Predčasne ukončená umelecká dráha mladej a nádejnej sopranistky Vlasty Posltovej

0

Týždenný prehľad najnovších článkov

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Dňa 20. júna t.r. si pripomíname 120. výročie narodenia výnimočne talentovanej opernej a koncertnej speváčky Vlasty Posltovej, ktorá sa na prahu sľubnej, perspektívne sa vyvíjajúcej a nenaplnenej kariéry neočakávane rozhodla pre dobrovoľný odchod zo života.

Sopranistka Vlasta Posltová (narodila sa 20. júna 1901 v Třeboni, okr. Jindřichův Hradec, zomrela 5. októbra 1931 v Bratislave, manžel JUDr. Josef Poslt, komisár Finančnej prokuratúry v Bratislave) bola sólistkou operného súboru Slovenského národného divadla v rokoch 1927 – 1931 a svojou aktívnou činnosťou prispela k obohateniu kultúrneho života mesta.

Vlasta Posltová (1901 – 1931), foto: Slovenský národný archív

Vzťah k hudbe nadobudla už v detskom veku, keď sa učila hrať na husle. Spievať začala na školských akadémiách počas štúdia na meštianskej škole v Chotěboři, v tamojšom novozaloženom školskom orchestri hrala aj na husle. Potom navštevovala učiteľský ústav v Chrudime, po presťahovaní rodiny do Prahy v roku 1919 pokračovala na štátnom učiteľskom ústave. Popritom sa súkromne učila spievať u profesora Egona Fuchsa a v roku 1920 sa stala mimoriadnou poslucháčkou speváckeho oddelenia pražského konzervatória. Už počas štúdia vystupovala na koncertoch, na absolventskom koncerte v roku 1925 zaujala zdravým nosným sopránom prednesom árií z Dvořákovej kantáty Svatební košile pod taktovkou Václava Talicha. Na ďalších koncertných vystúpeniach upozornila na seba najmä vynikajúcou interpretáciou českej modernej piesne.

Prečítajte si tiež:
Smetanova opera Hubička otvorila pred sto rokmi Slovenské národné divadlo
O zabudnutých a neznámych osobnostiach Slovenského národného divadla (seriál)

Jubilejné sezóny Opery SND v retrospektíve (seriál)

V roku 1925 sa vydala za chrudimského rodáka JUDr. Josefa Poslta s ktorým prišla po jeho nástupe vo funkcii komisára finančnej prokuratúry do Bratislavy. Čoskoro sa intenzívne zapojila do hudobného života ako koncertná speváčka Akademického speváckeho združenia, popritom pokračovala v zdokonaľovaní speváckej techniky vo Viedni u komorného speváka Maxa Ulanovského.

R. Strauss: Gavalier s ružou, 1928, programový plagát SND, zdroj: pozostalosť Dr. Janka Blaha

Oskar Nedbal na jednom z koncertov vybadal výnimočné hudobné nadanie mladej talentovanej umelkyne a v roku 1927 ju angažoval do súboru Slovenského národného divadla. Po menšej postave Nelly v Pucciniho Gianni Schicchi (1927) jej neváhal narýchlo zveriť za chorú Šponarovú prvú veľkú úlohu Sofie v Straussovom Gavalierovi s ružou (1928). Ako dokumentuje kritika, uviedla sa veľmi sľubne, i keď bolo badať, že svoj krásny, striebristý hlas ešte dokonale neovláda a nie je rytmicky presná. Príjemne prekvapila hlasovou kultúrou, materiálom, pozoruhodnou muzikalitou a istotou javiskového pohybu. O rok zdolala postavu rytmicky aj intonačne s neobyčajnou ľahkosťou a noblesným podaním aj vo výnimočnom predstavení pod taktovkou Richarda Straussa (písali sme o tom TU…).

