Pred tridsiatimi rokmi skonal Leonard Bernstein. Jeho odkaz je tu s nami

0

Týždenný prehľad najnovších článkov

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Dirigent, skladateľ, klavirista, pedagóg, spisovateľ, rozprávač, filozof, estetik, šoumen a nadovšetko humanista. To je niekoľko rovnocenných prívlastkov, ktoré právom patrili Leonardovi Bernsteinovi. Zomrel 14. októbra 1990. Svet plakal. No ani po tridsiatich rokoch na amerického génia nezabudol.

Krátko po jeho smrti som v takmer zabudnutom, v roku 1989 založenom a len krátko žijúcom divadelnom dvojtýždenníku Dialóg, nekrológ za ním nazval „Lenny ostane medzi nami“. Leonard Bernstein bol natoľko jedinečnou osobnosťou, že fyzickým odchodom, hocako bolestivým, jeho umelecký odkaz bol, je a ostane živý navždy.

Leonard Bernstein (1918 – 1990), zdroj foto: internet

Je to geniálny chlapec, povedal Mitropoulos

Leonard Bernstein sa narodil sa 25. augusta 1918 v americkom štáte Massachusetts v rodine ukrajinských emigrantov židovského pôvodu. Detstvo prežil v Bostone. V desiatich rokoch začal hrať na klavíri, vystupoval so školským orchestrom, dirigoval, režíroval. Na Harvardovej univerzite v Cambridgi študoval hudbu a filozofiu. Keď mladého Bernsteina spoznal Dimitri Mitropoulos, neváhal ho nazvať „geniálnym chlapcom“. Na profesionálnu dráhu vstúpil roku 1934 ako klavirista so školským orchestrom v Bostone, ako dirigent roku 1940 na Tangelwoodskom hudobnom festivale.

O tri roky neskôr, to mal Leonard Bernstein len dvadsaťpäť, už stál ako dirigentský asistent pred Newyorskou filharmóniou. O pár mesiacov náhoda chcela a zaskočil za Bruna Waltera v Carnegie Hall. V sivom obleku, lebo v tom čase ani nemal vlastný frak. Kritika v prestížnom denníku New York Times niesla titul: „Leonard Bernstein za dirigentským pultom – debut génia“. Tamojších filharmonikov viedol v rokoch 1958 – 1969. Popri svojom domovskom orchestri pravidelne stál za pultom Viedenskej filharmónie, Symfonického orchestra Bavorského rozhlasu, Izraelskej filharmónie a mnohých iných svetových telies. Jeho repertoár siahal od klasiky po avantgardu.

Leonard Bernstein, Viedenská filharmónia, 1978, foto: Archív Viedenskej filharmónie

Podobne ako viacero amerických umelcov bojkotoval Nemecko za nacizmu a po prvýkrát na jeho pôde vystúpil až roku 1948. V Mníchove, na pozvanie Georga Soltiho. V Berlíne sa tak stalo až o jedenásť rokov neskôr. Spolu s Justusom Frantzom bol iniciátorom založenia orchestrálnej akadémie a festivalu Schleswig-Holstein, aby otvoril priestor mladým talentom. A oblúk sa uzavrel v decembri 1989, keď na oslavách po páde Berlínskeho múru uviedol Beethovenovi Deviatu symfóniu. S malým, ale symbolickým zásahom do textu štvrtej vety. Slovo radosť nahradil slobodou. „Som si istý, že Beethoven bude súhlasiť“, dodal eufóriou nesený Maestro.

Leonard Bernstein a opera, dirigent i tvorca

To je ďalšia z bohatého spektra jeho umeleckých aktivít. V Metropolitan Opere debutoval 6. marca 1964  Verdiho Falstaffom, ktorého režíroval Franco Zeffirelli. V roku 1970, tiež v jeho réžii, dirigoval Mascagniho Sedliacku česť s Grace Bumbry a Francom Corellim v hlavných úlohách. Do MET sa vrátil o dve sezóny neskôr v Bizetovej Carmen (scénografom bol Josef Svoboda, v titulnej postave sa predstavila Marilyn Horne) a jeho posledné vystúpenie na tomto opernom Olympe sa viaže k slávnostnému koncertu pri príležitosti storočnice Metropolitan Opery (1983). Vtedy dirigoval Beethovenovu Leonoru III.

Prečítajte si tiež:
Leonard Bernstein – obchodník s tónmi z jantáru

Silné puto viazalo Leonarda Bernsteina s Viedenskou štátnou operou. Debutoval v nej tiež Verdiho Falstaffom (1966, réžia Luchino Visconti), nasledoval Gavalier s ružou od Richarda Straussa (Lucia Popp spievala v druhej sérii Sophiu), Beethovenov Fidelio (Gwyneth Jones v titulnej postave, Marzellinou bola Lucia Popp), ale aj vlastnú operu A Quiet Place a koncerty. Na Salzburskom festivale v rokoch 1959 až 1987 stál na čele Newyorskej filharmónie, Londýnskeho symfonického orchestra, Izraelskej filharmónie a opakovane dirigoval Viedenských filharmonikov.

Maria Callas, Luchino Visconti a Leonard Bernstein počas skúšky Belliniho opery Námesačná v milánskej La Scale, 1955, zdroj foto: internet

V milánskom Teatro alla Scala naštudoval roku 1953 Medeu od Luigiho Cherubiniho s Mariou Callas v dramaticky strhujúcej úlohe titulnej hrdinky, o dva roky neskôr stvárnila grécka primadonna assoluta pod Bernsteinovou taktovkou Aminu v Belliniho Námesačnej. Poslednou opernou inscenáciou v La Scale bol Beethovenov Fidelio (1978), opäť s Luciou Popp ako Marzellinou. No v tomto legendárnom dome dirigoval množstvo koncertov. Wagnerovho Tristana a Isoldu považoval za kľúčové dielo opernej histórie a zablysol sa ním v koncertnom uvedení v mníchovskom Herkulessal v roku 1981. Tristanom bol Peter Hoffmann, Isoldou Hildegard Behrens, v tom čase špičkové obsadenie. Legendárny Karl Böhm vyriekol, že opera znela akoby ju dirigoval sám Wagner.

Nenapodobiteľné Bernsteinovo kompozičné majstrovstvo

Leonard Berstein bol originálnym skladateľom diel orchestrálnych (okrem iných tri symfónie: prvú Jeremiáš venoval svojmu otcovi, druhú si objednala Koussewitzkého nadácia a poslednú Kaddish dedikoval pamiatke prezidenta Johna F. Kennedyho), komorných, javiskových. Či už v zmysle muzikálov, opier, alebo žánrov medzi nimi. Príkladom je Candide, z ktorého virtuózna ária Conegondy je repertoárovým bonbónikom mnohých koloratúrnych sopránov, vrátane Edity Gruberovej. Ešte zamlada skomponoval jednodejstvovú operu Trouble in Tahity, ktorej časti neskôr začlenil do Tichého miesta (A Quiet Place). Dnes nám muzikálové tituly ako On the Town či Wonderful Town veľa nehovoria, svojho času však boli hitmi. Vynechať nemožno ani úchvatnú hudobno-divadelnú omšovú kompozíciu Mass.

Kurt Ollmann, Lucia Popp, Leonard Bernstein na koncerte v bazilike Ottobeuren v Nemecku, 1980. Koncert s tvorbou Haydna je zaznamenaný aj na nahrávke a je súčasťou CD boxu Leonard Bernstein: The Complete Recordings On Deutsche Grammophon & Decca

Nesmrteľnosť si zabezpečil muzikál West Side Story z roku 1957, skomponovaný na text Stephena Sondheima. Veľmi zjednodušenou paralelou, príbeh Romea a Júlie v 20. storočí. Je to však dielo nadovšetko autentické, spoločensky angažované a aktuálne. Krutosť gangov, rasová nenávisť a láska mladých ľudí z opačných táborov, to sú nemiznúce témy. Hudba, tanec, próza sú zomknuté a dokonale sa prelínajú.

Bernstein pracuje s prvkami progresívneho džezu, strhujúcich rytmov, rafinovanej farebnosti, ale aj kantilénovej melodiky. Muzikál obletel divadlá celého sveta, filmové ateliéry, nahrávacie štúdiá. Veď kto by nepoznal West Side Story s opernými hviezdami Josém Carrerasom (Tony) a Kiri te Kanawou (Maria) z roku 1984?

