Predaná nevesta po štvrťstoročí opäť v Semperovej opere – teraz s Pavlom Bršlíkom

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Mladá francúzska režisérka Mariame Clément sa pozrela cez mikroskop na ľudovými tancami a farbou hýriacimi zbormi popretkávanú komickú operu Bedřicha Smetanu Predaná nevesta. V jej režijnom debute v Drážďanoch pod vedením v tomto meste dobre známeho českého dirigenta Tomáša Netopila, s arménskou sopranistkou Hrachuhí Bassenz a s prvoligistom Pavlom Bršlíkom sa v Semperovej opere 8. marca 2019 uskutočnila so zvedavosťou očakávaná premiéra.

Podobne stručne avizovala drážďanská opera novú premiéru českej národnej opery Predaná nevesta. Asi dnes netreba ani veľa slov navyše, veď ide o hudobnodramatické dielo, ktoré patrí medzi tie najpopulárnejšie vôbec. Ale cesta Predanej nevesty k dnešnej sláve nebola priamočiara.

B. Smetana: Predaná nevesta, Semperoper Dresden, 2019,
foto: Ludwig Olah

Štyri tucty červených pančúch, takto znie v preklade názov nemeckej publikácie Vlasty a Huberta Reittererovcov, ktorej titul vychádzal z textu poslednej obrazovej prílohy a z rozpočtu garderóby pre uvedenie Predanej nevesty v roku 1896 vo Viedenskej Dvornej opere. V tejto publikácii, vydanej v roku 2004 vo Viedni, sa dá dočítať o zložitej ceste Predanej nevesty do sveta opery. Populárna Predanka sa k sláve v českých zemiach dostala okľukou, nestala sa okamžite po jej vzniku idolom a magnetom českého publika. Pražskí abonenti dokonca protestovali proti jej zaradeniu do programu ešte šestnásť rokov po jej prvom uvedení v Prozatímním divadle v Prahe v roku 1866 napriek tomu, že opera dosiahla medzičasom v pražskom Národnom divadle už svoju stú reprízu. A cesta na európske operné javiská trvala Predanej neveste dokonca desaťročia, navyše neprerazila z Prahy, ale z Viedne a následne z Berlína. Do repertoáru svetových divadiel sa nedostal český originál, ale ako šláger pôsobiaci nemecký preklad Maxa Kalbecka.

Inscenačné variácie

Rôzne inscenácie, oscilujúce medzi scénami vo vyžehlených krojoch s červenými pančuchami, scénami na hranici s odviazanou revue až po inscenáciu v naprosto jednoduchej dedine medzi kopami slamy – to všetko, a ešte viac, si Predaná nevesta na javisku už zažila. Opakovane sa inscenácie potkýnali o zdanlivo jednoduchý svet českého vidieka, ale i o obsadenie hlavných postáv opery. Aj posledná, vcelku vydarená inscenácia Predanej nevesty v Drážďanskej štátnej operete pred piatimi rokmi, sa totálne pomýlila v obsadení úlohy Kecala. Takže zvedavosť, ako to dopadne s najnovšou Predanou nevestou na pôde Semperovej opery v Drážďanoch, bola na mieste.

Každopádne už zopár dní pred premiérou, na takzvanej ,,koštovke”, boli všetky vstupenky vypredané. Záujemcovia mali na nej možnosť sledovať časť skúšky a získať tak predstavu o novej inscenácii. Aj v rozhovoroch s inscenačným tímom bolo možné dozvedieť sa zaujímavosti o diele a o hudbe z ich pohľadu, ako i to a ono zo zákulisia. Všetko bolo zrozumiteľné, veď sa to dialo v nemeckom jazyku. Aj nová drážďanská inscenácia prebehla ako samozrejmosť v nemeckej verzii (navyše s nemeckými a anglickými titulkami), tentokrát v preklade Kurta Honolku s použitím niektorých pasáží z nemeckého prekladu Carla Rihu a Winfrieda Höntscha. Nezdalo by sa, ale recenzentka, ktorá vyrástla na českej verzii, mala s nemeckou verziou (opäť) menší problém. Chýbal ten typický zbor Proč bychom se netěšili, ďalej Jak možná věřit (Jeník), Znám jednu dívku (Jeník, Kecal), Věrné milováni (Mařenka, Jeník) a celý rad árií, s ktorými našinec v origináli, v českom jazyku vyrastá. Na Predanú nevestu odvíjajúcu sa v konverzácii i vo vokálnych partoch v nemčine si bolo treba navyknúť – a to v priebehu predstavenia. Našťastie hudba je rečou bez bariér – a z jej obrovskej sily vychádzala aj réžia.

