Premiéra: Opereta Cárovič na javisku Štátnej opery

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Banská Bystrica – V predvianočnom období zaraďuje banskobystrická Štátna opera pravidelne do svojho repertoáru operety. Tento žáner má v sebe zvláštne kúzlo a vo sviatočnom období Vianoc a Nového roka je pre divákov mimoriadne príťažlivý. Banskobystrická operná scéna pripravila tentoraz u nás menej známu, no v nemecky hovoriacich krajinách často hrávanú, klasickú operetu Franza Lehára Cárovič.

Dej ponúka romantický príbeh nenaplnenej lásky mladého následníka trónu a tanečnice Sone. Diváci sa môžu tešiť na tradičné spracovanie operety so všetkým, čo k nej patrí – dobové kostýmy, klasický balet, náročné, až operné spevácke party a to všetko podfarbené ruským koloritom, ktorý dokresľuje atmosféru cárskeho Ruska. Réžie tohto diela sa ujala Dagmar Hlubková, ktorá má v Čechách za sebou množstvo úspešných inscenácií operiet a muzikálov, no na Slovensku pôsobí ako režisérka po prvý raz. Operetu hudobne naštudoval a diriguje Marián Vach, kostýmy navrhla Eliška Zapletalová, scénu Martin Víšek, choreografie s baletom Štátnej opery pripravil Petr Miller.

Cárovič, Štátna opera Banská Bystrica (2012), foto: Jozef Lomnický

Cárovič, Štátna opera Banská Bystrica (2012),
foto: Jozef Lomnický

Veľká klasická opereta, ktorá vznikla podľa literárnej predlohy poľskej autorky Gabriely Zapolskej. Jej premiéra sa uskutočnila v roku 1927 v Berlíne, a to hneď s veľkým úspechom. Napriek tomu, že ide o dielo „ľahšieho žánru“, nechýbajú mu ani vážne tóny a ponúka vypäté melódie priam Pucciniovského štýlu, reprezentovaného dvomi ústrednými postavami (soprán, tenor). Dej operety bol pôvodne situovaný do 18. storočia a vystupoval v ňom Alexej Petrovič, syn cára Petra Veľkého. Cárovič sa zaľúbil do Fínky a odcestoval s ňou do exotického Talianska – pod tlakom otca sa však musel vrátiť naspäť do Ruska, kde bol uväznený. Tvorcovia diela sa však napokon rozhodli zjemniť v tom čase politicky chúlostivé časti diela a dej preniesli o storočie neskôr, čím sa hlavná postava operety stratila oporu v dejinách. Dej operety však umožnil použiť ruské i talianske ľudové hudobné motívy, čo ju robí divácky i poslucháčsky atraktívnou i v súčasnosti.

Dagmar Hlubková, režisérka

Vo svojej interpretačnej i režisérskej praxi sa venujete predovšetkým žánrom operety a muzikálu. Čím sú pre vás príťažlivé?

Pro mně je přitažlivé divadlo jako celek… divadlo, které dokáže diváka rozesmát i rozplakat. Jediné co divadlo nesmí – je diváka nudit! A opereta a muzikál v sobě spojují vlastně všechny divadelní žánry – zpěv, činohru i tanec. Považuji tedy operetu a muzikál za velmi obtížný a každou inscenaci považuji za velkou výzvu.

Máte skúsenosti s nejednou Lehárovou operetou. Ako by ste popísali jeho tvorivý rukopis z vášho pohľadu, ako človeka, ktorý diela „rozoberá na drobné”?

Lehárovy operety mají pro diváka zvláštní kouzlo, protože jejich konce nebývají šťastné. Ti, kteří se milují, jsou nakonec nuceni okolnostmi se rozejít. Ne jinak je tomu i v Careviči. Takže diváci, kteří milují dojímavé konce, se mají v této operetě, kromě nádherných melodií, na co těšit.

Opereta Cárovič, ktorú ste naštudovali v banskobystrickom divadle patrí k menej známym Lehárovým dielam. Prečo je to tak? Aké sú jej silné a slabé stránky?

Carevič patří mezi méně hrané a známé operety a to z několika důvodů. Svými pěveckými party patří mezi ty velmi obtížné a především, operetní soubory málokdy disponují mladým, urostlým a skvěle zpívajícím tenorem. Banská Bystrica je ovšem vyjímkou a má hned dva. Dámská část publika se má věru na co těšit. Také libreto bylo již poněkud zastaralé a bylo zapotřebí nové přebásnění. Naopak, po hudební stránce, je Carevič operetou ryze romantickou se spoustou typických ruských motivu, které přesně dokreslují atmosféru carského Ruska.

