Predchodkyňa Callasovej Rosa Ponselle

0

Týždenný prehľad najnovších článkov

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Jednou z najvýznamnejších sopranistiek prvej polovice 20. storočia bola Rosa Ponselle. Narodila sa v USA ako Rosa Ponzillo talianskym rodičom z okolia Caserty (22. 1. 1897) a zomrela pred štyridsiatimi rokmi 25. mája 1981.

Okolo jej štúdií spevu sú pochybnosti. V rokoch 1915 – 1918 so sestrou Carmelou, už pomerne úspešnou speváčkou „ľahšej múzy“, vytvárali spevácku dvojicu nazývanú „talianske dievčatá na mieru“. V ich repertoári boli tradičné balady, talianske piesne i niekoľko operných úryvkov. Na podnet slávneho barytonistu Maurera, no najmä po intervencii Enrica Carusa získala od sezóny 1918/19 angažmán v newyorskej Metropolitnej opere, ktorej zostala verná po celý umelecký život.

A. Ponchielli: La Gioconda, Metropolitná opera New York, 1924, Rosa Ponselle (Gioconda), foto: Archív MET

Po debute vo Verdiho Sile osudu v tejto sezóne ešte účinkovala v Mascagniho Sedliackej cti a Weberovom Oberonovi. Následne tam vytvárala hlavné ženské postavy v Halévyho Židovke, Rossiniho Tellovi, vo Verdiho operách Ernani, Trubadúr, Aida, Don Carlos, v Meyerbeerovej Afričanke, Montemezziho Láske troch kráľov, Giordanovom Andreovi Chénierovi, Spontiniho Vestálke a Belliniho Norme.

Bola aktívnou aj ako koncertná umelkyňa. Mimo MET spievala len tri sezóny v londýnskej Covent Garden. V roku 1929 v Norme Gioconde, v roku 1930 opäť v Norme, La traviate Láske troch kráľov a v roku 1931 v Sile osudu, La traviate a Romaniho Fedre.

Na pôde MET sa v roku 1935 stretla so svojou obľúbenou úlohou Bizetovej Carmen, ktorou sa aj rozlúčila s umeleckou dráhou v predstavení v Clevelande 22. apríla 1937. Ako vidno, jej umelecký život nebol príliš dlhý, čo je jeden zo znakov, kvôli ktorému Mariu Callas prirovnávali práve k Ponsellovej. Spoločných však mali viacero vecí. Dramatický fond, ktorý sa nebál koloratúr (hoci Ponsellová sa neodvažovala zájsť do trojčiarkovej oktávy), vnášanie vokálneho výrazu a dramatickosti aj do belcantových partov, altové hĺbky a tiež okolnosti, pre ktoré ukončila kariéru (búrlivé manželstvo končiace sa rozvodom, slabé nervy a obmedzenia v hlasovom rozsahu ku koncu kariéry).

Rosa Ponselle (1897 – 1981), foto: internet

Ponsellová už v roku 1918 uzatvorila zmluvu s nahrávacou spoločnosťou Columbia (44 platní s áriami aj z opier, ktoré nemala v repertoári ako Bohéma, Madama Butterfly, Tosca, Sicílske nešpory či Lohengrin) a od roku 1923 prešla k RCA Victor. Táto spoločnosť ju ešte v roku 1954 prehovorila, aby so sprievodom klavíra nahrala vo Ville Pace, kde žila, piesňový repertoár. Existuje záznam piatich predstavení, v ktorých účinkovala (Don Giovanni, La traviata a trikrát Carmen). Na dôchodku sa starala o miestny hudobný život v Baltimmore a budovaniu vlastnej knižnice, ktorá bohužiaľ zhorela v roku 1979.

Jej životopisu venoval v roku 1997 svoju knihu James Drake. Bola viac než dôstojnou nástupkyňou najčastejšej Carusovej partnerky krásnej Geraldine Farrar, fyziognómiou bola však bližšie Emme Destinovej.

Autor: Vladimír Blaho

Páčil sa vám článok? Podporte nás pri tvorbe ďalších. ĎAKUJEME!

video

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

operný kritik a publicista, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár