Pred 20 rokmi zomrela Gina Cigna. Na „Turandot storočia“ si zaspomínal aj Juraj Hurný

0

Týždenný prehľad najnovších článkov

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Žila stojeden rokov. Dopravná nehoda a infarkt jej javiskovú kariéru ukončili po dvoch desaťročiach. Ako prvá nahrala Pucciniho Turandot, spievala ju bezmála päťstokrát. Pedagogickým vedením podporila kariéru desiatok spevákov, vrátane Juraja Hurného. Zomrela pred dvadsiatimi rokmi. Meno Gina Cigna žije ďalej.

Narodila vo francúzskom Angers 6. marca 1900 pod menom Louise Geneviève Cigna, ako dcéra francúzskeho generála talianskeho pôvodu a Normanďanky. Rodina žila v Paríži, kde sa Gina na tamojšom konzervatóriu pripravovala na kariéru klaviristky. V mladom veku sa vydala za tenoristu Mauricea Sensa a aj pod jeho vplyvom svoju vnútornú lásku k spevu premenila na štúdium. Navštevovala súkromné hodiny u Emmy Calvé, považovanej za „Carmen storočia“, učila ju Heraclea Darclée (prvá Pucciniho Tosca) i Rosina Storchio (prvá Madama Butterfly či Leoncavallova Mimi).

Gina Cigna (1900 – 2001), zdroj: internet

Po predspievaní Arturovi Toscaninimu, maestro zveril Ginu Cignu dvom učiteľom z La Scaly s tým, nech sa najmenej rok neukáže. Medzitým však „tajne“ debutovala v Parme a na dosky milánskej svätyne vstúpila až v roku 1927 ako Freia vo Wagnerovom Zlate Rýna. Hlas však ešte potreboval dozrieť, takže nasledovala ďalšia pauza. Po nej sa úspešne uviedla  v Arene di Verona (1929) ako Gounodova Margaréta z Fausta a v tom istom roku sa vrátila do milánskej La Scaly v postave Mozartovéj Donny Elviry. O pár týždňov nasledovala Elisabeth z Wagnerovho Tannhäusera.

Ale to sa jej už začali postupne otvárať brány svetových operných domov a festivalov. Vystúpila v Paríži, v londýnskej Covent Garden debutovala v Berliozovom Faustovom prekliatí (1933), v newyorskej Metropolitan Opere počas dvoch rokov 1937 – 1938 stvárnila Verdiho Aidu (debutová rola) a  Leonoru v Trubadúrovi, titulné party v Ponchielliho La Gioconde, Belliniho Norme, Mozartovu Donnu Elviru či Mascagniho Santuzzu. Jej ťažiskovým repertoárom bola predsa len talianska tvorba. Na festivale v Arena di Verona po Faustovi sa predstavila ako Norma (1935), Tosca a Turandot (obe 1937). Otvárací ročník florentského Maggio Musicale Fiorentino (1933) obohatila svojou Abigaille z Verdiho Nabucca.

Gina Cigna ako Abigaille v Teatro alla Scala, 1933, foto: Teatro alla Scala

Hoci na jednej strane spievala aj Monteverdiho Poppeu a Gluckovu Alcestu, na druhej zasa Daphne od Richarda Straussa a v benátskom Le Fenice bola v roku 1941 Kostelníčkou v prvom talianskom uvedení Janáčkovej Jej pastorkyne, najväčšmi ju preslávili ústredné hrdinky z dvoch Pucciniho opier. Tosca a najmä Turandot. Tú údajne spievala bezmála päťstokrát. V prvej kompletnej gramofónovej nahrávke Pucciniho „labutej piesne“ spieva Gina Gigna titulnú rolu, Calafom bol Francesco Merli a Liù nahrala Magda Olivero, ktorá sa dožila dokonca 104 rokov!

Javiskovú dráhu vrúcneho, kovovo prenikavého, ale aj dynamicky tvárneho dramatického sopránu predčasne preťala dopravná nehoda. Stala sa cestou do Vicenzy v roku 1947. Bez viditeľných zranení z nej vyviazla, odspievala v ten večer Pucciniho titulnú Toscu, po nej však skolabovala. Potvrdilo sa, že prekonala infarkt. Odvtedy sa venovala už len pedagogickej činnosti na rôznych konzervatóriách, interpretačných kurzoch a vzdelávacích centrách pre mladých spevákov.