Ako ste poňali inscenovanie Cároviča v Štátnej opere a prečo?

Divák se může těšit na ryze klasickou operetu, která má tři dějství, dobové kostýmy, klasický balet a především vynikající soubor banskobystrické Opery. Velmi doufám, že zdejší vnímavé publikum si tuto operetu zamiluje a já přeji všem svým kolegům − ZLOMTE VAZ!

Za rozhovor ďakuje A. Lukáčová

Cárovič, Štátna opera Banská Bystrica (2012), foto: Jozef Lomnický

Cárovič, Štátna opera Banská Bystrica (2012),
foto: Jozef Lomnický

Marián Vach, dirigent

,,Po formovej, harmonickej, rytmickej a inštrumentačnej stránke opereta Cárovič veľmi nevybočuje zo zaužívaných postupov operetného žánru obdobia, v ktorom vznikla. Na dokreslenie prostredia využíva Lehár vtedy veľmi populárny ruský tanečný kolorit (zvýraznený využitím mandolíny), taliansku „Napolitanu“, nezvyčajný „Valse Boston“.

Cárovič obzvlášť vyniká svojou melodikou. Tá je postavená na „pucciniovskej“ vášni, túžbe, vyznaniach, poznaní vlastného „ja”, či nenávratnom rozchode. Veľké hlasové rozpätie, dramatické závery jednotlivých čísiel, v rýchlom slede po sebe idúce árie a duetá, neobyčajne detailne prepracovaná agogika, s pridanou tanečnou choreografiou vyžaduje od interpretov Cároviča a Sone veľký spevácky, až operný výkon podporený dobrou kondíciou. Raritou je spevácke obsadenie – dve dvojice (Cárovič-Soňa, Máša-Ivan), kde druhá dvojica spieva len tri duetá (v každom dejstve jedno).
Zaujímavosťou je aj tematicko-motivická práca Lehára. Vo finále jednotlivých dejstiev zaznievajú témy árií či duet, ktoré tvoria reminiscenciu, čím autor dosahuje jednoliatosť diela. Leitmotívy často používa ako podklad pre recitatívne úseky.

Lyricko-dramatická opereta Cárovič svojou hudobnou podstatou inklinuje k opernému žánru. Výrok Egona Friedella „chaos je zložkou operety“ poprel Lehár svojím zmyslom pre jasnú výstavbu nielen jednotlivých čísiel, ale i celku.”

Cárovič, Štátna opera Banská Bystrica (2012), foto: Jozef Lomnický

Cárovič, Štátna opera Banská Bystrica (2012),
foto: Jozef Lomnický

Franz Lehár: Cárovič
253. premiéra v Štátnej opere
I. premiéra: 14. decembra 2012
II. premiéra: 15. decembra 2012

Svetová premiéra:
21. februára 1927, Deutsches Künstlertheater, Berlín

Libreto: Bela Jenbach a Heinz Reichert
Prebásnenie: Daniel Hevier
Úprava textu: Alžbeta Lukáčová, Dagmar Hlubková
Opereta v 3 dejstvách

Hudobné naštudovanie a dirigent: Marián Vach
Réžia: Dagmar Hlubková
Kostýmy: Eliška Zapletalová
Scéna: Martin Víšek
Choreografia: Petr Miller
Zbormajsterka: Iveta Popovičová

Osoby a obsadenie

SOŇA: Katarína Perencseiová / Patrícia Solotruková
CÁROVIČ: Dušan Šimo / Robert Smiščík a. h.
MÁŠA: Helena Becse Szabo a. h. / Dominika Stráňavská a. h.
IVAN: Martin Popovič / Peter Malý a. h.
VEĽKOKNIEŽA: Šimon Svitok / Ivan Zvarík
PREDSEDA VLÁDY: Igor Lacko / Marián Hadraba a. h.
GRÓFKA: Alena Hodálová / Eva Lucká
LINA: Alžbeta Trgová / Adriana Škrváňová
BARDOLO: Michal Hýrošš / Peter Schneider
KOMORNÍK: Anton Kožák / Matúš Šimko
OĽGA: Diana Deáková / Michaela Sojčáková

Spoluúčinkuje orchester, zbor a balet Štátnej opery
Koncertný majster: Michal Hudák

Carovic, SOBB plagat

www.stateopera.sk

Pripravil: Ľudovít Vongrej

zdroj: Štátna opera Banská Bystrica

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Ľudovít Vongrej

šéfredaktor Opera Slovakia, predseda redakčnej rady Opera Slovakia, spravodajca, publicista, odborný editor a hudobný producent, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár