Pred sto rokmi zomrela sopranistka Etelka Gersterová-Gardiniová

0

Týždenný prehľad najnovších článkov

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
V tomto roku si sme si 20. augusta pripomenuli sté výročie úmrtia sopranistky Etelky Gersterovej-Gardiniovej, rodáčky z Košíc (25. 6. 1855), ktorá účinkovala na európskych operných scénach a v zahraničí pôsobila aj pedagogicky. Ani po sto rokoch na ňu nezabúdame.

Jej rodný dom na Hlavnej ulici v Košiciach je národnou kultúrnou pamiatkou, hoci na jeho priečelí sa o nej nedočítame, ale len o jej staršom bratovi Bélovi (Vojtechovi) Gersterovi (1850 –1923), autorovi projektu Korintského prieplavu v Grécku, spoluprojektantovi Panamského prieplavu a iných závažných stavieb v Európe.

Rodný dom Vojtecha Gerstera na Hlavnej ulici v Košiciach, zdroj foto: wikipédia

Vďaka tejto rodinnej histórii sa dozvedáme a hlbšie si uvedomujeme súvislosti „domu Gerster“ v Košiciach. Na základe výskumov JUDr. Jána Gašpara a jeho excelentnej publikácie o Košiciach z r. 2011 sa dozvedáme o budove, že stojí ,,na mieste najstarších mestských hradieb (1261 – 1290) z doby Árpádovcov, ktoré v tých miestach odstránili v roku 1830. Majiteľom domu, ktorý vznikol koncom 30. rokov 19. stočia bol stolár Jozef Gerster (1778 – 1844), potom jeho syn Mikuláš (1816 – 1874), ktorý bol mydlárom. Tu sa narodilo viac jeho detí, ktoré neskôr svojím pôsobením preslávili rodné mesto. Dcéra Mária, vyd. Steigmüllerová (1843 – 1930) bola maliarkou a pedagogičkou v Budapešti, Berta vyd. Kauserová(1852 – 1885) a Etela vyd. Gardiniová (1855 – 1920) boli opernými speváčkami na európskych scénach a syn Vojtech (1850 – 1923) významný budapeštiansky staviteľ a projektant dopravných stavieb svetového významu.“

Fakty zo života rodiny Gersterovcov sú svedectvom ojedinelej kultúrnej vyspelosti, talentu a harmónie jej členov, s túžbou po vzdelaní a rozhľade, aký ich usmernil na štúdiá do Viedne, centra vedy, umenia a európskej kultúry. Otec rodiny Mikuláš Gerster sa okrem svojich podnikateľských aktivít sústreďoval na hudobný život v Košiciach, známe je jeho muzikantské priateľstvo s mestským mäsiarom Karolom Elischerom (1822 – 1885), ktorý okrem svojho remesla ovládal aj hru na klavíri, organizoval koncerty s významnými umelcami a bol členom „delegácie“ k Franzovi Lisztovi, ktorá ho pozvala účinkovať do Košíc, čo majster prisľúbil, ale nakoniec k tomu nedošlo.

Etelka Gersterová-Gardiniová (1855 – 1920), foto: N. Raschkow, Breslau

Elischerove tri deti boli hudobne vzdelané, aktívne hrali na husliach, violončele, klavíri, resp. organe. Gerster spoločne s Elischerom pozvali koncertovať do hudbymilovných Košíc slávne Hellmesbergerovo kvarteto z Viedne a ich koncert sa podľa správ v dennej tlači uskutočnil po prvýkrát v januári 1873, neskôr v apríli, ale aj 6. decembra 1883. Na programe koncertu, ktorý sa uskutočnil v sále Kasína 25. januára 1873, zazneli diela majstrov klasicizmu. Hodnotenie koncertu bolo v tlači o veľkom umeleckom úspechu kvarteta a „za veľkej návštevnosti“ (Kaschauer Zeitung 4. 1. 1873. In: M. Potemrová: Hudobný život v Košiciach v rokoch 1848 – 1918, II. s. 261).

Prostredníctvom Karola Elischera a Mikuláša Gerstera sa podarilo dosiahnuť aj osobné stretnutie Hellmesbergerovcov s vtedy mladučkou Etelkou Gersterovou a predstaviť jej spevácke schopnosti. Primárius Joseph Hellmesberger bol jej talentom natoľko nadšený, že ju pozval do svojej rodiny do Viedne, aby spoločne s jeho dcérou študovali na viedenskom konzervatóriu u významnej pedagogičky Mathilde Marchesiovej (1821 – 1913).

