Dnes je: nedeľa, 23. 9. 2018, meniny má: Zdenka, zajtra: Ľubor

Premiéra Mozartovej opery Čarovná flauta v Štátnej opere Banská Bystrica

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Banská Bystrica – Poslednou premiérou aktuálnej sezóny banskobystrickej Štátnej opery bude inscenácia Mozartovej opery Čarovná flauta v hudobnom naštudovaní Igora Bullu a v réžii českého režiséra Dominika Beneša, ktorý touto inscenáciou zároveň debutuje na slovenskej opernej scéne. Premiéry sa uskutočnia 27. a 28. mája 2016.

Operu v dvoch dejstvách skomponoval Wolfgang Amadeus Mozart (1756 – 1791) na nemecký text Emanuela Schikanedera (1751 − 1812). Svetová premiéra Čarovnej flauty sa konala 30. septembra 1791 v predmestskom divadle Freihaus auf der Wieden vo Viedni. Skladateľ od klavíra dirigoval premiéru aj prvú reprízu. Tamina stvárnil Benedict Schack, Paminu vtedy 17-ročná Anna Gottliebová, Sarastra Franz Xaver Gerl, Papagenu jeho žena. Papagena (podľa dobových správ) výborne hral a spieval sám Schikaneder a Kráľovnú noci spievala Josefa Hoferová-Weberová.

Wolfgang Amadeus Mozart, (1756-1791)

Wolfgang Amadeus Mozart,
(1756-1791)

Do prác na Čarovnej flaute sa ešte včlenili dve urgentné objednávky: korunovačná opera La clemnza di Tito pre Prahu a osudové Requiem. Mozart obe prijal. Nechcel objednávky odmietnuť, aj keď lehota na ich odovzdanie bola vražedne krátka. Takéto šibeničné termíny však boli, najmä v posledných rokoch jeho života, príznačné. Odcestoval teda do Prahy a po uvedení Tita sa vrátil v zlom fyzickom a psychickom stave. Dokončil Čarovnú flautu a 30. septembra 1791 nasledovala v Schikanederovom divadle Freihaus auf der Wieden vo Viedni jej premiéra. O tri mesiace na to (5. decembra 1791) Mozart vo Viedni zomrel.

,,Libreto Čarovnej flauty nevznikalo jednoducho ani nemalo predobraz v jednom konkrétnom literárnom diele. Dej opery v základných rysoch pripomína skoršiu Schikanederom uvedenú heroicko-komickú operu Kameň mudrcov alebo Čarovný ostrov (1790). Jeho základný námet tvorili orientálne rozprávky Džinnistan (Ríša duchov) od nemeckého klasika Christopha M. Wielanda. Nachádzame tu čistú ľúbostnú dvojicu, jednoduchého chlapíka so sedliackym rozumom a jeho ženu, dobrého a zlého génia a podstupovanie skúšok (i ohňom a vodou). Ďalšou rozprávkou z Džinnistanu, ktorá Schikanedera zaujala, bola rozprávka Lulu alebo Čarovná flauta. Tu sa zase vyskytoval zlý čarodejník, víla a princ. Ten mal získať talizman a dcéru. Dostal od víly čarovnú flautu, ktorá ho chráni, krotí ňou zver a premôže zlo. Do tretice sa stalo Schikanederovi inšpiráciou libreto Oberona, kráľa víl, čo bolo dielo jedného zo Schikanederových hercov Karla Ludwiga Gieskeho, ktoré zhudobnil český skladateľ Pavel Vranický. I táto skutočnosť potom slúžila ako dôvod na nepriateľské reči Schikanederových neprajníkov, ktorí ho obviňovali z toho, že Čarovnú flautu vlastne napísal Gieseke a že Schikaneder je plagiátor. Zdá sa, že veľký vplyv na libreto diela mala hra nazvaná Gašpar fagotista alebo Čarovná citara od Wenzla Müllera (s textom abbého Joachima Perinetta), ktorý bol tiež spoluautorom hudby Slnečnej slávnosti brahmanov. Údajne z obavy z usvedčenia z plagiátorstva Schikaneder zmenil osnovu deja…”, uviedla k libretu a námetu opery dramaturgička Štátnej opery Banská Bystrica Alžbeta Lukáčová a dodáva: ,,Nápadným rysom Čarovnej flauty sa stala rôznorodosť jej prvkov, výrazových prostriedkov a kompozičných postupov. Menej zručnému skladateľovi by mohla byť záhubou, no Mozart dokázal mozaikovité libreto − podľa kritiky „zlátaninu s hlbším jadrom” − majstrovsky stmeliť, zjednotiť. Mozartovský muzikológ Hermann Albert dokonca uvádza, že Čarovná flauta je po hudobnej stránke snáď najmnohostrannejšou operou, aká vôbec bola vytvorená. Nachádzame tu zvnútornený Gluckov pátos (vážne Sarastrove spevy), barokizujúce figurácie Ozbrojencov (u nás Kňazov), árie Kráľovnej noci sa zase svojimi virtuóznymi koloratúrami hlásia k tradícii talianskej opery serie. Hravé Papagenove melódie zase svedčia o čerpaní z ľudovej tradície. Tamino a Pamina sú zhudobnením intímnej sféry lyrizmu, čo je opäť iný hudobný sloh − mozartovský.” Viac o diele, ako aj o okolnostiach jeho vzniku si prečítate v samostatnom článku dramaturgičky Štátnej opery Banská Bystrica Alžbety Lukáčovej tu: Čarovná flauta: rozprávkový príbeh − nesmrteľná hudba − dielo ideovo vznešené

W. A. Mozart: Čarovná flauta, Štátna opera Banská Bystrica, 2016, Marek Pobuda (Papageno), Oľga Hromadová, Helana Becse Szabó, Angelika Kulanová Pavlech (Tri dámy), foto: Jozef Lomnický

W. A. Mozart: Čarovná flauta, Štátna opera Banská Bystrica, 2016,
Marek Pobuda (Papageno),
Oľga Hromadová, Helana Becse Szabó, Angelika Kulanová Pavlech (Tri dámy),
foto: Jozef Lomnický

Slovenská premiéra opery Čarovná flauta sa konala 23. marca 1929 v SND po názvom Kúzelná flauta v hudobnom naštudovaní Karla Nedbala a v réžii Bohuša Vilíma a spievala sa v českom jazyku. V banskobystrickej opere ju po prvýkrát uviedli 13. júna 1997. V súčasnosti je Čarovná flauta v repertoári dvoch slovenských operných divadiel – SND a ŠOBB.

Banskobystrická inscenácia Čarovnej flauty zaznie v hudobnom naštudovaní domáceho dirigenta Igora Bullu a v réžii českého režiséra Dominika Beneša, ktorý touto inscenáciou zároveň debutuje na slovenskej opernej scéne. Zbormajsterka je Iveta Popovičová. Dramaturgičkou je Alžbeta Lukáčová, ktorá taktiež pripravila texty v nárečí. Autorkou scény a kostýmov je Zuzana Přidalová a svetelný dizajn Martin Špetlík – obaja sú spolupracovníci Dominika Beneša a spolu s ním taktiež debutujú na javisku banskobystrickej Štátnej opery. Dielo zaznie v slovenskom jazyku – autorkami slovenského prekladu libreta sú Jela Krčméryová a Alexandra Braxatorisová. Dielo obsahuje množstvo postáv v ktorých budú viacerí účinkujúci debutovať.

W. A. Mozart: Čarovná flauta, Štátna opera Banská Bystrica, 2016, Judita Andelová, Oľga Hromadová, Katarína Procházková (Tri dámy), Šimon Svitok (Papageno), Dušan Šimo (Tamino), foto: Jozef Lomnický

W. A. Mozart: Čarovná flauta, Štátna opera Banská Bystrica, 2016,
Judita Andelová, Oľga Hromadová, Katarína Procházková (Tri dámy),
Šimon Svitok (Papageno), Dušan Šimo (Tamino),
foto: Jozef Lomnický

W. A. Mozart: Čarovná flauta, Štátna opera Banská Bystrica, 2016, Marek Pobuda (Papageno), Peter Malý (Tamino), Ivana Kurtulíková, Lenka Jombíková, Nora Hutňanová (Traja chlapci), foto: Jozef Lomnický

W. A. Mozart: Čarovná flauta, Štátna opera Banská Bystrica, 2016,
Marek Pobuda (Papageno), Peter Malý (Tamino),
Ivana Kurtulíková, Lenka Jombíková, Nora Hutňanová (Traja chlapci),
foto: Jozef Lomnický

Režisér Dominik Beneš vníma Čarovnú flautu ako svet bezbrehej fantázie. ,,Flauta jako taková je vznešený nástroj, který aktivuje nejjemnější receptory emocí. Stejně jako když nezaujatě přečítám novou knihu, otvírám tento příběh a od prvního taktu nechávám v sobě vzbuzovat představivost bezprostředního dítěte, která jej vtáhne za zrcadlo. Čarovná flauta je žánrově směs science-fiction, lovestory, komedie, mravokárných poučných příběhů a intimních dramat, která vyústí v zasvěcení. A ono zasvěcení pro mě znamená skutečný pohled na sebe sama, prozření a znovuzrození. Mozartovo operní dílo vnímám obecně jako základ operní literatury. Čarovná flauta navíc v sobě nese přímo odkaz Mozartovy osobnosti. Jaký to byl člověk? Nechal nahlédnout do svého nitra jako nikdy předtím. Ukázal svá citlivá intimní místa, srdce plné citu a něhy, smysl pro humor a důvtip, krásu a kouzlo lidskosti. Myslím, že se Schikanederem vytvořili úžasné dílo, které v mnohém převyšuje dramaturgii operních titulů. Ano, zdá se, že libreto opery je nelogické, chaotické, někdy si dokonce protiřečí. Ve spolupráci s Mozartovou čistou, tajemnou a velmi logickou hudbou tedy zrodí říši divů, v níž se ocitá Tamino. Dává prostor k realizaci snu, k zažehnutí lásky a vášně. V pohádce plné kouzel, kam Tamino možná vpadl zaječí dírou a sní svůj sen, text zároveň nastavuje zrcadlo naší společnosti. Zkouší pevnost naší vůle, správnost našeho rozhodnutí, schopnost přiznání vlastního selhání a ptá se, zda je naše láska opravdová. Dílo nám nabízí protiklady temna a světla, dne a noci, dává nám důvěru k výběru své vlastní volby. Zároveň říká, že jedna polarita bez druhé nemůže existovat. Jsou tedy obě důležité. Je to začarovaný kruh našeho bytí − neustále si musíme vybírat, často padneme na nos a právě toto vědomé konání v nás vzbuzuje touhu po vnitřní harmonii.“, uviedol režisér Dominik Beneš.

Dominik Beneš

Dominik Beneš

Dominik Beneš pochádza z Opavy. Divadelnému umeniu sa začal venovať na Janáčkovej akadémii múzických umení v Brne, kde pod vedením J. Janekovej študoval v Ateliéri muzikálového herectva. Potom pod vedením M. Otavu a M. Nekvasila vyštudoval odbor Operná réžia na AMU v Prahe, ktorý v roku 2012 absolvoval uvedením singspielu J. A. Bendu Romeo a Júlia. Ako režisér na profesionálnej scéne debutoval operou B. Smetanu Tajomstvo v Divadle J. K. Tyla v Plzni, kde už pred tým pôsobil ako asistent réžie. V Plzni tiež inscenoval Hoffmannove poviedky J. Offenbacha a v rámci medzinárodného operného festivalu Armel súčasnú operu Gábora Kereka Paródia. V rokoch 2010 − 2014 pôsobil ako režisér a lektor hereckej výučby v opernom štúdiu Konzervatória v Plzni, kde uviedol o. i. obe intermezzá G. B. Pergolesiho a Zuzankino tajomstvo E. Wolfa-Ferrariho. V divadle F. X. Šaldu v Liberci režíroval komickú operu G. Donizettiho Don Pasquale,pre opavské Slezské divadlo v minulom roku pripravil muzikál Limonádový Joe. Jeho najväčším úspechom je debut v Národnom divadle v Prahe, kde v októbri 2015 inscenoval dve jednoaktové opery − Slávika I. F. Stravinského a Jolantu P. I. Čajkovského.

W. A. Mozart: Čarovná flauta, Štátna opera Banská Bystrica, 2016, Mariana Hochelová (Kráľovná noci), Anton Baculík (Monostatos), foto: Jozef Lomnický

W. A. Mozart: Čarovná flauta, Štátna opera Banská Bystrica, 2016,
Mariana Hochelová (Kráľovná noci), Anton Baculík (Monostatos),
foto: Jozef Lomnický

W. A. Mozart: Čarovná flauta, Štátna opera Banská Bystrica, 2016, Michaela Kraus (Pamina), Peter Malý (Tamino), foto: Jozef Lomnický

W. A. Mozart: Čarovná flauta, Štátna opera Banská Bystrica, 2016,
Michaela Kraus (Pamina), Peter Malý (Tamino),
foto: Jozef Lomnický

Wolfgang Amadeus Mozart
ČAROVNÁ FLAUTA
Opera v 2 dejstvách
Štátna opera Banská Bystrica
Premiéry 27. a 28. mája 2016

Hudobné naštudovanie a dirigent: Igor Bulla
Réžia: Dominik Beneš
Dramaturgia a texty v nárečí: Alžbeta Lukáčová
Kostýmy a scéna: Zuzana Přidalová
Zbormajsterka: Iveta Popovičová
Svetelný dizajn: Martin Špetlík

OBSADENIE:

Tamino: Dušan Šimo / Peter Malý a. h.
Pamina: Michaela Kraus / Michaela Popik Kušteková a. h.
Sarastro: Ivan Zvarík / Marián Hadraba
Kráľovná noci: Jana Bernáthová a. h. / Mariana Hochelová a. h.
Papageno: Šimon Svitok / Marek Pobuda a. h.
Papagena: Oľga Bezačinská a. h. / Michaela Tonková a. h.
Prvá dáma: Katarína Procházková / Helena Becse Szabó a. h.
Druhá dáma: Oľga Hromadová / Eva Melichaříková a.h.
Tretia dáma: Judita Andelová a. h. / Angelika Kulanová Pavlech a. h.
Monostatos:  Anton Baculík a. h. / Peter Račko a. h.
Prvý ozbrojenec: Matej Bartko / Juraj Kašša
Druhý ozbrojenec: Juraj Duda / Martin Kurek a. h.
Prvý chlapec: Darina Benčová / Lenka Jombíková a. h.
Druhý chlapec: Ivana Kurtulíková / Adriana Pružincová a. h.
Tretí chlapec: Nora Hutňanová a.h. / Adriana Známová a. h.

Spoluúčinkujú orchester, zbor a balet Štátnej opery
Koncertný majster: Oldřich Husák

www.stateopera.sk

Pripravil: Ľudovít Vongrej

fotogaléria

video: TV Hronka

Podporte časopis Opera Slovakia a získajte vstupenky do Opery SND alebo knihu
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Ľudovít Vongrej

šéfredaktor Opera Slovakia, predseda redakčnej rady Opera Slovakia, spravodajca, publicista, odborný editor a hudobný producent, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár