27. apríla 2016 dotĺklo srdce významného operného speváka a pedagóga Juraja Šomorjaia, dlhoročného sólistu košického Štátneho divadla. Zomrel po ťažkej chorobe vo veku 82 rokov. Obdivovali sme jeho vôľu, charakter a silu, s akou prekonával rany osudu.
Celý svoj život venoval spevu, opere a rovnako ako jeho manželka, Ľudmila Šomorjaiová, výchove a výučbe mladých adeptov speváckeho umenia. Z nich mnohí ovládajú spevácke umenie natoľko, že ním očarúvajú na mnohých operných scénach, popritom s vďakou spomínajú na svojho pedagóga, ako najmä Peter Berger, Marián Lukáč, Titusz Tóbisz, ale aj operná kritička Michaela Mojžišová.
Juraj Šomorjai sa narodil v Budapešti 14. novembra 1933. Gymnázium absolvoval v Prešove, v rokoch 1933-35 študoval na Konzervatóriu v Bratislave u prof. spevu Anny Korínskej, neskôr u nej pokračoval na Vysokej škole múzických umení, ale nasledujúce roky strávil pôsobením na operných scénach v Nemecku a Švajčiarsku, ba dokonca v Bayreuthe, kde okrem Bludného Holanďana vystupoval vo všetkých operách Richarda Wagnera, ktoré v tom čase uvádzali v tejto kolíske Wagnerovych opier. Málokomu sa pochválil, že bol hosťujúcim spevákom v opere Arnolda Schὅnberga Mojžiš a Áron v Drážďanoch (r. 1986).
Debutoval v banskobystrickej opere, kde pôsobil v rokoch 1962-65. Jeho prvou postavou bol Štelina v opere Eugena Suchoňa Krútňava. Medzitým pôsobil v zahraničí (v nemeckých mestách Meiningen a Dessau či vo Švajčiarsku v opere v St. Gallen) a do Košíc natrvalo prišiel r. 1974. Tu dosiahol svoje najvyššie méty operného umenia. Spieval v operách romantických, ale aj moderných, prostredníctvom ktorých mal mnoho príležitostí na uplatnenie svojho talentu.
V Košiciach naštudoval takmer celý repertoár vo svojom odbore. Boli to napríklad Wagnerove postavy Daland, Heinrich I., Mozartov Osmin, Leporello, Verdiho Filip II., Zachariáš, Jacopo Fiesco a mnohé ďalšie postavy rôznych autorov (Mefisto, Bartolo, Basilio, Don Pasquale, Rocco, Kecal, Vodník, Marbuel, Porgy, Gremin či Komtur…
Prečítajte si tiež:
Opera Štátneho divadla Košice (seriál)
V recenzii na mimoriadne úspešné naštudovanie opery Bohuslava Martinů Grécke pašie som pred cca 30. rokmi o jeho výkone napísala: „Obdivovali sme dikciu, javiskovú i spevácku erudíciu Juraja Šomorjaia“. (Večer, Košice 3. 4. 1990)
Osobne sme si pripomenuli jeho vzťah k spievaniu aj v rozhovore, uverejnenom 1. 2. 1994 v miestnej tlači, odkiaľ citujeme jeho vyznanie:
„Zachariáša v opere Nabucco vlastne spievam aj v súčasnosti, lebo ju študujem v origináli. Naša opera sa pripravuje na hosťovanie v Paríži práve s Nabuccom v taliančine. Veľmi milé spomienky mám na svoju prvú operu, ktorou som vlastne začínal svoju spevácku kariéru. Bola to Suchoňova Krútňava, v ktorej som stvárnil Štelinu, dodnes si spomínam aj na krásne stretnutie so skladateľom na premiére diela v Košiciach. Je mi vlastne ťažko odpovedať na otázku, ktorá z tých postáv je mi najbližšia, ktorú mám rád – asi všetky. Ak by som chcel vyjadriť, ktorá z doteraz stvárnených postáv bola pre mňa najťažším orieškom po stránke speváckej, technickej, hereckej, či fyzickej, musím povedať, že to bola predovšetkým postava Porgyho v opere Georga Gershwina Porgy a Bess. Hral som v nej mrzáka, ktorý sa pohyboval na javisku výhradne na kolenách. Náročné to bolo aj spevácky – je tam široké hlasové rozpätie – preto pokladám úlohu Porgyho za najťažšiu, akú som doposiaľ na javisku stvárnil.“ (Slovenská republika, Z kultúry, 1. 2. 1994)
Prečítajte si tiež:
Rozlúčka s Jurajom Šomorjaiom – sólistom opery v Košiciach (nekrológ)
A kto nemal možnosť toto predstavenie zažiť, pre toho je tu citát z recenzie uvedenej opery z pera Edity Marenčinovej, z ktorej citujeme: ,,Šomorjaiho Porgy je napriek telesnému nedostatku krásny vo svojej ľudskej podstate a v nezničiteľnej viere v zmysel života“. (Hudobný život 1981, roč. 13, č. 9, s. 5) Slová, ktoré jednoznačne charakterizovali vlastnosti a naturel človeka, akým bol Juraj Šomorjai, spevák, pedagóg, umelec a príjemný človek.
Autor: Lýdia Urbančíková
Páčil sa vám článok? Podporte nás pri tvorbe ďalších. ĎAKUJEME!