Zo zákulisia West side story, Tatiana Troyanos, Leonard Bernstein, Kiri Te Kanawa, José Carreras, 1984, zdroj foto: internet

Vďaka pokrokovej dramaturgii Dalibora Hegera na bratislavskej Novej scéne sa tento muzikál 1. novembra  1969 – v réžii Bedřicha Kramosila, hudobnom naštudovaní Zdeňka Macháčka a choreografii Borisa Slováka – dostal po prvýkrát k nášmu publiku. A výrazne vstúpil do histórie tohto divadla. V hlavných úlohách alternovali Ladislav Miskovics s Jánom Všetečkom (Tony), Mária Schweighoferová s Ľudmilou Machatsovou (Mária) a Oľga Gallová s Idou Rapaičovou (Anita).

Sprievodca hudbou, ktorého cez televíziu spoznal celý svet

Samostatnou kapitolou boli vzdelávacie aktivity Leonarda Bernsteina, adresované rovnako mladému, klasickou hudbou nedotknutému publiku, ako aj hocktorému inému vekovému či vzdelanostnému segmentu. Projekt Young People´s Concerts with the New York Philharmonic, obsahujúci 53 koncertov (v rokoch 1958 – 1972), sa stal historicky unikátnym prostriedkom vecného, zrozumiteľného a vtipného vysvetľovania hudobnej problematiky „zlatou strednou cestou“. Tak ju sám charakterizoval.

Používal terminológiu a ponúkal také živé príklady aj náročných skladieb, aby poslucháča neodradil, ale na druhej strane ani nepodcenil jeho inteligenciu. Na seriál koncertov, vysielaných aj našou televíziou koncom šesťdesiatych rokov, nemožno zabudnúť. Aj prvé čísla vtedy nového časopisu Hudobný život (šéfredaktorom bol Marián Jurík) venovali prepisu relácií s Bernsteinom značný priestor.

Leonard Bernstein, foto: Kongresová knižnica Music Division New York Philharmonic, Leon Levy

Mládež bola najvďačnejším objektom jeho verejných snažení. V knihe Hudbou k radosti napísal: „Platón i Sokrates vedeli, že štúdium hudby je jedna z najušľachtilejších disciplín pre duševný rozvoj dospievajúcej mládeže a zdôrazňovali ho ako nevyhnutnú časť výchovy“. Toto krédo napĺňal Leonard Bernstein po celý život vrchovatou mierou a s bezprecedentným entuziazmom.

Séria videí seriálu Leonard Bernstein o hudbe (s českým dabingom) je k dispozícii TU…

Rok 1989. V Berlíne po páde múru diriguje Beethovenovu Deviatku, na festivale Pražská jar 1990 ponúka rovnaké veľdielo a s odznakom Občianskeho fóra pridáva verejnú generálku pre študentov. Veľká trojica tenoristov Luciano Pavarotti, Plácido Domingo a José Carreras pod taktovkou Zubina Mehtu spievajú spoločne Mariu z West Side Story.

Pri búraní Berlínskeho múru v roku 1989 bol i Leonard Bernstein foto: Twitter Deutsche Grammophon

A naraz prichádzajú zlovestné správy. Predčasne ukončuje turné po Japonsku. Rešpektuje stanovisko lekárov a z vážnych zdravotných dôvodov sa lúči s orchestrom. Naposledy ešte v auguste 1990, už zjavne chorý, diriguje v meste svojej mladosti Bostonský symfonický orchester – Brittenove Štyri morské interlúdiáPetra Grimesa a Beethovenovu Siedmu symfóniu. Sľubuje ešte komponovať, učiť, písať memoáre. Neskoro. 14.októbra 1990 v New Yorku mu vo veku 72 rokov nadobro zlyháva srdce. Svet roní slzy za géniom. Unikátnym hudobníkom, pokorným humanistom, rozdávajúcim sa do poslednej chvíle. Dnes je tomu presne tridsať rokov.

Autor: Pavel Unger

video

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Pavel Unger

operný kritik a publicista, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár

Sledujte nás na Facebooku