Pred 50 rokmi uviedlo SND Suchoňovu Krútňavu v Drážďanoch a Berlíne

0

Týždenný prehľad najnovších článkov

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Dni kultúry ČSSR v NDR, ktoré sa uskutočnili od 10. do 17. septembra 1971, boli venované slovenskej kultúre a slovenskému umeniu. Prebehli v Berlíne, Drážďanoch, Karl-Marx-Stadte (dnes Chemnitz) a ďalších mestách. Ako svoje kultúrne poklady Slovensko vyviezlo operu Slovenského národného divadla, Slovenskú filharmóniu, Štátne bábkové divadlo a SĽUK. Početnú reprezentatívnu delegáciu umelcov a spisovateľov, do ktorej patril aj skladateľ Eugen Suchoň, viedol slovenský minister kultúry, spisovateľ Miroslav Válek.

Získať informácie o jednotlivých podujatiach a termínoch uvedených kultúrnych dní nebolo ľahké. Po päťdesiatich rokoch od ich uskutočnenia ostalo málo stôp. Nemecké divadlá sa zaoberajú vlastnou históriou, takže v ich archívoch bolo bádanie neúspešné. Ostalo iba náročné hľadanie ohlasov v dennej či odbornej tlači. Šlo mi predovšetkým o recenzie z uvedenia Suchoňovej Krútňavy (inscenácia SND z roku 1965) v krajine, ktorej hudobná kultúra bola a je na vysokej úrovni.

E. Suchoň: Krútňava, 1965, Gustáv Papp (Ondrej), Ondrej Malachovský (Štelina), Oľga Hanáková (Zimoňka), foto: Jozef Vavro/Archív SND

Ako prijal nemecký kultúrny národ (v danom čase kultúrna obec Nemeckej demokratickej republiky) prvú slovenskú národnú operu pred polstoročím? Hodnotenie štyroch denníkov vychádzajúcich v Drážďanoch – Sächsische Zeitung, Union, Sächsische Tageblatt a Sächsische Neueste Nachrichten – poskytlo pozitívny a jedinečný obraz prijatia a rezonancie Krútňavy u recenzentov. Podľa ich vyjadrení slovenskú národnú operu prijalo mimoriadne srdečne aj publikum.

Prečítajte si tiež:
S Petrom Štilichom o Eugenovi Suchoňovi
Prezentácia knihy Denník z notovej osnovy

Moje rešerše priniesli i príjemné zistenie, že meno Eugena Suchoňa nebolo neznáme. V tom čase bol vlastne dlho jediným slovenským skladateľom, ktorého hudba znela opakovane na veľkých pódiách v hudobných metropolách – v Drážďanoch a Berlíne. Niektorí diváci prítomní v drážďanskom hľadisku roku 1971 boli možno už roku 1959 – alebo dokonca ešte skôr – svedkami Suchoňovho úspechu v tomto meste.

Eugen Suchoň (1908 – 1993), foto: súkr. archív Suchoňovcov

Drážďany, vtedajšia Florencia na Labe, boli prvým miestom v zahraničí, kde Suchoň ešte ako mladý skladateľ zaznamenal moment veľkého ocenenia za svoju hudbu: prvého marca 1940 sa v Semperovej opere pod taktovkou Karla Böhma a v interpretácii Sächsische Staatskapelle uskutočnilo prvé zahraničné, a k tomu mimoriadne úspešné uvedenie jeho Baladickej suity. Drážďany môžeme preto smelo nazvať kolískou medzinárodného úspechu tvorcu slovenskej národnej opery Eugena Suchoňa.

Kým sa regionálna denná tlač sústredila na konkrétne hosťovanie v Drážďanoch, komplexnejší pohľad na hosťovanie opery SND v NDR v septembri 1971 poskytol nemecký časopis Theater der Zeit, od roku 1946 dodnes vychádzajúce renomované odborné periodikum s ťažiskom na divadlo a politiku.

V článku nazvanom Oper des Volkes aus Freundesland (12/1971) z pera Klausa Klingbeila sa môžeme dozvedieť, že to bolo už štvrté hosťovanie opery SND v rámci nepravidelne sa uskutočňujúcich Dní kultúry ČSSR v NDR. Autor označil operu Krútňava za dôležité, v roku 1949 priemerované operné dielo so slovenskou mentalitou a hudobnou rečou, ktoré už v päťdesiatych rokoch do Berlína prinieslo Národné divadlo Praha.

Autor článku ďalej uvádza, že skladateľom prepracovanú Krútňavu už v roku 1958 inscenovala berlínska Deutsche Staatsoper. Dielo vtedy zaznelo v nemeckom preklade Horsta Richtera a stalo sa východiskom pre ďalšie preklady do cudzích jazykov, napríklad francúzštiny. Ako sa dozvedáme z článku, túto „berlínsku verziu” Eugen Suchoň autorizoval.

E. Suchoň: Krútňava, Opera SND, 1965, Margita Česányiová (Katrena), (pozn. red.: foto je ilustračné, na zájazde v NDR sa v role Katreny predstavila Elena Kittnarová), dr. Gustáv Papp (Ondrej), foto: Jozef Vavro/Archív SND

V rámci Dní kultúry ČSSR v NDR sa v septembri 1971 uskutočnili spolu štyri predstavenia opery SND. Dve v Drážďanoch, dve v Berlíne. V oboch mestách zaznela Krútňava (inscenácia SND z roku 1965) a Predaná nevesta (inscenácia SND z roku 1968). Dni kultúry otvorilo 10. septembra 1971 práve slávnostné predstavenie Krútňavy v budove činohry za prítomnosti Eugena Suchoňa.

Na dosky Semperovej opery sa Bratislavská Krútňava nedostala iba preto, že tento operný stánok bol v roku 1945 zbombardovaný (písali sme o tom TU...). Škoda! Po Baladickej suite by to bola vzácna kontinuita. V oboch mestách, Drážďanoch i Berlíne, Krútňava dostala veľké a srdečné prijatie. Keď na javisko vystúpil 63-ročný skladateľ, potlesk sa údajne vystupňoval až do ovácií.

Čím Krútňava vtedajšie publikum zaujala? Recenzent Klaus Klingbeil v časopise Theater der Zeit poukázal na prevažne ponurú náladu diela, cez ktorú presakujú priateľské, optimistické tóny. Upozorňuje na ozajstnú ľudovú svadbu, na odviazané pijacké piesne, nežnú uspávanku, kontrast medzi zdravým životom národa a strateným Ondrejom, ktorý sa zbaví svojho súpera. Jeden z Drážďanských recenzentov hovorí o Krútňave ako o takmer veristickej dráme, v ktorej pravda zvíťazí nad klamstvom. Pokiaľ ide o prácu s intervalmi a špecifickými slovenskými črtami v harmónii, Suchoňovu hudobnú reč považuje za nanajvýš osobitú. V inom článku sa hovorí aj o príbuznosti Krútňavy s Janáčkovou Jenůfou.

Prečítajte si tiež:
Suchoňova Krútňava to nemala ľahké. Spomienkové zastavenie sa pri 70-ročnej opere
Suchoňova Krútňava otvorila Jánovi Valachovi kráľovskú bránu do sveta hudby
Vladimír Zvara: Krútňava – detektívka alebo mýtus?

Takí sme (v Opere SND) boli…

Všetky recenzie vyzdvihli príkladnú inscenáciu pod hudobným vedením Tibora Freša (Krútňavu dirigoval v Drážďanoch už pri hosťovaní SND v roku 1959). Hudobní kritici neboli skúpi na pochvaly. Vo svojich riadkoch reflektovali výborný orchester, vynikajúci balet, nie horší zbor (zbormajster Ondrej Lenárd), zaujímavú réžiu Karola Zachara, vynaliezavú scénografiu Ladislava Vychodila (bol scénografom Krútňavy už v roku 1959). Pochválili aj kostýmy a ,,čiastočne nadpriemerných“ sólistov.

Zhodne menovali predovšetkým mnohostranného Štelinu Ondreja Malachovského, disponujúceho ,,čiernym” basom a Elenu Kittnarovú ako Katrenu, ktorej jasný svietivý soprán pôsobil tak v lyrických ako i dramatických polohách. Pre dr. Gustáva Pappa, ,,tenoristu a chirurga” (ako poznamenal jeden recenzent), hodnotenie nevyznelo jednoznačne. Na jednej strane mu priznávali hlas plný intenzity, na druhej strane sa ním vraj nedokázal presadiť. Aj on bol v tom čase v Drážďanoch známy ako Smetanov Dalibor a Wagnerov Tannhäuser z hosťovania opery SND v roku 1959.

Po premiére opery Krútňava v SND, 1965 zľava dirigent T. Frešo, E. Suchoň, O. Malachovský (Štelina) a režisér Karol L. Zachar, foto: súkr. archív Suchoňovcov

Hlasy Juraja Oniščenka, Oľgy Hanákovej, Jaroslavy Sedlárovej, Ľuby Baricovej, Anny Kajabovej, Niny HazuchovejPaľa Gábora recenzenti pokladali za spoľahlivé. Podľa názoru jedného recenzenta okrem toho v opere ,,vystúpili pôsobivo a vznešene les a hory, spoluurčujúce nielen prostredie deja, ale vytvárajúce aj dramaturgiu nálad“.

O zanechaní hlbokého dojmu z diela a inscenácie hovorí aj návrh používať pre Krútňavu v nemčine názov Búrka citov. Ako sa teda možno dočítať, hosťovanie Bratislavčanov zanechalo veľa spomienok na krásne hlasy a scény, na srdečnú vzájomnosť. Piate hosťovanie opery SND, ktoré sa rysovalo, malo dvere v NDR otvorené.

Ako uvádza Danica Štilichová (dcéra Eugena Suchoňa) v publikácii Krútňava vo svete vydanej v roku 1993 pod hlavičkou Slovenského národného múzea ,,…Krútňava zaznela na všetkých operných scénach Slovenska, Čiech a Moravy, a to i v niekoľkonásobnom naštudovaní. V zahraničí ju uviedlo 23 operných domov.”

V súvislosti s vystúpením Bratislavčanov v NDR v roku 1971 ešte na záver poznamenajme, že ako Mařenka sa v Predanej neveste uviedla vysoko hodnotená mladučká Gabriela Beňačková. Slovenská filharmónia pricestovala so sólistom Petrom Toperczerom a do programu viacerých koncertov zaradila diela Cikkera, Prokofieva (zrejme 1. klavírny koncert, ktorý v tom čase Toperczer hrával) a Dvořáka. O podrobnom programe a dirigentoch koncertov sa v novinových článkoch bohužiaľ nepíše.

Autor: Agata Schindler

Fotografie v článku sú z premiéry inscenácie Krútňavy v SND v roku 1965.

Páčil sa vám článok? Podporte nás pri tvorbe ďalších. ĎAKUJEME!

video

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

hudobná kritička a publicistka, spolupracovníčka Opera Slovakia z Drážďan

Zanechajte komentár