Vlasta Posltová disponovala sviežim, zdravým hlasom s veľkou citovou škálou, nevšednou speváckou kultúrou i sympatickým zjavom a čoskoro začala dosahovať úspechy nielen u obecenstva, ale aj u kritiky. Krásny spevácky výkon podala v jednej zo svojich profilových postáv Júlie v Dvořákovom Jakobínovi (1928). Ako Jitka v Smetanovom Daliborovi (1928) excelovala technicky istým hlasom a herecky pohyblivým výrazom. S ľahkosťou a príkladnou speváckou kantilénou spievala Mařenku zo Smetanovej Predanej nevesty (1929, ins. 1924) a ária Ach, jaký žal bola podľa kritiky „pôžitkom par excellence“.

B. Smetana: Predaná nevesta, Opera SND, 1929, Vlasta Posltová (Mařenka), foto: archív DÚ

Sonórny a sladký hlas uplatnila v postave temperamentnej Krasavy zo Smetanovej Libuše (1930, ins. 1923), ktorú spievala v slávnostnom predstavení pri príležitosti 10. výročia založenia SND a osláv 80. narodenín prezidenta T. G. Masaryka za jeho osobnej prítomnosti. Podmaňujúcim hlasom, sviežim aj vo vysokej polohe a precíteným výrazom bola predurčená pre Blaženku v Smetanovom Tajomstve (1930). Jasným, zvonivým sopránom, s bezchybnou výslovnosťou spievala Lidunku v Blodkovej opere V studni (1929).

V postavách súčasnej opernej tvorby uplatnila svoj strieborný svieži soprán umocnený oduševneným výrazom ako nežná Hanička v Novákovom Lampáši (1928), kritiku zaujala pekným farebným hlasom a decentným hereckým prejavom v úlohe ostýchavej Markéty v jeho Zvíkovskom raráškovi (1929). Bola štýlovou, súcitom prekypujúcou Zuzkou vo Foersterovej Eve (1928), vynikla ako Anetta vo Weisovom Poľskom židovi (1928), citom prehriatym zamatovým hlasom v strednej polohe spievala Dorotku vo Weinbergerovom Gajdošovi Švandovi (1929).

Vytvorila živú postavu Ory v Hristićovej jednoaktovke Súmrak (1929) pod temperamentnou taktovku autora, ktorý premiéru opery v SND osobne dirigoval. V postave herecky gracióznej a svižnej Mrs. Fordovej v Nicolaiových Veselých ženách windsorských (1929) demonštrovala širokú škálu speváckeho umenia, prekrásnu kantilénu a žiarivú koloratúru. Spolu s Karlom Zavřelom (Mr. Ford) „skvele vystihli napätie medzi žiarlivým manželom a bystrou a veselou manželkou“.

S. Hristić: Súmrak, Opera SND, 1929, Božena Štěpánová-Kubátová (Made), Mirko Horský (Sabo Šiškov), Vlasta Posltová (Ore), foto: Archív DÚ

Ľahkým, jemne kultivovaným sopránom spievala Marcelinu v Beethovenovom Fideliovi (1930), excelovala ako pôvabná Lady Harriet Durham vo Flotowovej Marte (1930), dobre sa vžila do úlohy Márie v Lortzingovom Cárovi a tesárovi (1931). Sladko znejúci, lyricky podfarbený hlas naplno uplatnila v postave oslnivo krásnej Eurydiky v Gluckovom Orfeovi a Eurydike (1931). Nádherným žiarivým hlasom spievala éterickú postavu „bielej panej“ Anny v komickej opere Boieldieua Biela pani (1930).

V menších postavách sa hlasovo a spevácky spolu Bartošovou a Řezníčkovou výborne uplatnila ako víla Wellgunde vo Wagnerovom Zlate Rýna (1928), v slohovo štýlovom a zvukovo prekrásnom tercete s Řezníčkovou a Peršlovou ako prvá dvorná dáma v Mozartovej Čarovnej flaute (1929). Páčila sa aj ako Hedička v harmonickom triu sestier Tschöllových v operete Schuberta a Bertého Dom u troch dievčatiek (1928), stvárnila postavu Angely v úspešnej Heubergerovej operete Ples v opere (1930).