B. Smetana: Predaná nevesta, Semperoper Dresden, 2019,
Hrachuhí Bassénz (Mařenka), Pavol Breslik (Jeník),
foto: Ludwig Olah

Režisérka Mariame Clément vnímala Smetanovu hudbu ako „neskutočne nádhernú“, tá sa stala východiskom celého jej prístupu k inscenácii. Špeciálnu folklórnu stránku hudby, ktorá robí Predanú nevestu českou veselohrou, považovala ale (pre seba) za tvrdý oriešok. Podľa nej to bol práve folklór, ktorý jej stál v ceste pri vedení postáv, z jej pohľadu uberal vážnosti ich problémom. Je to zaujímavý moment ,,videnia” diela mladou režisérkou z Francúzska, ale snáď ide o signifikantný fenomén hľadania spoločného menovateľa medzi folklórom a mladou generáciou divákov vôbec. Pôvodné situovanie deja Predanej nevesty do českej dediny zamenila režisérka za anonymitu veľkomesta a Mařenku zasadila ako obsluhujúcu v bare preplneného hosťami. Hostí reprezentoval v opere účinkujúci zbor, baru šéfoval Kecal, človek obchodujúci asi so všetkým. Tam sa objavil neznámy Jeník.

Sujet v kocke

O čo vlastne v opere ide a kto boli hlavní predstavitelia: Mařenka miluje Jeníka (hlasovo i herecky stvárnený podmanivým Slovákom, hosťom Pavlom Bršlíkom) – Jeník miluje Mařenku (v tejto úlohe debutovala z Jerevanu pochádzajúca Hrachuhí Bassénz, od sezóny 2018/19 členka súboru sólistov Semperovej opery). Jeník je v meste cudzincom, nikto ho nepozná, ale okamžite si získa srdce Mařenky. Nastane však problém: Mařenka sa má vydať za Vaška (obsadený nemeckým tenoristom Benjaminom Brunsom patriacim k sólistom opery vo Viedni), syna bohatého sedliaka, gruntovníka Míchu (Tilmann Rönnebeck, od sezóny 2010/11 stály sólista Semperovej opery) a tým vyrovnať starý dlh. Sprostredkovateľ sobášov, dohadzovač Kecal (belgický basista, Tijl Faveyts, ostrieľaný na významných svetových javiskách), núka Jeníkovi dokonca peniaze ak by sa Mařenky vzdal. A Jeník prekvapivo súhlasí. Písomne Kecalovi potvrdí, že Mařenku si môže zobrať iba Míchov syn. Čo nikto nevie: okrem Vaška má starý Mícha ešte jedného syna – Jeníka. Napokon sa všetko vyrieši v prospech milujúcej sa dvojice – ako v rozprávke. Ľudia majú radi rozprávky – vyprávajú o ľudských vzťahoch, o ľudských emóciách, o sklamaní, viere a šťastí.

Zbor ako nudiaca sa vata v mestskom bare

O tom všetkom sa pokúsila rozprávať i choreografia tanečných pasáží polky či furianta, ba dokonca i zboru (Matthieu Guilhaumon). Ibaže zbor, ktorý je hudobnou a optickou okrasou Predanej nevesty, strávil bez využitia svojho obrovského potenciálu prevažnú časť inscenácie sediac a nudiac sa v bare nazvaného Wenzel Village. Inscenátori sa na jednej strane čiastočne vymanili z čisto českého prostredia a folklór pochopili v širšom slova zmysle. Ale na strane druhej sa pohyb a tanec stali súčasťou diania tam, kde toto dianie zasiahlo málo do priebehu večera. V inscenácii vynikalo zopár prekrásnych českých krojov hýriacich farbami (Julia Hansen), ale mohlo ich byť viac. Avizované kostýmové „výlety“ na Hawai alebo do sveta Mexičanov sa medzi cirkusantmi stratili. Javiskom vládli retro kostýmy návštevníkov baru a väčšiny hlavných postáv.

B. Smetana: Predaná nevesta, Semperoper Dresden, 2019,
foto: Ludwig Olah

B. Smetana: Predaná nevesta, Semperoper Dresden, 2019,
foto: Ludwig Olah

Smetanova hudba poskytovala pochopiteľne dostatočný priestor na využitie baru zariadeného tiež retro nábytkom, ale dianie na javisku bolo akési nesúrodé. Ani krikľúnska úbohosť potulného cirkusu nevyznela ako dobré repertoárové číslo. Prenášaniu takých rekvizít, ako sú kvádre sprešovanej slamy či umelohmotnej kravy po scéne, chýbala logika. Na javisku sme tak neboli svedkami optimálneho výsledku spolupráce možno inak talentovaných partnerov, bol to akýsi hľadajúci a neukončený kompromis medzi tradíciou a súčasnosťou.

Jedinečná sila hudby

Ak bolo cieľom Smetanu umlčať tých kritikov, ktorí mu vyčítali blízkosť k Wagnerovi, podarilo sa mu to bezo zvyšku – hlavne invenčne nevyčerpateľnou hudbou. A český dirigent Tomáš Netopil, Generalmusikdirektor divadla Aalto-Theater a Essener Philharmoniker, ktorý už vyše desať rokov spolupracuje so Semperovou operou, našiel práve v partitúre svojho krajana čistý prameň inšpirácie a do hudobného diania „českého hudobného vidieku“ strhol i technicky priam bezkonkurenčne a s elánom hrajúcu Sächsische Staatskapelle Dresden (za všetko menujme konkrétne aspoň fulminantnú predohru a brilantný furiant). Z orchestrálnej jamy sálala sviežosť, nádherné sláčiky a klarinety, Smetana mal švih, prostredníctvom mladých aktérov sám omladol.

B. Smetana: Predaná nevesta, Semperoper Dresden, 2019,
Hrachuhí Bassénz (Mařenka), Pavol Breslik (Jeník),
foto: Ludwig Olah

Zo sólistov sa zaskveli a zaujali predovšetkým traja: Hrachuhí Bassénz, kučeravá moderná Mařenka, prekvapila svojím mimoriadne sýtym sopránom a hereckým talentom. Ďalej bol hlasovo i herecky výborný Benjamin Bruns – nešikovný, ba poľutovaniahodný nemožný chudák Vašek. Ba aj obávané sexteto Mařenky, Kecala, a rodičov Mařenky a Kecala zaznelo intonačne čisto a muzikálne. Mimoriadnym sústom medzi sólistami bol však Jeník Pavla Bršlíka. Jeho nedávny Jeník v novej inscenácii Predanej nevesty v Mníchove mu umožnil byť hudobne absolútne stopercentným. Hlasovo prehovoril vláčnym, ozajstne mladícky milujúcim tenorom, ktorý bol v každej hlasovej i dynamickej polohe priam závideniahodný. Okrem toho vytĺkol z každej hereckej akcie maximum možnej divadelnosti. Ako sólista i v duetách dominoval jeho hlas i muzikalita. Jeníkom a Mařenkou stvárnenému Věrnému milovaní musel každý divák v hľadisku uveriť. Už len kvôli tomuto vyznaniu lásky by sa oplatilo navštíviť najbližie predstavenia drážďanskej Predanky obsadenej Bršlíkom.

