V predvianočnom čase každoročne rozhlasové a televízne stanice opakujú tie isté hity a popravde – ani operný svet nie je výnimkou, pretože tradične siaha po osvedčenej predvianočnej opere – Pucciniho Bohéme. V tohtoročných decembrových programoch slovenských operných divadiel však tento titul nenájdete.
Ak by ste si totiž urobili štatistiku toho, čo v týchto dňoch ponúkajú operné domy po celom svete, najčastejšie – okrem rozprávok pre detského diváka – by vám do očí udrela práve štvrtá opera talianskeho skladateľa. Tú totiž v týchto dňoch hrávajú divadlá po celom svete najčastejšie, žiadna iná opera sa tak často v decembrovom repertoári neopakuje. Melancholický príbeh, zima a chlad, sneženie na scéne… To všetko Pucciniho Bohému doslova predurčuje na to, aby bola v čase adventu tou operou, po ktorej siahajú operné domy s vedomím, že ulahodia divákom…
Počas decembra si Pucciniho Bohému mohli a ešte budú môcť vychutnať diváci naprieč celým svetom – v Kodani, Nürnbergu, Drážďanoch, Stuttgarte, Wuppertali, Budapešti, v Helsinkách, Kyjeve, v Novom Sade, Samare, Ženeve, Florencii, Janove, Hannoveri, Viedni, Mníchove, Leipzigu, Essene, Donetsku, Kolíne, Duisburgu, Salerme, Berlíne, Moskve, Vilnjuse, v Bari či v Piacenze a mnohých ďalších mestách.
Podľa oficiálnych štatistík Operabase predchádzajúcej sezóny 2018/19 patrí Bohéme štvrté miesto v rebríčku najviac hraných opier. Predstihli ju len Verdiho Traviata, Mozartova Čarovná flauta a Bizetova Carmen. Pucciniho Bohéma má v posledných rokoch v priemere 500 až 600 produkcií za sezónu a bezpochyby toto číslo drží vysoko práve december.
Scenes de la vie de Bohéme
Pucciniho Bohéma vychádza zo série časopisových náčrtkov o bohémskom životnom štýle, ktoré publikoval Henri Murger a neskôr ich spojil do románu Scenes de la vie de Bohéme (1848). Samotný Murger skutočne žil v mladosti bohémsky život, v podkrovnom studenom byte a v chudobe. Puccini túto tému najprv odmietol, neskôr sa však do nej pustil so zápalom aj preto, aby takpovediac urobil zadosť vlastnej súťaživosti…
Guilio Ricordi zo spoločnosti Casa Ricordi, ktorá bola v 19. storočí hlavným talianskym vydavateľom hudobných partitúr a mimochodom dodnes existuje, presvedčil Giacoma Pucciniho, aby prehodnotil svoje predchádzajúce rozhodnutie. Taliansky skladateľ totiž prvotne odmietol zhudobniť túto tému. Z pohľadu Pucciniho nebolo na škodu a možno mu aj pomohlo rozhodnúť sa to, že mu Guilio Ricordi ponúkol finančné zabezpečenie, kým operu nezloží…
Dnes by sme povedali, že Ricordi bol veľmi šikovný manažér a marketér. Mal totiž systém, v ktorom operné domy, ak si chceli zakúpiť práva na populárne Verdiho opery, museli zároveň s nimi kúpiť práva na opery niektorých menej známych skladateľov. Tých vyberal práve G. Ricordi a bezpochyby dokázal predvídať, keď medzi svojich favoritov zaradil G. Pucciniho už po jeho druhej opere Edgar.
Cestou vlakom na Falstaffa
V roku 1893 sa uskutočnila premiéra tretej Pucciniho opery Manon Lescaut a podľa viacerých prameňov už v zapätí po dokončení tejto opery začal Puccini uvažovať o Bohéme. Existujú záznamy o tom, že o právach na Bohému hovoril s právnikom Carlom Nasim počas cesty vlakom z Turína do Milána, kam sa chystal do La Scaly na premiéru najnovšej Verdiho opery – Falstaffa. Osud sa rozhodol, že vznik opery trochu zdramatizuje. V galérii de Cristoforis v Miláne sa Puccini stretol s ďalším talianskym skladateľom Ruggerom Leoncavallom. A ten tiež chystal operu Bohéma…
Talianske noviny Il Secolo informovali v marci roku 1893 o tom, že Ruggero Leoncavallo, ktorý mal v tom čase na svojom konte veľmi úspešnú operu Komedianti, chystá ďalšiu – Bohému. Podľa nich Leoncavallo začal na Bohéme pracovať oveľa skôr, než Puccini. Objavili sa aj klebety o tom, že Puccini vlastne nápad zložiť Bohému Leoncavallovi ukradol, došlo dokonca aj k osobnej potýčke… Ani jeden skladateľ však zo svojho rozhodnutia nemienil ustúpiť. Nakoniec Puccini vyhlásil: „Nechajte ho zložiť operu, ja tiež budem skladať. A publikum rozhodne“. A diváci skutočne rozhodli. Leoncavallova Bohéma totiž zapadla do zabudnutia…
Negatívne kritiky
Tesne po premiére Pucciniho Bohémy, ktoré sa uskutočnilo v Turíne 1. februára 1896, to však s touto operou vôbec nevyzeralo ružovo. Hoci sa u divákov dočkala priaznivého prijatia, recenzenti nešetrili kritikou. Napríklad Carlo Bersezio v novinách La Stampa napísal. „Nedá sa Puccinimu odpustiť, že zložil túto operu tak rýchlo a očividne s minimálnym úsilím. Toto dielo obsahuje hudbu, ktorá môže len zriedka potešiť. Dokonca aj finále opery, ktoré je intenzívne dramatické, sa mi zdá po hudobnej stránke nezaujímavé. Verím, že La Bohéma nezanechá žiadnu veľkú stopu v histórii divadla a bude len dobre, keď sa skladateľ vráti na priamu cestu umenia.“ Nuž, ešte šťastie že Carlo Bersezio sa nemá ako dozvedieť, ako veľmi sa mýlil…
Napriek nepriazni kritikov sa opera stala veľmi populárnou aj vďaka inscenáciám, ktoré nasledovali krátko po svetovej premiére Bohémy. Neapol uviedol Bohému 14. marca, Bologna 14. novembra, Rím 17. novembra a Miláno 15. marca 1897. Leoncavallova Bohéma mala premiéru až 6. mája 1897, teda v čase, kedy už Pucciniho opera dobyla všetky významné operné javiská a získala divákov na svoju stranu. Zakrátko opustila Taliansko – v roku 1896 ju uviedli v Buenos Aires, o rok neskôr v Alexandrii, Moskve, Lisabone. Nedlho potom zaznela Bohéma v Londýne, Paríži, Manchestri či Berlíne.
Čím častejšie operné domy toto dielo uvádzali, tým väčšiu popularitu si získavala. Stačí spomenúť inscenáciu v réžii Franca Zeffirelliho, ktorá vznikla pred štyridsiatimi rokmi a dodnes sa v reedíciách vracia na javiská tých najznámejších operných domov. O popularite Bohémy svedčí aj skutočnosť, že doposiaľ vzniklo tristo audiozáznamov tejto opery a tento počet bude naďalej narastať. A Pucciniho Bohéma sa v predvianočnom čase – ale nielen počas neho – bude v divadlách hrávať naďalej…
Autor: Dáša Juhanová
video
G. Puccini: Bohéma, dirigent Ondrej Lenárd, réžia Karol Spišák, Československá televízia 1979
V hlavných postavách hrajú: Kincses Veronika (Mimi), Sidónia Gajdošová Haljaková (Musetta), Peter Dvorský (Rodolfo), Ivan Konsulov (Marcello), Balázs Póka (Schaunard), Dariusz Niemirowicz (Colline), Štefan Janči (Alcindor), Stanislav Beňačka (Benoit), Vojtech Schrenkel (Parpignol).