Na zájazdoch opery vo Viedni v rokoch 1929 a 1931 vzbudila Vlasta Posltová pozornosť odbornej kritiky nielen svojím krásnym, vrúcnym hlasom širokého rozsahu, ale predovšetkým vynikajúcimi speváckymi schopnosťami, v ktorých splnila aj najvyššie kritériá interpretácie ako Hanička v Lampáši, Blaženka v Tajomstve, v postave spevácky výbornej a herecky pôvabnej Dorotky v Gajdošovi Švandovi.

O. Nicolai: Veselé ženy windsorské, Opera SND, 1929, Mirko Horský (Panic Simple), Zdeněk Ruth-Markov (Sir John Falstaff), Vlasta Posltová (Mrs. Fordová), Božena Štěpánová-Kubátová (Mrs. Pageová), foto: Archív DÚ

Obdivuhodne bohatá bola koncertná činnosť Vlasty Posltovej. Skvele spievala sólový part chlapca v koši na sťažni v premiére Novákovej Búrky pod taktovkou Zdeňka Folprechta v bratislavskej Redute (1927) i na repríze v SND (1928). Na ďalších koncertoch Osvetového zväzu v Redute spievala s nevšedným precítením a zmyslom pre štýl diela sólový part v Dvořákovej kantáte Svatební košile (1930) s Dr. Jankom Blahom, Richardom Graevenom a s dirigentom Zdeňkom Folprechtom. So sólistami Dr. Jankom Blahom, Mariči Peršlovou a Arnoldom Flöglom spoluúčinkovala na koncerte v Redute v Beethovenovej 9. symfónii pod taktovkou Karla Nedbala (1931).

Zvučným a sviežim hlasom kritiku upútala v hlavnom parte Ludmily v scénickom uvedení Dvořákovho oratória Svatá Ludmila na svätováclavských oslavách v roku 1929 v Mestskom divadle na Královských Vinohradoch v Prahe s dirigentom prof. Dobroslavom Orelom. Spoluúčinkovali Štěpánka Štěpánová (v tom čase stály hosť SND), Dr. Janko Blaho, Jan Kolář, František Furch, Česká filharmónia, Akademické spevácke združenie z Bratislavy a spevácke spolky z Prostějova. Na koncerte ÚSČP (Ústredného spolkov československých profesorov) v divadle v decembri 1929 spievala s Richardom Graevenom rozsiahly výber z piesňovej tvorby českých a slovenských skladateľov s diskrétnym klavírnym sprievodom manžela, taktiež hudobníka Dr. Josefa Poslta. Kritika vyzdvihla najmä Posltovej interpretáciu Ostrčilovej balady Osiřelo dítě s pôsobivým akcentom tragiky.

Na koncerte Cirkevného hudobného spolku v bratislavskom Dóme sv. Martina s dirigentom Alexandrom Albrechtom účinkovala v tercete s organom O salutaris hostia od C. Saint-Saënsa (1929) spolu Máriou Peršlovou, Janom Peršlom a organistom Štefanom Némethom. Bola prvou interpretkou vokálno-inštrumentálnej skladby Alexandra Albrechta Tri básne z cyklu Marienleben (Drei Gedichte aus dem Lieder-Cyklus Marienleben), na básne rovnomennej zbierky Rainera Mariu Rilkeho, kde uplatnila svoj nádherný nosný hlas. Premiéru skladby so sprievodom čelesty Štefana Németha, s klavírnym sprievodom Elisabeth Bacsákovej dirigoval skladateľ na koncerte spolku v novembri 1929 v Redute a o rok neskôr i na symfonickom koncerte v SND (1930).

Slovenský denník, 8. 2. 1930, r. 13, č. 32, s. 4

Účinkovala aj na koncertoch Umeleckej besedy Slovenska s klavírnym sprievodom manžela, Dr. Poslta, kde štýlovo interpretovala modernú piesňovú českú tvorbu, napr. piesne E. F. Buriana na slová V. Nezvala a Išu Krejčího (1928). Na večere ruskej hudby kultivovane a s citom predniesla piesne Musorgského a Rachmaninova (1928). Na koncerte kompozícií Mikuláša a Alexandra Moyzesa (1928) spievala s Helenou Bartošovou a Mariou Rezníčkovou trojspevy Mikuláša Moyzesa. Najviac však upútala kultivovaným výrazom a precíteným prednesom nového, európskou avantgardou ovplyvneného piesňového cyklu Alexandra Moyzesa na texty Laca Novomeského Farby na palete (Kruhy, Sloha o Kláre, Dve balady a Farby na palete) s klavírnym sprievodom Dr. Poslta. Spievala piesne Ladislava Vycpálka v rámci umeleckého večera venovaného skladateľovi, iniciovaného agilným Išom Krejčím (1929).

Príležitostne pokračovala v spolupráci s Akademickým speváckym združením, neodmietla ani účasť na kultúrnych programoch hudobnej fakulty Univerzity Komenského, kde napr. na seminári venovanom šesťdesiatym narodeninám Vítězslava Nováka spievala piesne z cyklov Notturna (Noční nálady)Erotikon, účinkovala i na koncerte školy v Petržalke. S klavírnym sprievodom Oskara Nedbala alebo Rudolfa Macudzinského často spievala v rozhlase piesne i árie z opier.

R. Strauss: Gavalier s ružou, Opera SND, 1928, Vlasta Posltová (Sofia) ,foto: Archív DÚ

Zvučným, príjemným sopránom, noblesou a pritom skromnosťou si Vlasta Posltová v pomerne krátkom časovom období získala nielen obdiv odbornej kritiky, ale aj priazeň bratislavského i viedenského divadelného publika.

K jej ťažko pochopiteľnému tragickému rozhodnutiu sa precítene vyjadril aj Karel Nedbal: „ Že tato bytost, lpící na životě všemi vnějšími projevy, které považujeme všeobecně a právem za doklady aktivního poměru ke všemu, co nás obklopuje, byla podryta životní skepsí, zůstane pro mne jednou z psychologických záhad, jež život někdy přináší. Všechna ušlachtilá ctižádost této mladé pěvkyně, všechna její příkladná píle a svědomitost, kterou manifestovala při každé příležitosti, všechen optimismus jejích svěžích a zdravých divadelních postav a naivní radost z úspěchu dostává teď pod zorným úhlem tohoto konce nové tragické zabarvení. Je-li sebevražda, jak se jí běžně rozumí, výrazem bezradnosti ztroskotavšího člověka, je případ Vlasty Posltové přehrozným omylem. Vždyť její umělecká dráha byla teprva před čtyřmi lety zahájena a nebyla daleko ještě na vrchole svých možností.“ (IN. Slovenská politika, 8.10.1931, r. 12, č. 230, s. 2.)

Správu o úmrtí umelkyne priniesli popri slovenských, českých aj rakúske denníky Der Abend,Wien, 6. 10. 1931, r. č. 230, s. 7 a Innsbrucker Nachrichten, 7. 10. 1931, r. 78, č. 230, s. 4.

Motív neočakávaného rozhodnutia a predčasného, dobrovoľného odchodu zo života na prahu perspektívnej, sľubne sa rozvíjajúcej kariéry speváčky ostal neznámy, jeho tajomstvo si vzala zo sebou…

Pripravila: Elena Blahová-Martišová

Poznámka:

Dátum, miesto, narodenia a civilná fotografia Vlasty Posltovej je zo zložiek Slovenského národného archívu v Bratislave. Krátke heslo umelkyne uvádza iba Encyklopédia dramatických umení Slovenska 2, M-Ž, vydavateľstvo Veda, 1990, s. 212.

Páčil sa vám článok? Podporte nás pri tvorbe ďalších. ĎAKUJEME!

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

dokumentaristka a publicistka, členka redakčnej rady Opera Slovakia

Zanechajte komentár