Nie je málo stálych návštevníkov košického divadla, ktorí si dokážu aj po rokoch okamžite spomenúť na osobnosť sólistu opery a operety Štátneho divadla v Košiciach, na mnoho umeleckých zážitkov aké im vytvoril za svojho života tenorista Ladislav Pačaj, ktorého 20. výročie úmrtia si 9. júna tohto roku pripomíname.
Narodil sa v Spišskej Novej Vsi 27. februára 1937 a ž ako 15-ročný sa stal členom činoherného súboru v Košiciach, keďže tu absolvoval Odborný divadelný kurz, ktorý v tých časoch dával možnosť vstúpiť do sveta divadla a uplatniť svoj prirodzený talent. O jeho pôsobení na scéne košickej činohry, neskôr opery a operety sme obšírne písali pri príležitosti jeho nedožitých osemdesiatin TU… Ale aj dnes, keď uplynulo 20 rokov od jeho predčasného úmrtia (9. júna 1998) si spomíname na účinkovanie tohto tenoristu, herca a mladokomika.
L. Janáček: Jej pastorkyňa, Štátna divadlo Košice, 1977, L. Pačaj (Števa),
foto: Archív ŠDKE
Na jeho Števu v Janáčkovej Jej pastorkyni, na 0ndreja v Suchoňovej Krútňave, kde v alternácii s Oswaldom Bugelom v réžii Kornela Hájka s Gitou Abrahámovou ako Katrenou r. 1965 vynikol dramatickým výkonom a neskôr v alternácii so žiarivým Jozefom Konderom v réžii Drahomíry Bargárovej (1975) s Katrenou Evy Šmálikovej a Márie Harnádkovej vytvorili historicky závažné scénické stvárnenie ideí diela. Slovenskú opernú tvorbu obohatil svojím výkonom aj v jednoaktovke Milana Nováka Prestávka (1986), kde exceloval zmyslom pre humor a štylizáciu. Slovenská detská opera Júliusa Kowalského Detvanček Hopsasa z r. 1963 si získala srdcia malých divákov. „Išlo vari o najlepšie predvedenie tohto titulu na slovenských scénach“ napísal popredný operný kritik Igor Vajda. Najväčšiu zásluhu na tom mali tvorcovia javiskového výzoru režisér Kornel Hájek a výtvarníčka Helena Bezáková… Zanietene dirigoval Roman Skřepek, hlavné úlohy veľmi dobre kreovali Ladislav Pačaj a Michal Vargovčík, ako aj Oľga Golovková, Ladislav Neshyba st. a Anton Matejček.
G. Puccini: Madama Butterfly, Štátne divadlo Košice, 1978,
Eliška Pappová(Čo-Čo-San), Ida Kirilová (Suzuki) Ladislav Pačaj (Goro),
foto: Archív ŠDKE
Nemožno tiež nepripomenúť ďalšie charakterové postavy, ktoré patrili k Pačajovym obľúbeným, napr. Vašek v Predanej neveste. Vynikol aj v operách Gianni Schicchi, Madame Butterfly, Plášť a i. Veľkú časť svojho pôsobenia venoval operetnému žánru, nezabudnuteľné zostanú Čárdášová princezná, Netopier, Modrá ruža a mnohé ďalšie.
Vyznamenal sa aj v diele, syntetickom divadle Miloša Štědroňa a Ludvika Kunderu Chameleón r. 1987, v ktorom Pačaj stvárnil panovníka Ľudovíta XVI. a XVIII., speváka v opere a opitého, teda štyri postavy. „Jeho zásluhou hra nadobúdala pravý komický element. Pačaj dokázal svoj zmysel pre herecky pôsobivý komediálny prejav diferencovať charakterovo stvárnením štyroch postáv. Takto vlastne prispel k úspešnej forme syntetického divadla“ spomínala na jeho výkon režisérka Drahomíra Bargárová.
M. Ravel: Španielska hodinka, Štátna divadlo Košice, 1981, Ladislav Pačaj (Torquemada),
foto: Archív ŠDKE
Aj po mnohých rokoch si s pietnym obdivom spomíname na osobnosť Ladislava Pačaja, na jeho jasný tenor, prirodzený herecký talent, svojský humor, ale aj vernosť k divadlu, v ktorom pôsobil v rokoch 1952 – 1998 a oddanosť, rešpektovanie detského i dospelého diváka.
Autor: Lýdia Urbančíková