V rámci plného kalendára je dnes slávneho Slováka samozrejme možné v najbližších týždňoch počuť okrem desiatich stvárnení Jeníkov v Drážďanoch aj na viacerých najprestížnejších pódiách sveta. Počas jeho neprítomnosti na jednom predstavení v Drážďanoch bude Bršlíkovým alternantom český tenorista Richard Samek, ktorý si svojho Jeníka už pred pár rokmi odpremiéroval v Drážďanskej štátnej operete.

Po týždňoch nedočkavosti dnes vieme, že premiéra Predanej nevesty 8. marca 2019 v Semperovej opere zapôsobila znova ako spoľahlivá reprezentantka českej hudby, českej národnej opery. Asi je v povahe jej umeleckej kvality, že napokon bolo veľa dôvodov po vyše štvrťstoročí tešiť sa z Predanej nevesty v Drážďanoch a premiéru odmeniť ováciami. Tie boli menej búrlivé ako zvyčajne v tomto divadelnom stánku, ale patrili jednoznačne sólistom, dirigentovi a orchestru. Názory na inscenáciu sa iste budú rozchádzať. Azda zhoda nastane iba v konštatovaní, že zažiť Predanú nevestu v češtine a so štyrmi tuctami klasických červených pančúch je stav ideálny.

B. Smetana: Predaná nevesta, Semperoper Dresden, 2019,
Tijl Faveyts (Kecal), Barry Coleman (Principál), tanečníci,
foto: Ludwig Olah

Namiesto cody

Tesne pred premiérou Predanej nevesty sa v Semperovej opere uskutočnila tlačová konferencia, na ktorej odprezentovali premiéry a novinky sezóny 2019/2020. Aktívne sa jej zúčastnili nový, inovátorstvom frapujúci intendant Peter Theiler, ekonomický šéf Saských divadiel Wolfgang Rothe, šéfdirigent Sächsische Staatskapelle Dresden Christian Thielemann, riaditeľ baletu Aaron S. Watkin, umelecký šéf Semper Zwei a vedúci výchovných programov Manfred Weiß, ako i šéfdramaturg Johann Casimir Eule. Na novú sezónu avizovali okrem iného 11 premiér hudobnodramatických diel – od Rossiniho, cez Wagnera až po Spolianského a Ligetiho. A na predstaveniach nebudú chýbať ani také magnety ako je Anna Netrebko v úlohe Elisabeth vo Verdiho opere Don Carlo alebo Pavol Bršlík ako Lenskij v Eugenovi Oneginovi či ako Edgardo v Lucii di Lammermoor. Pri príležitosti tlačovej konferencie vyšiel aj obsahovo a výtvarne umelecky hodnotný programový bulletin na novú sezónu, ktorý je nesmierne zaujímavým čítaním na veľa večerov… (bulletin je k dispozícii vo formáte PDF TU…)

Autor: Agata Schindler

písané z premiéry 8. 3. 2019

Bedřich Smetana: Predaná nevesta / Prodaná nevěsta / Die verkaufte Braut
Semperoper Dresden
Premiéra 8. marca 2019

Libreto: Karel Sabina
Nemecký preklad: Kurt Honolka
S použitím niektorých pasáží z nemeckého prekladu Carla Rihu a Winfrieda Höntscha
V nemčine s anglickými titulkami

Hudobné naštudovanie: Tomáš Netopil
Réžia: Mariame Clément
Scéna a kostýmy: Julia Hansen
Svetlo: Fabio Antoci
Choreografia: Matthieu Guilhaumon
Zbormajster: Cornelius Volke

osoby a obsadenie

Mařenka: Hrachuhí Bassénz
Jeník: Pavol Bršlík
Kecal: Tijl Faveyts
Vašek: Benjamin Bruns
Krušina: Matthias Henneberg
Ludmila: Sabine Brohm
Mícha: Tilmann Rönnebeck
Háta: Michal Doron
Esmeralda: Tahnee Niboro
Indián: Chao Deng
Principál komediantov: Barry Coleman

Sächsischer Staatsopernchor Dresden
Sächsische Staatskapelle Dresden

www.semperoper.de

video

Operné gala v Kežmarku 2019
Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Agata Schindler

hudobná kritička a publicistka

Zanechajte komentár