Hudobné vzdelanie a spevácke schopnosti Etelky Gersterovej boli v tom čase Košičanom už známe, podľa správ v dennej tlači účinkovala na viacerých koncertoch. Usudzujeme, že navštevovala miestnu Hudobnú školu, kde bol pedagógom skladateľ, klavirista a regenschori Anton Huska (1826 – 1882). Zvlášť, keď Kaschauer Zeitung podal správu dňa 5. 10. 1872 o koncerte klaviristky Elsy Bogáthyovej, žiačky Franza Liszta, na ktorom spoluúčinkovali huslista Balthasar Elischer, Anton Huska pri klavíri a speváčka Etelka Gersterová.

Etelka Gersterová-Gardiniová ako Amina v Belliniho Námesačnej, New York, zdroj foto: internet

V rokoch 1873 – 1875 sa stala poslucháčkou viedenského konzervatória, učiteľkou hlavného odboru-spevu jej bola mezzosopranistka Mathilde Marchesi, rodená Graumann, jej manželom bol taliansky barytonista Salvatore Marchesi. Prednášala vokálnu pedagogiku, svojich žiakov viedla k ovládaniu talianskeho belcanta, ona sama bola úspešnou sólistkou v operných dielach romantizmu. K jej úspešným žiačkam sa zaradila aj Etelka (Elka) Gerster, ktorá jej metódy rozvíjala nielen ako sólistka na európskych a amerických operných scénach, ale neskôr aj ako učiteľka spevu v nemeckom Berlíne v rokoch 1896 – 1917. Podobne ako jej učiteľka, napísala Učebnicu spevu.

Prvé dôležité vystúpenie absolvovala v Benátkach ako Gilda vo Verdiho opere Rigoletto a Ofélia v Thomasovom Hamletovi. Nasledovali vystúpenia v Marseille, Ženeve, Berlíne, Londýne, Moskve, Petrohrade, viackrát New Yorku r. 1878. Profesionálnou súperkou jej po mnoho rokov bola sopranistka Adelina Patti. Na americkom kontinente spievala aj vo Filadelfii 1879, 1881, 1884. V jej repertoári boli hlavné úlohy v operách Námesačná (Bellini), Faust a Margaréta (Gounod), La traviata (Verdi). Miestna tlač informovala o jej úspechoch, napr. v Krollovom divadle v Berlíne, o jej sobáši s impresáriom Carlo Gardinim r. 1877, s ktorým spoločne žili v Bologni. Mali dve dcéry, staršia z nich Berta dostala meno podľa Etelkinej sestry, ktorá žila len 34 rokov, mezzosopranistky Berty Kauserovej (1851 – 1885). Svetoznámy dirigent Fritz Reiner sa neskôr stal zaťom Etelky Gardiniovej a manželom jej dcéry Berty Gardiniovej.

O Berte Gersterovej-Kauserovej dodajme, že sa preslávila stvárnením Aidy na svetových operných scénach, ale aj fakt, že v Košiciach naposledy účinkovala 4. novembra 1877 pri uvedení Verdiho Requiem ako sólistka vokálneho kvarteta z Talianska. Zomrela v Paríži r. 1885.

Etelka Gersterová-Gardiniová (1855 – 1920), zdroj foto: internet

K uznávaným úspešným žiakom Etelky Gersterovej-Gardiniovej patrili speváčky Ilona Durigo, Matja von Niessen-Stone, Lotte Lehmann a Julia Culp ,holandská mezzosopranistka, ktorá účinkovala s veľkým úspechom v Košiciach r. 1907 a 1909.

Gersterovej učebnica o správnom vedení hlasu „Stimmführer“ vyšla tlačou vo Viedni r. 1906. Sopranistka zomrela v Taliansku v meste Pontecchio pri Bologni 20. augusta 1920.

Autor: Lýdia Urbančíková

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Lýdia Urbančíková

muzikologička, dramaturgička, hudobná kritička, hudobná historička a publicistika

Zanechajte komentár

Sledujte nás na Facebooku