Cavalleria rusticana, ktorú podľa poviedky literárneho veristu Giovanniho Vergu zo zbierky noviel La vita dei campi, v roku 1884 prerobenej Vergom na drámu ponúkol svojmu priateľovi Mascagnimu, aby sa mohol zúčastniť skladateľskej súťaže vypísanej vydavateľom Sonzognom.
Libretisti posielali svoje verše skladateľovi poštou do Cerignoly, kde vtedy Mascagni pôsobil a na poslednú chvíľu dielo ponúkol do súťaže. O dva mesiace po vyhlásení výsledkov už prvú veristickú operu uviedlo 17. mája 1890 rímske Teatro Costanzi, čo vyvolalo priam lavínu napodobovateľov tohto dodnes z repertoáru divadiel neodchádzajúceho diela. Libretisti príbeh zjednodušili, lokálny kolorit sústredili predovšetkým do troch zborových výjavov a dialógy či monológy koncipovali tak, že v opere zaujímajú priestor uzavretých hudobných čísel.
Prečítajte si tiež:
• Neoperný Pietro Mascagni
• Esencia verizmu jubiluje – Mascagniho opera Cavalleria rusticana má 130 rokov
• Mascagni nepoznaný
• Pietro Mascagni v Bratislave
V roku 1892 potom Mascagni vo florentskom Teatro della Pergola uviedol operu Rantzau podľa libreta oboch spomínaných priateľov, ktorí vychádzali z románu francúzskych autorov Erckmanna a Chatriana Dvaja bratia. V opere ide o nenávisť dvoch bratov Giacoma a Gianniho, ktorú prekoná vzájomná láska ich detí Giorgia a Luisy, takže záver diela namiesto tragédie prináša zmierenie. Medzi prvými divadlami, ktoré túto operu uviedlo bola aj Nemecká opera v Prahe (1893), no potom dielo upadlo do zabudnutia. Svetová premiéra však mala prvotriedne obsadenie, keď popri postave Luisy v podaní Haricley Darclée (neskôr sa stala prvou Pucciniho Toscou) hlavné úlohy spievali svetové esá Mattia Battistini a Fernando de Lucia. Dnes je dostupná aj skvelá nahrávka duetu mileneckej dvojice z tejto opery v podaní Renaty Scotto a Placida Dominga z roku 1978.
V roku 1895 mala premiéru ďalšia výsostne veristická Mascaniho opera Silvano, pre ktorú Targioni napísal libreto na základe francúzskeho literárneho diela Alphonsa Karra. Silvano patrí dnes k najviac zabudnutým operám skladateľa, no v roku 2009 ju uviedla Štátna opera v Banskej Bystrici z podnetu Jaroslava Blaha a Mariana Vacha. Banskobystričania patria na Slovensku k šíriteľom Mascagniho málo hrávaných opier, čo potvrdila aj skutočnosť, že ako jediné slovenské operné divadlo uviedli aj skladateľovho Priateľa Fritza a Hymnus na slnko z opery Iris uviedli na Zámockých hrách zvolenských skôr, než ho v Slovenskom národnom divadle v Bratislave naštudoval v rámci operného koncertu Rastislav Štúr.
Okrem toho Marian Vach ešte v pozícii dirigenta Komornej opery (pred odchodom na Banskej Bystrice) naštudoval v bratislavskom Dóme sv. Martina aj Mascagniho Omšu F dur. Zato „neveristického“ Zanetta (premiéra v Pesare v roku 1896) u nás dodnes nepoznáme. Pre toto časovo limitované dielko vychádzajúce z francúzskej predlohy, v ktorej v roku 1869 triumfovala Sarah Bernhardtová, takisto vytvorili libreto Targioni s Menascim. Po Menasciho smrti (1925) spolupráca s Targioniho s Mascagnim pokračovala pri operách Pinotta (1932) a Nerone (1935), v ktorých titulné úlohy na premiérach stvárnili Mafalda Favero resp. Aureliano Pertile.
Celkovo však libretistické majstrovstvo Targioniho zaostáva za schopnosťami iných libretistov spolupracujúcich s Mascagnim, ktorými boli Luigi Illicu (opery Iris, Isabeau, Maschere), Giovacchino Forzano (Lodoletta, Il piccolo Marat) alebo slávny spisovateľ Gabriele D’Annunzio (Parisina). Targioniho s Mascagnim zbližoval aj slušne povedané pomerne laxný postoj k talianskemu fašizmu. Keď dnes počúvate Mascagniho Sicilianu, zbor Regina coeli alebo pijácku pieseň Turidda, počúvate nielen Mascagniho hudbu ale aj Targioniho texty. Giovanni Targioni-Tozzetti zomrel 30. mája 1934 v talianskom Livorne.
Autor: Vladimír Blaho
video
