Advent a Vianoce sú priestorom, v ktorom sa konečne môže v širšom spoločenskom kontexte uplatniť aj vážna hudba. V tomto čase sa koncerty „rozmnožujú“ a lákajú do auditórií aj ľudí, ktorí vo zvyšku kalendárneho roka klasické hudobné podujatia navštevujú len okrajovo či vôbec nie.
Miestny úrad v Rači už piaty rok zorganizoval (30. 11. 2019) v kostole v Krasňanoch koncertné podujatie, na ktorom za prítomnosti početného publika sa predstavili žiaci ZUŠ Vrbenského. No „soľou“ koncertného podvečera bola prítomnosť dvoch atraktívnych vokálnych sólistov – Jolany Fogašovej a Štefana Kocána. Málokedy sa stane, aby spevák, ktorý vystupuje v new-yorskej MET spieval na podujatí podobného druhu. Organizátorom podujatia patrí veľká vďaka, že teraz sme mohli počuť tohto umelca spievať v okrajovej časti Bratislavy. A pravidelnou účastníčkou týchto koncertov a ich spiritus vivens je sólistka Opery SND žijúca v Rači.
Žiaci „račianskej“ základnej umeleckej školy sa predstavili ako sláčikový súbor, komorný zbor, veľký zbor i ako sláčikové kvarteto. Pre nich tento koncert bol istotne impulzom, aby vo svojom snažení nepoľavili a ešte viac sa zblížili s kvalitnou hudbou, dnes bohužiaľ tak odsúvanou na okraj hudobného života. Možno že niektorí budú venovať muzicírovaniu (profesionálne či amatérsky) aj po celý život a iní sa stanú pravidelnými návštevníkmi koncertov, veď generácia mladých najviac chýba na koncertoch Slovenskej filharmónie.
V dramaturgii koncertu prevládali (v druhej polovici) skladby typicky vianočné, teda koledy a známe sakrálne skladby. Niektoré čísla programu pri organe sprevádzal Stanislav Tichý.
Štefan Kocán otvoril koncert prednesom populárnej Händlovej árie z opery Xerxes Ombra mai fu, ktorú rutinovaný klavirista Branko Ladič hral v pomerne pomalom tempe a v hlbšej tónine. V nej spevákov hlas znie zvlášť farebne pútavo. Pritom mu slúži ku cti aj fakt, že svoj krásny hlasový materiál zbytočne neexponoval do veľkých tónov. Vrcholom jeho vokálneho zástoja bola interpretácia známej Čajkovského piesne Otčego.
Jolana Fogašová sa dobre rozospievala na piesni Maxa Regera Wiegenlied a v mezzosopránovej árii Johanky z Čajkovského Panny Orleánskej sa prezentovala ako zrelá umelkyňa s vyrovnaným tónom v celom hlasovom rozsahu a príkladným stotožnením sa s pocitmi interpretovanej hrdinky. Najviac však očarila v sopránovom výstupe z Verdiho Sily osudu La vergine degli angeli. Tu potvrdila, že „nie je doma“ len v operných partoch interpretujúcich „donne di furore“ (akými sú Abigail, Lady Macbeth či Tosca), ale dokáže pôsobivo interpretovať „con la voce sottile e dolce“ lyrické vokálne plochy. Lyricky prosté a kultivované boli potom aj jej vstupy vo Wadeovom Adeste Fideles a v koledách.
V minulom roku jej robil partnera známy český tenorista Aleš Briscein, tentoraz Štefan Kocán. Kto to bude nabudúce?
Autor: Vladimír Blaho
písané z koncertu 30. 11. 2019