Gina Cigna ako Turandot v Teatro alla Scala, foto: Teatro alla Scala

Prestížnu cenu „Premio Puccini“, ktorú od roku 1971 dodnes pravidelne udeľuje Fondazione Festival Pucciniano di Torre del Lago najpovolanejším interpretom skladateľovho diela, získala Gina Cigna v roku 1981. S ohodnotením ako „najlepšia Turandot 20. storočia“.

So živými spomienkami na Ginu Cignu, pod pedagogickým vedením ktorej pracoval dve sezóny v Palerme, sa čitateľom portálu Opera Slovakia ochotne zveril bývalý sólista Opery SND a dlhoročný vedúci tenorista Oper Graz Juraj Hurný. „S najväčšou Turandot storočia som sa zoznámil začiatkom novembra 1973 v palermskom Teatro Massimo, kde som jej predspieval áriu Rodolfa z Pucciniho Bohémy a Improvviso Andrea Chéniera z rovnomennej Giordanovej opery. Týmto som sa uchádzal o štipendium talianskej vlády, keďže moja socialistická vlasť mi ho z politických dôvodov odmietla dať (mladý sólista Juraj Hurný nebol ochotný vstúpiť do komunistickej strany, pozn. PU).

Juraj Hurný, Gina Cigna, Palermo, 1975, foto: súkr. archív Juraja Hurného

Signora Cigna bola veľmi spokojná a keďže jej názor najviac zavážil, vytúžené štipendium mi Taliani udelili a stal som sa elévom v Centro di Avviamento al Teatro Lirico v palermskom Teatro Massimo. Signora Cigna nemala v úmysle meniť môj spôsob spievania (Juraj Hurný bol absolventom bratislavského Konzervatória v triede prof. Idy Černeckej, pozn. PU), iba mi hneď na začiatku povedala, čo musím vylepšiť v technike, frázovaní a samozrejme v talianskej výslovnosti.

Kládla dôraz na voľné, prirodzené položenie hlasu do podnebia, podoprenom na dychu, teda stálou aktivitou bránice. Spevák musí vychádzať zo svojej hovorovej reči, z prirodzenej farby hlasu, umelo ju nemeniť, ale tóny tvoriť voľne. Veľký dôraz kládla na prácu s bránicou, na prechodové tóny, aby všetko tieklo v jednej farbe. A tiež precízne vyslovovanie textu. Ale, samozrejme, požadovala jednotlivé tóny viazať, akoby jeden vychádzal z druhého. Legato – legatissimo. Vravela nám, aj na základe vlastných javiskových skúseností z najdramatickejších postáv, že kontrolou správneho spievania je pocit únavy v bránici a v krížoch. No nikdy nie v hrdle. Keďže signora Cigna bola absolventkou hry na klavíri, často ma sama sprevádzala, v áriách i duetách. Takto bola „mojou“ Mimi, Cio-cio-san, Gildou, Violettou, Margarétou.

Gina Cigna napísala v roku 1974 Jurajovi Hurnému osobné venovanie. Zdroj: súkr. archív Juraja Hurného

Bola elegantnou dámou s veľmi kultivovaným, priam aristokratickým, ale zároveň aj priateľským vystupovaním. Na Silvestra nás všetkých pozvala do svojho apartmánu, aby sme spoločne uvítali nový rok. Keď rozprávala o svojej kariére, vybadal som, že jej obľúbeným partnerom bol Francesco Merli, ale rada spomínala aj Benjamina Gigliho. Po vedením Giny Cigne som si počas dvoch sezón, v rokoch 1973 až 1975, zdokonaľoval svoju ´italianità´, vďaka ktorej som bol 41 rokov obsadzovaný do hlavných tenorových úloh prevažne talianskeho repertoáru“.

Juraj Hurný bol jedným z množstva spevákov, ktorí prešli pedagogickým tréningom a vzácnymi radami Giny Cigne. Súčasne s ním bola v Palerme aj slovenská sopranistka Mária Klausová, istý čas Jozef Benedik a Enrico Manni, ale napríklad tiež svetoznámy Luis Lima. Z ďalších mien počas dlhých rokov sa spomínajú Ghena Dimitrova, Fiorenza Cossotto, Maria Dragoni a mnoho iných. V posledných rokoch sa usadila v Miláne. Ešte koncom minulého storočia vystúpila vo filme Opera Fanatic režiséra Jana Schmidta-Garreho. Gina Cigna zomrela 26. júna 2001 v Miláne a pochovaná je na tamojšom Cimitero Maggiore di Milano.

Autor: Pavel Unger

Páčil sa vám článok? Podporte nás pri tvorbe ďalších. ĎAKUJEME!

video

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

operný kritik a publicista, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár