Pred 95 rokmi sa narodil Jozef Konder, tenorista, ktorý nezakotvil v SND

0

Týždenný prehľad najnovších článkov

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Najlepší, talentovaní alebo ambiciózni sólisti z oboch mimobratislavských operných súborov (bystrického a košického) často zamierili do súboru našej reprezentačnej opernej scény v Bratislave, a to buď priamo (Kopačka, Poláková, Zelenay, Matyášová, Šlepkovská), alebo neskôr cez iné (väčšinou české) operné divadlá (Blahušiaková, Jakubek, Caban). Tenorista Jozef Konder však v SND iba hosťoval v štyroch inscenáciách (Tosca, Lohengrin, Aida a Komedianti), no celý svoj umelecký život spojil s Košicami a Banskou Bystricou.

Začínal ako poriadne neškolený zborista v Košiciach (1948-55), kde sa základy operného spevu učil u Enrica Manniho, Imricha Godina a Ladislava Boháčka. V rokoch 1955-59 už bol sólistom opery Štátneho divadla v Košiciach, v rokoch 1959-69 súboru spevohry Divadla J. G. Tajovského v Banskej Bystrici (dnešná Štátna opera) a v rokoch 1969-89 opäť sólistom košickej opery. Od roku 1965 bol v podstate jednoznačne prvým tenoristom oboch mimobratislavských súborov a jeho výkony boli ozdobou väčšiny inscenácií, v ktorých účinkoval.

Jozef Konder (1926 – 2008), foto: Archív DÚ

Hlasový fond Jozefa Kondera nebol farebne príliš príťažlivý. Najmä v nižšej a nižšej strednej polohe jeho tón znel málo šťavnato, zato od prechodných tónov vyššie získaval lesk a tam mal jeho hlas schopnosť úžasnej dramatickej výpovede. Konder bol však aj dobrým hercom, veď spočiatku sa venoval operete, kde bez hereckých schopností spevák nemá šancu. V momente, kedy sa ocitol na javisku, bol schopný pritiahnuť na seba pozornosť divákov bez ohľadu na to, či spieval známu áriu alebo len niekomu sekundoval.

Prečítate si tiež:
Pripomíname si v septembri (2016)

Jeho spevácku anabázu možno rozdeliť do niekoľkých skupín podľa interpretovaného repertoáru. Prvú skupinu tvoria jeho výkony v klasickej operete a to tak v Bystrici ako pri oboch pôsobeniach v Košiciach. Nasleduje skupina úloh tzv. druhého tenorového odboru, do tretej možno zaradiť úlohy písané pre lyrický tenor, ktoré spieval skôr z núdze kvôli personálnemu nedobudovaniu súborov, v ktorých pôsobil. Do štvrtej skupiny by som zaradil úlohy písané pre tenorový odbor lyrico-spinto, ktoré už bolo čosi bližšie jeho speváckemu naturelu. Najdôležitejšou je však piata skupina, do ktorej patria dramatické tenorové úlohy rôznej národnej proveniencie, v ktorých mohol plne uplatniť svoje kvality.

G. Verdi: Simon Boccanegra, Štátne divadlo Košice, 1975, Mária Harnádková (Amelia), Pavol Mauréry (Simon Boccanegra), Jozef Konder (Gabriele Adorno), foto: Archív ŠDKE

Už pri prvom pôsobení v Košiciach uspel ako mladokomik vo viacerých klasických operetách, ako boli Poľská krv (Gróf Bronio z Popielov), Mamzelle Nitouche (Célestin), Hrnčiarsky bál (Flóriš Stacho), ku ktorým potom v Banskej Bystrici pridal ešte viacej operetných úloh. Bol Eisensteinom v Netopierovi (1962), Symonom Romanoviczom v Žobravom študentovi (1964), šarmantným Danilom vo Veselej vdove (1966), Grófom Boleslawom Baranskim v Poľskej krvi (1967), Bárinkayom v Cigánskom barónovi (1969) i muzikálovým Plukovníkom Pickeringom v My fair Lady (1969). Za druhého pôsobenia v košickej opere  bol tiež Jožim z Cigánskej lásky a Paganinim v Lehárovej rovnomennej opere (1980) a napokon aj Su Čongom zo Zeme úsmevov (1988).

Prečítajte si tiež:
Opera Štátneho divadla Košice (seriál k 75. výročiu divadla)

Na samom začiatku jeho kariéry však vytváral aj úlohy písané pre druhého tenora resp z odboru tenore-buffo. Sem patria jeho kreácia Vašeka z Predanej nevesty (1955) a Vítka z Dalibora (1953), ktoré vytváral ešte ako zborista, v Banskej Bystrici spieval Triqueta z Eugena Onegina (1961), Remendada z Carmen (1962), Gora z Madame Butterfly (1964), Jaquina z Fidelia (1965) i Tybalta z Gounodovej opery Romeo a Julia (1965).

G. Dusík: Hrnčiarsky bál, Divadlo Jozefa Gregora Tajovského v Banskej Bystrici, 1960 (dnešná Štátna opera BB), Jozef Konder (Flóriš Stacho), Marta Krchňáková (Ilonka), foto: Archív ŠOBB

K prvoodborovým úlohám pre lyrického tenoristu sa nechtiac dostal tak v Banskej Bystrici (Riccardo z Maškarného bálu, Lenskij z Onegina) ako v Košiciach, a to takmer až do konca svojho pôsobenia. Bol Alfredom z Traviaty (1972), Princom z Rusalky (1974) , Rudolfom z Bohémy (1972 a 1986), Gounodovým Faustom (1979) i Smetanovým Janíkom v Predanej neveste (1983). Bližšie mu boli úlohy na pomedzí lyrického a dramatického odboru ako Pucciniho Cavaradossi (1965, 1970, 1983) i Pinkerton (ktorého spieval od roku 1978 do konca svojej speváckej dráhy), a celá rada postáv z Verdiho opier (Manrico, 1966 a 1980, Don Carlos 1968 a 1980, Gabriele Adorno 1975, Jacobo Foscari 1987 v modernej Chudovského inscenácii Dvoch Foscariovcov).

Prečítajte si tiež:
60 rokov operného umenia v Banskej Bystrici

Zo slovanskej tvorby Smetanov Dalibor (1973), Čajkovského Hermann (1974) a Musorgského Dimitrij (1975) či Janáčkov Laca z Pastorkyne (1967) a Boris z Káte Kabanovej (1972). Tesne pred odchodom z divadla vytvoril pozoruhodného pastiera Manolia z Gréckych pašií Bohuslava Martinu (1990).

Keby Jozef Konder nespieval nič iné len doteraz spomenuté úlohy, aj tak by bol kvalitným tenoristom. Veľkého speváka však z neho urobili náročné party dramatického odboru, s ktorými sa stretal už v Banskej Bystrici a ktoré tvorili výraznú prevahu v jeho košickom repertoári. Bol výborným interpretom tenorových úloh v operách dvoch najvýznamnejších slovenských skladateľov. Jeho scéna mátania Ondreja zo Suchoňovej Krútňavy mala značku najvyššej kvality (1975), ale bol aj skvelým Jánošíkom a Bajazidom v Cikkerových operách (1968, resp. 1966).

G. Verdi: Otello, Štátne divadlo Košice, 1971, Mária Harnádková (Desdemona), Jozef Konder (Otello), foto: Archív ŠDKE

Úplne na najvyššiu priečku by som však postavil dve kreácie, ktoré vytvoril čoskoro po príchode do košického súboru. Bol prvým slovenským Samsonom zo Saint-Saensovej opery (1970) a rovnako skvelým Verdiho Otellom, s ktorým si získal veľké uznanie aj pri hosťovaní súboru v Bratislave, a s ktorým individuálne hosťoval v Budapešti a Bukurešti. Práve v tejto úlohe mohol plne zužitkovať expresivitu svojho prejavu.

Mimo Bratislavy sa nehrávalo veľa nemeckých opier, no Konder sa dokázal zaskvieť aspoň ako Wagnerov Lohengrin (1976) a Beethovenov Florestan (1985). Bytostne blízka mu bola veristická opera a jej rozorvaní hrdinovia Canio z Komediantov (1966, 1978, 1985), Turiddu zo Sedliackej cti (1978), Giordanov revolucionár André Chénier (1977), Luigi z Pucciniho Plášťa (1983) a z Bizetovho Dona Josého mu osobitne vyhovovalo superdramatické tretie a štvrté dejstvo (1979).

Starší operní návštevníci zo stredného a východného Slovenska dodnes spomínajú na jeho elektrizujúci spevácko-herecký prejav. Robíme tak aj my pri príležitosti výročia jeho narodenia. Svetlo tohto sveta uzrel 13. septembra 1926 v Medzibrode (okr. Banská Bystrica) a nebo sa nad ním zavrelo 6. apríla 2008 v Banskej Bystrici.

Autor: Vladimír Blaho

Páčil sa vám článok? Podporte nás pri tvorbe ďalších. ĎAKUJEME!

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

operný kritik a publicista, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár